Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk
 

Prešov - moja miestna krajina

2. Vymedzenie a poloha miestnej krajiny

V údolí rieky Torysy, ktorá pramení v pohorí Levočských vrchov a zbiera vodné prítoky Čergovského a Slanského pohoria a Šarišskej vrchoviny, tam, kde priberá svoj najväčší prítok rieku Sekčov a kde sa uzatvára Košická kotlina, sa nachádza mesto Prešov.

Nachádza sa v obzvlášť výhodnej polohe, približne v strede regiónu východného Slovenska. Geograficky je poloha mesta daná súradnicami 49° severnej šírky a 21°15` východnej dĺžky. Nadmorská výška historického centra je 252 m.n.m. Prešov má rozlohu 73,14 km², je tretie najväčšie mesto na Slovensku a zároveň je metropolou najväčšieho kraja na Slovensku. Samostatné mesto má rozlohu 4945 ha, Solivar 1249 ha, Nižná Šebastová 852 ha, Šalgovík 265 ha, plocha katastrálneho územia 6108 ha.

3. Fyzicko – geografická charakteristika

3.1. Geologická stavba

Dejiny Prešova spadajú do historickej doby, ale miesto, na ktorom sa mesto rozkladá, je späté s najstaršími formami ľudského osídlenia u nás. Pohľad z Bikoša, Polianky alebo zo vzdialenejšieho hradného kopca Kapušianskeho hradu napovedá, že táto krajina prežívala búrlivú minulosť už milióny rokov pred zrodom človeka.

Územie dnešného Prešova a jeho okolia sa mení do približne súčastnej podoby v období neogénu – mladší útvar treťohôr, ktorý sa začal asi pred 24 miliónmi rokov a skončil približne pred dvoma miliónmi rokov. Neogénne horniny sú tvorené ílmi a pieskami s vrstvičkami soli, prípadne i hnedého uhlia. V tomto období prebiehala aj vulkanická činnosť, ktorá dala vzniknúť sopečným pohoriam (Slanské vrchy) na východe. Po definitívnom ústupe mora pred koncom noegénu vznikali už iba pevninské sedimenty: riečne štrky, vetrom naviate spraše a sprašové hliny.

S paleogénnymi horninami sa stretávame najmä na západnom okraji nivy Torysy. Teda v Oligocéne (pred 35 mil. rokmi) až v spodnom miocéne (pred 18 mil. rokmi) sa ešte na území dnešného mesta až po Vihorlat tiahla panva.
Na konci helvétu sa zdvihli stredné Karpaty, more ustúpilo a zanechalo v zníženinách svojho dna lagúny. V nich sa na východnom Slovensku ukladala soľ. Pozostatky vulkanickej činnosti sú aj väčšie homolovité formy, ktoré vystupujú severne od Fintíc – v nápadných kopcoch Šariša, Stráže a Kapušianskeho chrbátu. Odkryvy v neogénnych súvrstiach sú zriedkavé. Možno sa s nimi stretnúť vo výkopoch stavieb na sídlisku Sekčov a Šváby. Známa je ťažba soli z týchto súvrstvý na Solivare.

Z kvartérnych sedimentov sú štrky a piesky uložené v rôznych mocnostiach na riečnych nivách. Známe sú tiež štrkovité usadeniny náplavových kužeľov, ktoré zasahujú do okolia Solivaru a sídlisk Sekčov a Šváby, pozostávajú najmä z väčších okruhliakov andezitov. Zaujímavosťou Prešova sú podzemné pivničné priestory najmä v historickom jadre, ktoré sú vytesané priamo v materskej hornine – rôznych pieskovcoch a ílovcoch.

3.2. Atmosféra

Podnebie mesta je vzhľadom na jeho nadmorskú výšku pomerne priaznivé. Z troch klimatických oblastí (chladná, mierne teplá, teplá) patrí prevažná časť do oblasti teplej a iba vyššie ležiace časti do oblasti mierne teplej. Meteorologické prvky v meste merajú v dvoch staniciach.

