3.4 Litosféra a georeliéf

Okolie okresu Prešova je pestré a mnohotvárne. Nachádzajú sa tu rôzne krajinné typy – od širokých nív Torysy, až po hrebene hôr vyše tisícmetrových nadmorských výšok.

Z geomorfologického hľadiska nachádza sa na území okresu Prešov niekoľko celkov. Prostrednú časť vypĺňajú južná časť Spišskošarišského medzihoria a severná časť Košickej kotliny, ktorými preteká rieka Torysa. Celou svojou rozlohou tu patria Šarišská vrchovina a Bachureň. Z okolitých horstiev zasahujú do územia svojimi časťami Slanské vrchy, Čergov a Branisko, len malým okrajovým výbežkom Levočské vrchy.

Údolná niva rieky Torysy vznikla erózno-akumulačnou činnosťou vodného toku. Rieka sa zahĺbila do ílovito-piesčitých súvrství treťohorného mora a údolné dno potom vyplnila štrkovými, piesčitými a hlinitými nánosmi. Zahĺbovanie a nanášanie prebehlo v niekoľkých etapách, ktorých pozostatky možno pozorovať ako riečne terasy na svahoch údolia.

• Šarišská vrchovina
  Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov.
• Branisko
  Do územia zasahuje len svojou severnou časťou, tvorenou prevažne kryštalickými bridlicami a žulami. Najvyšší vrch je Smrekovica (1200 m), leží však za hranicami okresu.
• Slanské vrchy
  Ohraničujú územie od juhovýchodu. Sú sopečného pôvodu. Ich hlavnou stavebnou zložkou sú vyliate horniny – ryolity a andezity.

V priestore mesta Prešov sa podľa J. Harčára jedná o 2. strednú terasu, na ktorej leží prevažná časť historického centra. Na vyššej, 1. strednej terase ležie vyššie časti (okolie nemocnice).
V okrajových východných častiach (sídlisko Sekčov, Šváby) a blízkych obciach sa nachádzajú rozsiahle náplavové kužele, ktoré poznáme podľa cudzorodého materiálu prineseného zo Slanských vrchov.

3.5 Pedosféra

Pôdy v okolí a priamo v meste sú pomerne úrodné a vhodné na pestovanie i náročných plodín. Nivy Torysy a Sekčova sú pokryté úrodnými nivnými a čiastočne i lužnými pôdami. Využíva sa najmä na pestovanie zeleniny. Západne od Torysy sa rozprestiera rozsiahlejšie územie, kde sú vyvinuté hnedozeme. Pás hnedozemí sa nachádza i na sprašových pokrovoch pri Kanaši a tiahne sa tiež na náplavových kužeľoch od Solivaru po Šebastovú. Vyššie časti územia, najmä značne sklonité, ako okolie Malkovskej hôrky, Šarišského hradného vrchu, Kapušianskeho chrbta a vyššie časti náplavových kužeľov pod úpätím Slanských vrchov sú pokryté rôznymi subtypmi hnedých pôd a ilimerizovaných pôd.

Najvýznamnejšie časti v rámci php plôch zaberá orná pôda, ďalej sú to lúky a pasienky.

3.6 Biosféra

Flóra a fauna mesta Prešov je veľmi zaujímavá a pestrá.

3.6.1 Flóra

Územie okresu je z botanického hľadiska veľmi rôznorodé
Nivu Torysy, Sekčova, Delne a niektorých významnejších potokov pokrývali mäkké a tvrdé lužné lesy (Jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové). Na viacerých . miestach sa obnovujú krovinaté porasty vŕb na brehoch vodných tokov.

Pre väčšinu územia v nižších polohách je charakteristická teplo a suchomilná rastlina (dubohrabové lesy, boriny), na plochšej časti reliéfu premenené na poľnohospodársku pôdu. Východné, najmä južne orientované polohy, pokrývali ostrovčeky dubových a cerovo-dubových lesov. Najväčšiu časť okolia mesta pokrývali bukové lesy – bučiny (Šarišský hradný vrch, Kapušiansky chrbát, vyššie časti Slanských vrchov). Na sutinách na strmých svahoch a v dolinkách sa vyskytovali a vyskytujú lesy sutinové, s prevládajúcim javorom. Nájdeme tu aj iné dreviny, ako jedľové lesy (okolie Cemjaty), borovicové lesy na strmých svahoch (Maglovec) a iné (agát, čerešňa, jabloň...).

• Horské flóristické druhy
  Možno ich vidieť predovšetkým v pohoriach. V južnejších, teplejších oblastiach je flóra obohatená o xerofyty a teplomilné druhy. Z chránených možno spomenúť: črievičník papučka, horec jarný, klinček pyšný, kosatec sibírsky, ľalia cibuľkonosná, poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý, kosatec uhorský, klinček pravý, klokoč perovitý, kosatec bezlistý, kosatec trávolistý, orlíček obyčajný, plamienok alpínsky, plamienok pučivý, prvosienka holá, zvonček karpatský, žltohlav najvyšší, skopólia kranská
• Botanické zvláštnosti okresu
  Vŕba sivozelená, jazýček sibírsky, ometlina štíhla, hadinec červený, prerastlík dlholistý, večernica snežná, slezinník nepravý, pľuzgiernik sudetský, mäsožravé rastliny – bublinatka obyčajná, tučnica obyčajná
• Niektoré ďalšie druhy
  Pľúcnik mäkký, pamajorán obyčajný, fialka slnatá, luskáč lekársky, ďatelina lúčna, ďatelina šarišská, ľalia zlatohlavá, plavúň obyčajný, papraď samčia, papraďka samičia, šalvia lepkavá, hviezdica veľkokvetá, veternica hájna

3.6.2 Fauna

Skladbu fauny podmieňuje značná členitosť terénu.

• Živočíšstvo:
  Obojživelníky – skokan hnedý, mlok obyčajný, salamandra škvrnitá
  
  Plazy – jašterica obyčajná, slepúch lámavý, veternica obyčajná, užovka obyčajná, modlivka zelená, jašterica múrová, užovka stromová
  
  Vtáctvo – bažant obyčajný, ďateľ veľký, hrdlička poľná, holub hrivnák, bocian čierny, sova obyčajná, jastrab malý, jastrab veľký, myšiak hôrny, sokol lastovičiar, kukučka obyčajná, orol kráľovský, včelárik zlatý
  
  Cicavce – jež východný, netopier obyčajný, zajac poľný, veverica obyčajná, syseľ poľný, líška obyčajná, sviňa divá, strakoš veľký, piskor horský
  
  Ryby – pstruh,
  
  
• Vzácnejšie druhy: myšovka vrchovská, sova dlhochvostá, orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, výr skalný, pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, krkavec čierny, vydra riečna, sova urálska, medveď hnedý, vlk obyčajný, rys obyčajný, mačka divá, plch hôrny, jeleň obyčajný, srnec hôrny,
  hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný