Mesto Košice sa svojim významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Košice s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Mesto leží v Košickej kotline v širokom údolí rieky Hornád, ohraničené na západe výbežkami pohoria Slovenské Rudohorie. Centrum mesta sa nachádza v nadmorskej výške 208 metrov. Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.

Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu.. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Je to najstaršia mestská erbová listina v celej Európe. Najstaršia zmienka o Košiciach je z roku 1230, mestské výsady získali v roku 1290.

Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku.

Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r. 2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb/km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. . Košiciam patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.

Centrum Košíc sústreďuje objekty zo všetkých stavebných období. K najpozoruhodnejším nesporne patrí Dóm sv. Alžbety- najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku, národná kultúrna pamiatka. Celý komplex zahŕňa katedrálu s množstvom vynikajúcich diel gotickej plastiky a maliarstva, gotickú kaplnku sv. Michala a Urbanovu vežu, v ktorej je dnes expozícia kovolejárstva. Cenná je aj secesná budova divadla z roku 1897-1899. Pozornosť návštevníkov určite upúta i barokový Rákocziho palác zo 17. st. v ktorom sú dnes expozície Technického múzea. Miklušová väznica s historickou expozíciou, novogotický kapitulský palác, bývala radnica, jezuitský kláštorný komplex, ktorý bol sídlom Košickej univerzity. V klasicistickom Csákyho paláci zo 17. st. sa dnes možno pokochať exponátmi Východoslovenskej galérie. Pôsobí tu veľa profesionálnych inštitúcií medzi nimi Košické štátne divadlo a Štátna filharmónia. Je tu sídlo vysokej školy Technickej Univerzity P. J. Šafárika, Vysokej školy veterinárskej, mnohých stredných škôl a pôsobí tu konzervatórium. Priemyselný potenciál je reprezentovaný najmä východoslovenskými železiarňami- najväčšou hutníckou základňou na Slovensku. Okrem toho iné významné podniky strojárske, banské, hutnícke, energetické, stavebné a potravinárske. Možnosti rekreácie a oddychu sú v prímestskej rezervačnej oblasti Bankov, Alpinka, Zárodná, Črmeľ, Vodnár a Girbes. V mestskej časti Kavečany sú výborné podmienky na lyžovanie.

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Košíc je bezpochyby Dóm svätej Alžbety rozprestierajúci sa na stredovekom námesti, čiže na terajšej Hlavnej ulici. Tak ako je svetoznáma šikmá veža neodmysliteľným symbolom talianskeho mesta Pisa, tak je Urbanova veža, spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala, typickým symbolom historického centra.

Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370, a ktorého patrónkou bola svätá Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. Dóm prekonal množstvo požiarov, víchric a povodní. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Nad krížením lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Na ochodzí Dómu je možno vidieť zaujímavé zoomorfné chrliče vody. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál Dómu. V tympanóne je zobrazený posledný súd obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vchod do Dómu bol na prelome 19. a 20. storočia doplnený sochami štyroch uhorských svätcov. Vo vnútri Dómu upúta najmä hlavný neskorogotický oltár, v ktorého arche sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár Navštívenia Panny Márie. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Mimoriadne cenné je aj nádherné pastofórium. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákocziho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Eszterházyho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Bercsényiho a jeho manžeky Kristíny Csákyovej.