Charakteristika základných meteorologických prvkov:

  • Klíma
    Prešov – rozhranie dvoch typov klímy:
    -Typ kotlinovej klímy (veľká inverzia teplôt, mierne suchá až vlhká, Košická kotlina, Spišsko-šarišské medzihorie...)
    -Typ horskej klímy (s malou inverziou teplôt, vlhká až veľmi vlhká, Šarišská vrchovina, Šarišský vrch, Stráže...)
  • Teplota vzduchu
    Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,6 C (za obdobie 1931- 60). Prešov má pomerne vysoký počet letných dní. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 19,5 C. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou –3,9 C.
  • Zrážky
    Množstvo zrážok stúpa s nadmorskou výškou. Prejavujú sa tu i anomálie (zrážkový tieň, konkrétne sa prejavuje vplyvom Braniska a Čergova).
    Priemerné množstvo zrážok v Prešove za skôr spomínané obdobie je 621mm, z toho 68 je vo vegetačnom období - 420. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 63,5 , so snežením 30 – 42 dní. Prešov patrí do horsko-pevninskej oblasti. Počet dní so zrážkami je 90 – 130 ročne. Najdaždivejším mesiacom roka je júl a najsuchším je február (január).
  • Slnečný svit
    Ročne je to 1956 h, z toho vo vegetačnom období 1417 h (72). V júli je to najviac hodín 268, najmenej v decembri 43 h. Bez slnečného svitu je 76,5 h ročne. V priebehu roka je v Prešove 40 až 60 dní jasných a 120 až 140 dní zamračených.
  • Veterné pomery
    Smer a silu vetra v Prešove ovplyvňuje reliéf, a to najmä Slanské vrchy, Košická kotlina. Prevládajúcimi vetrami sú severné a južné vetry.
    V ročnom priemere prevláda smer: severný - 22 a severozápadný - 20.
    Ďalej: južný - 19, severovýchodný - 13, juhovýchodný - 11, juhozápadný - 6, západný - 2, východný - 2, bezvetrie - 5.

3.3 Hydrosféra

V okolí mesta sa stretávame s dvoma najvýznamnejšími tokmi Torysou a Sekčovom. V jeho bližšom okolí ústia do nich viaceré menšie prítoky. Rieka Torysa pramení v Levočských vrchoch a do Prešova sa dostáva po toku dlhom cca 73 km, pričom odvodňuje plochu 675 km². Jeho priemerný ročný prietok je 7,75 m³/s (za obdobie 1931- 1940). Torysa patrí z hľadiska odtoku počas roka k stredohorskej oblasti. Január je najsuchším mesiacom na príjem zrážok (sneh), v marci a v apríli dosahuje najväčšie, maximálne prietoky (marec – najvodnatejší mesiac). V septembri má minimálne prietoky. Torysa patrí do povodia rieky Hornád. Jej dĺžka priamo na území mesta je 8,5 km. Najvýznamnejším prítokom Torysy je Sekčov. Ten pramení v pohorí Čergov. Dĺžka jeho toku je 44,3 km, odvodňuje povodie veľké 355 km ², jeho priemerný ročný prietok je 2,24 m³/s (za obdobie 1941 – 1950). Má viacero prítokov, najmä ľavostranných (Šebastovka – Šarišské lúky, Ľubotický potok, Šalgovický potok, Hradný potok, Solivarský potok).

Posledným významným prítokom Torysy je Delňa. Riečka má svoj menší prítok Malá Delňa. Približne 1,5 km pred ústím a prehradením Delne vzniklo známe letné kúpalisko o ploche cca 2 ha.

Minerálne vody západne od doliny Torysy sú „kalciumbikarbonátové“ (Kvašná voda, Cemjata, Vilec-hôrka, Pod Kalváriou). Hlavnou zložkou ich mineralizácie sú uhličitany pochádzajúce z vápencov a dolomitov. Východnejšie a južnejšie sa nachádzajú vody slané – nutriumbikarbonátové (bývalé kúpele Išla, Petrovany). Zaujímavou je aj vlastná soľanka, soľný roztok, ktorý sa napr. nachádza v zatopenej bani Leopold na Solivare. Oba typy majú v sebe najčastejšie rozpustený CO2 (kyselka). Vajcový zápach majú vody obsahujúce sírovodík (Kapušany).

Prameň Kvašná voda má celkovú výdatnosť 0,8 l/min. Podobného charakteru sú aj tri pramene na Cemjate, najsilnejší z nich má výdatnosť 9 l/min.


3.4 Litosféra a georeliéf

Okolie okresu Prešova je pestré a mnohotvárne. Nachádzajú sa tu rôzne krajinné typy – od širokých nív Torysy, až po hrebene hôr vyše tisícmetrových nadmorských výšok.

Z geomorfologického hľadiska nachádza sa na území okresu Prešov niekoľko celkov. Prostrednú časť vypĺňajú južná časť Spišskošarišského medzihoria a severná časť Košickej kotliny, ktorými preteká rieka Torysa. Celou svojou rozlohou tu patria Šarišská vrchovina a Bachureň. Z okolitých horstiev zasahujú do územia svojimi časťami Slanské vrchy, Čergov a Branisko, len malým okrajovým výbežkom Levočské vrchy.

