História

História mesta v skratke

r. 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove (spomína sa ako Epuryes)
r. 1299 – kráľ Ondrej 3. udelil Prešovu mestské výsady
r. 1374 – od kráľa Ľudovíta 1. mesto dostalo právo na vybudovanie hradieb
r. 1451 – z toho roku pochádzajú najstaršie známe cechové artikuly, ktoré patrili kožušníckemu cechu
r. 1453 – získalo mesto svoj prvý erb od Ladislava V.
r. 1480 – Prešov sa stal členom Pentapolitany, spolku slobodných kráľovských miest (Sabinov, Bardejov, Košice, Levoča a Prešov)
r. 1558 – Ferdinand 1. udelil Prešovu v poradí už tretí erb, ktorý sa používal až do 70-tych rokov nášho storočia. Podľa modernej heraldiky je však najvhodnejší prvý erb (1453), ktorý sa používa v súčasnosti.
r. 1572 – neďaleko mesta na Solivare sa začala ťažba kamennej soli
r. 1633 – Prešov sa zapísal do dejín európskej diplomacie podpísaním tzv. prešovského mieru, medzi Ferdinandom 2. a sedmohradským kniežaťom Jurajom 1. Rákocim
r. 1650 – sa tu na svojej ceste do Lešna zastavil Jan Amos Komenský, ktorý ovplyvnil učiteľov ev. kolégia
r. 1661 – I. Hiebner a J. Hain založili hvezdáreň
r. 1667 – bolo postavené významné centrum vzdelanosti v hornom Uhorsku – evanjelické kolégium
r. 1687 – tento rok sa zapísal do dejín mesta čiernymi písmenami. V období od 5.3 do 12.9. vojenský súd pod vedením Antonia Caraffu odsúdil na smrť 24 mešťanov a šľachticov („Prešovské jatky“)
r. 1710 – úpadok mesta podporili aj veľké požiare a mor
r. 1721 – Ján Adam Raiman, ako prvý lekár v strednej Európe vykonal očkovanie proti kiahňam
r. 1752 – vo februári bola zatopená baňa v Solivare, pričom zahynuli všetci baníci. Odvtedy sa soľ ťaží odparovaním zo soľanky
r. 1849 – mesto navštívil Ľudovít Štúr, ktorý na slávnostnom zhromaždení v sále Čierneho orla prehovoril k občanom mesta
r. 1887 – 6. mája mesto postihol najničivejší požiar
r. 1918 – 1. novembra prebehla pri severnom múre kostola sv. Mikuláša poprava vojakov 67. pluku cisársko-kráľovskej armády, ktorí odopreli poslušnosť. Bola to najkrvavejšia udalosť na území mesta od Caraffovho súdu
r. 1919 – 16. júna bola z balkóna prešovskej radnice vyhlásená Slovenská republika rád
r. 1944 – 20. decembra bolo mesto bombardované lietadlami
r. 1945 – bolo mesto oslobodené sovietskou armádou a 1. čsl. Armádnym zborom gen. Svobodu
r. 1984 – bola konečne dokončená moderná školská budova Univerzity P. J Šafárika
r. 1990 – dobudovanie nového moderného Divadla J. Záborského
r. 1997 – 13. septembra sa uskutočnil Slávnostný koncert pri príležitosti osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste
Prešov

Mesto Prešov na priestore staršieho slovenského sídliska na križovatke stredovekých obchodných ciest. Jeho pôdorys a ďalší vývoj určila stará poľská obchodná cesta, okolo ktorej sa rozšírením západným smerom vytvorilo dlhé vretenovité námestie.
Prvá písomná zmienka o Prešove z r. 1247, kde sa ešte uvádza ako dedina s názvom „Epuries“. Prvé mestské privilégiá dostal Prešov v r. 1299 od kráľa Ondreja III., podľa ktorých si mohli jeho obyvatelia voliť richtára, mestskú radu a farára. Tieto výsady potvrdil v r. 1314 a 1324 aj kráľ Karol Róbert. V r. 1374 ich rozšíril Ľudovít I. a Prešov sa stal slobodným kráľovským mestom s právami Budína. V 14. a 15. storočí dochádza k dynamickému rozvoju remeselnej výroby a obchodu v meste ktoré postupne nadobudli prevahu nad poľnohospodárstvom. Aj keď sa najstaršie cechové artikuli zachovali až z roku 1451, nemožno pochybovať o tom, že už v spomínanom 14. storočí prekvitali v Prešove viaceré remeslá. Najstaršími známymi cechmi v meste boli kožušníci, kováči, debnári, krajčíri, obuvníci, olejníci, mäsiari a garbiari. Popri nich sa rozvíjali i ďalšie odvetvia, ako tkáčstvo, mlynárstvo.

Hlavný zdroj príjmov mesta predstavoval obchod. O jeho význame svedčia početné privilégia, oslobodzujúce mešťanov od platenia mýtnych a colných poplatkov.

Viaceré výsady získalo mesto od kráľa Žigmunda (1387 – 1437). Napríklad z listiny z r. 1434 nesmel prešovských obchodníkov na celom území Uhorska nikto zadržiavať alebo im vziať tovar. Právo poriadať výročný jarmok dostalo mesto od kráľa Ladislava V. (Pohrobka) až roku 1455. Jarmok sa konal každoročne na deň sv. Vavrinca.
Na prelome 14. a 15. st. sa Prešov stal členom Pentapolitany, združenia piatich slobodných kráľovských miest. Prvý erb udelil Prešovu uhorský kráľ Ladislav V. v r. 1453. Bol to strieborno-červený sedemkrát delený zaoblený štít a troma červenými ružami v hlave štítu.