Údolná niva rieky Torysy vznikla erózno-akumulačnou činnosťou vodného toku. Rieka sa zahĺbila do ílovito-piesčitých súvrství treťohorného mora a údolné dno potom vyplnila štrkovými, piesčitými a hlinitými nánosmi. Zahĺbovanie a nanášanie prebehlo v niekoľkých etapách, ktorých pozostatky možno pozorovať ako riečne terasy na svahoch údolia.
  • Šarišská vrchovina
    Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov.
  • Branisko
    Do územia zasahuje len svojou severnou časťou, tvorenou prevažne kryštalickými bridlicami a žulami. Najvyšší vrch je Smrekovica (1200 m), leží však za hranicami okresu.
  • Slanské vrchy
    Ohraničujú územie od juhovýchodu. Sú sopečného pôvodu. Ich hlavnou stavebnou zložkou sú vyliate horniny – ryolity a andezity.

V priestore mesta Prešov sa podľa J. Harčára jedná o 2. strednú terasu, na ktorej leží prevažná časť historického centra. Na vyššej, 1. strednej terase ležie vyššie časti (okolie nemocnice).
V okrajových východných častiach (sídlisko Sekčov, Šváby) a blízkych obciach sa nachádzajú rozsiahle náplavové kužele, ktoré poznáme podľa cudzorodého materiálu prineseného zo Slanských vrchov.

3.5 Pedosféra

Pôdy v okolí a priamo v meste sú pomerne úrodné a vhodné na pestovanie i náročných plodín. Nivy Torysy a Sekčova sú pokryté úrodnými nivnými a čiastočne i lužnými pôdami. Využíva sa najmä na pestovanie zeleniny. Západne od Torysy sa rozprestiera rozsiahlejšie územie, kde sú vyvinuté hnedozeme. Pás hnedozemí sa nachádza i na sprašových pokrovoch pri Kanaši a tiahne sa tiež na náplavových kužeľoch od Solivaru po Šebastovú. Vyššie časti územia, najmä značne sklonité, ako okolie Malkovskej hôrky, Šarišského hradného vrchu, Kapušianskeho chrbta a vyššie časti náplavových kužeľov pod úpätím Slanských vrchov sú pokryté rôznymi subtypmi hnedých pôd a ilimerizovaných pôd.

Najvýznamnejšie časti v rámci php plôch zaberá orná pôda, ďalej sú to lúky a pasienky.

3.6 Biosféra

Flóra a fauna mesta Prešov je veľmi zaujímavá a pestrá.

3.6.1 Flóra

Územie okresu je z botanického hľadiska veľmi rôznorodé
Nivu Torysy, Sekčova, Delne a niektorých významnejších potokov pokrývali mäkké a tvrdé lužné lesy (Jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové). Na viacerých . miestach sa obnovujú krovinaté porasty vŕb na brehoch vodných tokov.

Pre väčšinu územia v nižších polohách je charakteristická teplo a suchomilná rastlina (dubohrabové lesy, boriny), na plochšej časti reliéfu premenené na poľnohospodársku pôdu. Východné, najmä južne orientované polohy, pokrývali ostrovčeky dubových a cerovo-dubových lesov. Najväčšiu časť okolia mesta pokrývali bukové lesy – bučiny (Šarišský hradný vrch, Kapušiansky chrbát, vyššie časti Slanských vrchov). Na sutinách na strmých svahoch a v dolinkách sa vyskytovali a vyskytujú lesy sutinové, s prevládajúcim javorom. Nájdeme tu aj iné dreviny, ako jedľové lesy (okolie Cemjaty), borovicové lesy na strmých svahoch (Maglovec) a iné (agát, čerešňa, jabloň...).

  • Horské flóristické druhy
    Možno ich vidieť predovšetkým v pohoriach. V južnejších, teplejších oblastiach je flóra obohatená o xerofyty a teplomilné druhy. Z chránených možno spomenúť: črievičník papučka, horec jarný, klinček pyšný, kosatec sibírsky, ľalia cibuľkonosná, poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý, kosatec uhorský, klinček pravý, klokoč perovitý, kosatec bezlistý, kosatec trávolistý, orlíček obyčajný, plamienok alpínsky, plamienok pučivý, prvosienka holá, zvonček karpatský, žltohlav najvyšší, skopólia kranská
  • Botanické zvláštnosti okresu
    Vŕba sivozelená, jazýček sibírsky, ometlina štíhla, hadinec červený, prerastlík dlholistý, večernica snežná, slezinník nepravý, pľuzgiernik sudetský, mäsožravé rastliny – bublinatka obyčajná, tučnica obyčajná
  • Niektoré ďalšie druhy
    Pľúcnik mäkký, pamajorán obyčajný, fialka slnatá, luskáč lekársky, ďatelina lúčna, ďatelina šarišská, ľalia zlatohlavá, plavúň obyčajný, papraď samčia, papraďka samičia, šalvia lepkavá, hviezdica veľkokvetá, veternica hájna

3.6.2 Fauna

Skladbu fauny podmieňuje značná členitosť terénu.

  • Živočíšstvo:
    Obojživelníky – skokan hnedý, mlok obyčajný, salamandra škvrnitá

    Plazy – jašterica obyčajná, slepúch lámavý, veternica obyčajná, užovka obyčajná, modlivka zelená, jašterica múrová, užovka stromová

    Vtáctvo – bažant obyčajný, ďateľ veľký, hrdlička poľná, holub hrivnák, bocian čierny, sova obyčajná, jastrab malý, jastrab veľký, myšiak hôrny, sokol lastovičiar, kukučka obyčajná, orol kráľovský, včelárik zlatý

    Cicavce – jež východný, netopier obyčajný, zajac poľný, veverica obyčajná, syseľ poľný, líška obyčajná, sviňa divá, strakoš veľký, piskor horský

    Ryby – pstruh,

  • Vzácnejšie druhy: myšovka vrchovská, sova dlhochvostá, orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, výr skalný, pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, krkavec čierny, vydra riečna, sova urálska, medveď hnedý, vlk obyčajný, rys obyčajný, mačka divá, plch hôrny, jeleň obyčajný, srnec hôrny,
    hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný

4. Socioekonomická charakteristika

4.1 Obyvateľstvo

Mesto Prešov dnes tvoria štyri katastrálne územia: Prešov, Nižná Šebastová, Šalgovík a Solivar. Celková rozloha administratívneho územia je 73 km2 a žije tu cca 93 000 obyvateľov. Prešovskú mestskú aglomeráciu tvoria okolité obce, ktoré sú s mestom dopravne, funkčne a niektoré i stavebne úzko naviazané (Veľký Šariš, Malý Šariš, Ľubotice, Haniska, Teriakovce, Fintice, Ruská Nová Ves, Záborské a Dulova Ves). Rozloha tejto aglomerácie je 124,34 km2 a na jej území žije cca 161 782 obyvateľov.

Pri sčítaní obyvateľstva z 3. 3. 1991 žilo v Prešove 87 765 obyvateľov. K 1. 1. 1997 ich už mal 93 147. Posledné sčítanie z 26.5.2001udáva 92 988 obyvateľov. Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom na Slovensku. Od prvého sčítania ľudu v r. 1869 sa počet jeho obyvateľov zvýšil šesťnásobne. V súčastnosti samotné mesto sústreďuje 44 % obyvateľov okresu.

Úmerne s rastom počtu obyvateľov rástla aj hustota zaľudnenia. V r. 1997 dosiahla úroveň 1274 obyv./km2.
Rozmiestnenie obyvateľstva na území mesta nie je rovnorodé. Väčšia koncentrácia je v jeho severozápadnej časti, kde sa nachádza Sídlisko II a Sídlisko III, v ktorých žije 31 990 ľudí a hustota tu dosahuje 125 obyv./ha. V týchto sídliskách žije 65 % obyvateľov mesta (sídl. Sekčov-28108).V ostatných častiach sa hustota pohybuje od 20 do 60 obyv./ha.

Národnostnú štruktúru tvoria: Slováci 93,67 % celkového počtu (86 910)
Ukrajinci 1,12 % (1 039)
Rómovia 1,43 % (1 323)
Česi 0,84 % (777)
Ostatní 1,38 % (1 283)
Maďari 0,2 % (208)
Rusíni 1,2 % (1 111) Stav k 26.5.2001

Dynamika obyvateľstva (v r. 1971-1990):pôrodnosť 20 %
Úmrtnosť 7,8 %
Prirodzený prírastok 12,8 %
Priemerne sa v Prešove denne narodia 3- 4 deti a zomrú 1-2 osoby. V uvedenom období sa do Prešova prisťahovalo 35 780 osôb (25,2 % ) a vysťahovalo sa 17 780 (12,5 % ).

Náboženská štruktúra: rímskokatolíci 66,77 % (61 956 obyv.)
Gréckokatolíci 8,92 % (8 279)
Evanjelici a v. 4,78 % (4 436)
Pravoslávni 1,68 % (1 563)
Ostatní 1,28 % (1 188)
Bez vyznania 13,57 % (12 595)
Nezistených 2,98 % (2 769) Stav k 26.5.2001

V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia majú v Prešove prevahu ženy. Na 1000 mužov pripadá 1069 žien.

Veková štruktúra: predproduktívny vek 20,06 % (0 – 14, 18 610 obyv.)
Produktívny vek 63,80 % (m-15 – 59, ž-15 – 55, 59 193)
Poproduktívny vek 15,37 % (55 a viac, 14 260)

Priemerný vek prešovskej populácie je 30,9 roka. Stredná dĺžka života je u mužov 67,2 rokov, u žien je to 75,6 rokov. Z mužov starších ako 15 rokov je 24,2 % slobodných, 70,2 % ženatých, 3,1 % rozvedených, 2,3 % vdovcov a 0,1% nezistených. Zo žien starších ako 15 rokov je 21,3 % slobodných, 62,5 % vydatých, 4,9 % rozvedených, 11,2 % ovdovených a 0,1 % nezistených.

Z celkového počtu obyvateľov vo veku 15 a viac rokov má 24 % základné vzdelanie, 23,5 % učňovské vzdelanie bez maturity, 32 % stredoškolské a 14 % vysokoškolské vzdelanie. Bez vzdelania je 0,3 % obyvateľov Prešova.
V r. 1991 bolo v meste 44 271 ekonomicky aktívnych osôb, čiže 50,4 % z celkového počtu obyvateľov. Najviac z nich je zamestnaných v priemysle 28,7 %, v sociálnych službách 20 %, stavebníctve 12 %, obchode 9,8 %, poľnohospodárstve a lesníctve 5,8 %, doprave a spojoch 5,5 %, iné zamestnania 18,2 %. Za prácou dochádza do Prešova 5961 osôb.
Prešovská populácia patrí k progresívnemu typu obyv. s indexom veku 147,42 . Priemerný vek obyvateľstva Prešova je 30,9 roka.


Demografický vývoj Prešova

Rok Počet obyvateľov

1850 13077
1869 15356
1880 14452
1890 14970
1900 18368
1910 20206
1921 21314
1930 26508
1950 27846
1961 42060
1970 51917
1980 68529
1991 78765
1993 90974
1997 93790

Administratíva

Prešov plní funkciu významného administratívneho centra. Je sídlom Prešovského kraja, ktorý je počtom obyvateľov najväčším spomedzi 8 slovenských krajov a pozostáva z 13 okresov. Tiež plní funkciu okresného mesta.

Okrem štátnej správy sa v Prešove tradične sústreďujú aj významné úrady cirkevnej správy. Prešov je sídlom Eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi a pravoslávneho arcibiskupa prešovského a celého Slovenska. Sídli tu biskup a Biskupský úrad Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Obe inštitúcie majú celoslovenskú pôsobnosť. Prešov je tiež sídlom Biskupského úradu Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Prešov sa stal v r. 1996 tretím slovenským mestom, v ktorom bol umiestnený zastupiteľský úrad cudzieho štátu. Stalo sa ním Konzulárne pracovisko Ukrajinskej republiky.
Administratívny význam Prešova zvýrazňuje aj sídlo veliteľstva 2. armádneho zboru Armády SR.

Obchod a služby

V meste sa nachádza 768 maloobchodných zariadení a nájdeme tu aj 7 tržníc. V Prešove je 184 stravovacích zariadení, z toho je 46 reštaurácií, 19 kaviarní, 14 nočných barov a vinární, 19 snack barov a bistier, 19 bufetov, 13 herní a 54 ostatných.
Prešov má celkovú ubytovaciu kapacitu 1227 lôžok. Informácie podáva turistom kancelária Mestského informačného servisu. Obyvateľom slúži 9 poštových úradov a 37 poštových schránok.

Zdravotníctvo

V súčastnosti v meste pôsobia 4 nemocnice s poliklinikami, súkromná poliklinika Reimanus, 2 odborné liečebné ústavy, 2 domovy dôchodcov, ústav pre telesne postihnutých občanov a ústav pre telesne postihnutú mládež. Lôžková kapacita nemocníc a liečebných ústavov je 1887 miest, v zariadeniach sociálnej starostlivosti 460 miest. V severnej časti mesta sa nachádza aj Štátny veterinárny ústav.

Školstvo

Prešov má dlhoročné tradície v oblasti vzdelávania. Základné vzdelanie poskytuje 22 základných škôl, ktoré navštevuje 13 355 žiakov (k r. 1997). Okrem štátnych škôl sú tu aj cirkevné a súkromné školy.
Zo stredných škôl je zastúpených 37 škôl. Stredné všeobecné vzdelanie poskytuje 7 gymnázií: Gymnázium J. A. Raymana, Gymnázium na Konštantínovej ulici, športové Gymnázium na Ul. Ľ. Podjavorinskej, Gymnázium T. Ševčenka s vyučovacím jazykom ukrajinským, Evanjelické kolegiálne gymnázium a dve katolícke gymnáziá: Gymnázium sv. Mikuláša a jazykové Gymnázium sv. Moniky.

Odborné školy: stavebná, strojnícka, elektrotechnická, pedagogická, lesnícka, obchodná a hotelová akadémia, odevná, zdravotnícka, cirkevná zdravotnícka, 2 súkromné obchodné akadémie.
Stredné odborné učilištia: 2 stavebné, strojnícke, elektrotechnické, lesnícke, drevárske, obchodné, služieb, odevné, dopravné, 3 dievčenské odborné školy,....

Prešov je tiež vysokoškolským centrom. Sídli tu Prešovská univerzita (Univerzita Pavla J. Šafárika) s piatimi fakultami: filozofickou, humanitných a prírodných vied, pedagogickou, gréckokatolíckou bohosloveckou a pravoslávnou bohosloveckou. Jej súčasťou je aj Inštitút turizmu a hotelového manažmentu. Študuje tu vyše 5 000 poslucháčov.
Patria tu samozrejme aj 3 základné umelecké školy, jazyková škola, ABC – centrum voľného času, Ekocentrum Holá hora, základná škola pre nepočujúcich.

4.2 Priemysel

Priemysel v skratke

Odvetvová štruktúra priemyslu v Prešove je pestrá. Najvýznamnejším je strojársky, kovospracujúci a konfekčný priemysel. Nachádza sa tu aj drevospracujúci priemysel, ktorý zastupujú dva veľké podniky, a tradičný polygrafický priemysel. Rozsiahli je potravinársky priemysel. Reprezentuje ho 7 väčších podnikov. Unikátnym podnikom je a.s. Solivary, jediný závod na ťažbu a spracovanie soli na Slovensku. Soľ sa ťaží pomocou luhovacích vrtov z ložísk východne od Solivaru. Priemyselnú štruktúru dopĺňa celý rad menších podnikov a výrobných družstiev.

Priemyselné závody

K významným závodom v meste, ktoré sa zachovali patria:
ZPA Křížik Holding a.s., ZPA a.s. Prešov, ZPA Pneutrade s.r.o. (prvky meracej techniky regulačnej a automatizačnej techniky, regulátory, riadiace systémy,...); ZVL Bearings Prešov a.s. (výroba valivých ložísk); VAP Prešov a.s. (výroba hydraulických, vzduchových bŕzd, teleskopických tlmičov ); VÚKOV s.r.o. Prešov (prostriedky automatizácie, zdravotníckej techniky, transportných zariadení...); OZKN a.s. Prešov, Ozex s.r.o., Vzorodev, Pleta (výroba všetkých druhov konfekcie); Drevokombinát Šariš a.s. Prešov (výroba dreveného tovaru); Mäsokombinát a.s. Prešov (spracovanie mäsa); Solivary Prešov a.s. (ťažba a spracovanie soli); Fragopolis a.s. (výroba liehovín a destilátov); Mraziarne a.s. (zmrazovanie a skladovanie potravín); Milk-Agro s.r.o. (výroba a predaj mlieka a mliečnych výrobkov); Staving a.s., Stavmont a.s., Pozemstav a.s., Pehaes a.s., obchod a služby – TESCO, Hypermarket TESCO, Vario, OD Jednota

Partnerské mestá Prešova
  • Remscheid – Nemecko
  • La Courneuve – Francúzsko
  • Mukačevo – Ukrajina
  • Keratsini – Grécko
  • Praha 10 – Česko
  • Comune Di Brugherio-Miláno – Taliansko
  • Nowy Sacz – Poľsko
  • Nyregyháza – Maďarsko

4.3 Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo v Prešove z hľadiska zamestnanosti nepatrí medzi nosné hospodárske odvetvia. Nachádzajú sa tu len dve poľnohospodárske jednotky, a to Hydinársky štátny majetok a Agroanim. Zaradzuje sa tu aj komunálny podnik ZASAP (pestovanie okrasných drevín, kvetín a zeleniny).

Živočíšna výroba je zameraná najmä na chov hydiny (HŠM) a plemenný chov koní (Agroanim). Rastlinná výroba je zameraná najmä na krmoviny ako ďatelina, kukurica a pod. na potreby živočíšnej výroby.

Z celkovej rozlohy mestského chotára 7311 ha pripadá na poľnohospodársku pôdu 2196 ha (36 %), na lesnú pôdu 36 %. Z poľnohospodárskej pôdy sa 1149 ha (52,3 %) využíva ako orná pôda, 641 ha (29,2 %) zaberajú lúky a pasienky, zvyšných 18,5 % pripadá na záhrady a ovocné sady.

V poľnohospodárstve pracuje 3,3 % obyvateľov mesta.
Poľnohospodárske plochy zaberajú 3250 ha, t.j. 44,5 % rozlohy územia. Lesy sa nachádzajú v severnom a juhozápadnom okolí mesta. Zaberajú 2438 ha, t.j. 33,4 % plochy územia. Majú zväčša rekreačný charakter.

Jarné poľnohospodárske práce sa začínajú v druhej polovici apríla (výsev obilnín). Žatva ozimnej pšenice končí v polovici júla, po tomto termíne sa začína žatva na jar siatych obilnín. Žatva kukurice na zrno sa začína v druhej polovici septembra.

4.4 Doprava

Prešov je významným cestným a železničným dopravným uzlom. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje sieť autobusových a trolejbusových liniek. Jej denný výkon je takmer 12 000 km s prepravou asi 13 000 osôb.

Na území mesta tvorí dopravnú sieť 186 km ciest a 18 km železníc. Mesto má 274 pomenovaných ulíc.
V Prešove sa zbieha železničná trať Poľsko – Plaveč – Kysak (napojenie na Košicko-bohumínsku magistrálu) – Košice – Maďarsko a trať Prešov – Kapušany. Denne vychádza z Prešova priemerne 38 a prechádza 13 osobných vlakov. Priame rýchlikové spojenie má mesto s Bratislavou, Krakovom, Varšavou, Budapešťou, Bukurešťou. Na prešovskej železničnej stanici sa za deň predá priemerne 4 000 cestovných lístkov.

Ešte dôležitejšiu pozíciu má Prešov ako uzol cestnej dopravy. Leží totiž na križovatke medzinárodných ciest E 50 a 1 / 68. Ide o severojužné prepojenie medzi hraničnými priechodmi s Poľskom a Maďarskom a západovýchodné spojenie zo Žiliny cez Poprad do Michaloviec a na hraničné priechody s Ukrajinou.

Vzdialenosť od hraníc

  • S – 50 km (cca)
  • J – 53 km
  • V – 89 km
  • Z – 228 km

Cestná vzdialenosť z PO do krajských miest

  • PO – Bratislava430 km
  • PO – Trnava380 km
  • PO – Nitra330 km
  • PO – Trenčín305 km
  • PO – Žilina230 km
  • PO – Banská Bystrica210 km
  • PO – Košice 36 km

Spojenie s okolitými obcami zabezpečuje Dopravný podnik SAD. Na autobusovú stanicu denne prichádza 600 spojov a pohybuje sa tu 70 000 ľudí. SAD má na území mesta 42 zastávok. Dopravu v rámci mesta a spojenie s najbližšími obcami zabezpečuje a.s. Dopravný podnik mesta na 42 linkách, z toho 30 autobusových a 12 trolejbusových. Prevádzková sieť je dlhá 354 km. Podnik ročne prepraví 58 mil. cestujúcich a prejde pri tom 5,8 mil. km.

Priame letecké spojenie Prešov od r. 1964 nemá. Prešovské letisko v Nižnej Šebastovej slúži už len potrebám armády.
K 31. 12. 1992 bolo na území mesta 23 586 telefónnych staníc.


4.5 Cestovný ruch, kultúra, šport

Cestovný ruch

Cestovný ruch a rekreácia poskytujú človeku príjemný pobyt a zregenerovania si fyzických i duševných síl.
Mesto Prešov poskytuje pre uspokojenie potrieb rôzne príležitosti. Rozvoj cestovného ruch ovplyvňujú priaznivé i nepriaznivé faktory. K priaznivým patrí poloha v severnej časti Košickej kotliny a blízka dostupnosť Slanských vrchov a Šarišskej vrchoviny. Atraktívny je výskyt minerálnych vôd (Išľa, Borkút, Kvašná voda, Cemjata). Umelá vodná nádrž Sigord na toku Delňa je rekreačne využívaná v letnej sezóne na vodné športy a rybárstvo.

Centrum mesta je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu s množstvom architektonických pamiatok. V meste sú dve národné kultúrne pamiatky – evanjelické kolégium a komplex stavieb na ťažbu a spracovanie soli v Solivare. Najvyhľadavánejšími strediskami rekreácie sa stali horské oblasti najmä v širšom okolí Prešova ako Drienica-Lysá (lyžiarske stredisko), Lipovce-Búče, Dubovické žliabky, Sigord a ďalšie. Rieky Torysa a Sekčov nie sú vhodné na rekreáciu pre znečistenie ich vôd.

Kultúra

Možností kultúrneho využitia nájdeme v Prešove mnoho. Sú tu dve stále divadelné scény. V centre mesta sa nachádza Divadlo Jonáša Záborského a rusínsku a ukrajinskú kultúru rozvíja Divadlo Alexandra Duchnoviča s Poddukelským ukrajinským ľudovým súborom PUĽS. Obe divadlá majú kapacitu 970 miest. K divadlám patrí aj súkromné bábkové divadlo Babadlo.
V meste sa nachádzajú aj 3 kiná. A to Panoráma, Panorámka, Klub s celkovou kapacitou 1 270 miest. Je tu amfiteáter pre 6 000 divákov. Služby kultúrneho charakteru poskytujú aj Park kultúry a oddychu a Odborný dom kultúry. Nájdeme tu 10 knižníc s viac ako 258 tis. kníh. Najvýznamnejšie sú Krajská štátna knižnica, Univerzitná knižnica a Šarišská knižnica.
Zaujímavé múzejné zbierky zhromažďuje a vystavuje Šarišské múzeum. V 90. rokoch bolo otvorené Múzeum vín a Múzeum slovenskej divadelnej kultúry v historickej budove DJZ.

Výstavy výtvarného umenia sprostredkúva Šarišská galéria. Kultúrne zariadenia ešte dopĺňa Šarišská hvezdáreň a planetárium, Šarišské osvetové stredisko, Štátny oblastný archív, Štátny okresný archív v Prešove.
Informácie o dianí v meste poskytujú miestne noviny – Prešovský večerník a Prešovské noviny. Od roku 1993 vysiela aj komerčná rozhlasová stanica Rádio Flash a súkromná televízia Tatra Temex Television. Pôsobí tu taktiež Rádio Východ.

V Prešove sa počas roka organizujú viaceré kultúrne podujatia, ako: Prešovská hudobná jar, Detský folklórny festival, Akademický Prešov, Šarišský pohár-súťaž v spoločenských tancoch, Prešovské kultúrne leto, Prešovská hudobná jeseň.
Z náboženského života tu pôsobia Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Cirkev bratská, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Apoštolská cirkev, Židovská náboženská obec.

Šport

V meste sa nachádza veľa športových zariadení, ktoré slúžia k profesionálnemu i rekreačnému športovaniu. Predovšetkým k nim patrí futbalový štadión FC Tatran s umelým osvetlením a kapacitou 16 000 divákov. Pod Kamennou baňou sa nachádza zimný štadión pre 6 500 divákov, mestská viacúčelová hala pre 5 500 divákov a cyklistický velodróm, ktorý ako jediný na Slovensku spĺňa náročné olympijské parametre. Nachádzajú sa tu aj 2 hádzanárske haly. Ďalej sú to stolnotenisová hala, jazdecký areál s krytou jazdeckou halou, halu Prešovskej univerzity, kolkáreň, minigolf, tenisové dvorce. Letné kúpaliská sú na Sídlisku 3 a Delni. V meste je 23 posilovní a fitness centier, 10 sáun, 147 otvorených ihrísk, 52 telocviční.

Pre rekreáciu obyvateľov slúži Kolmanova záhrada s prírodnou rezerváciou Holá hora a menším zooparkom, mestský park, detský park, Lesík delostrelcov, Záhrada umenia, budovaný Park Keratsini.

4.5.1 Návrh ďalšieho rozvoja cestovného ruchu

Stále novovznikajúce cestovné kancelárie ponúkajú aj tomu najnáročnejšiemu turistovi príjemne a užitočne strávenú dovolenku, či rekreáciu. Prešovské CK majú širokú ponuku výberu a každý zákazník je tak spokojný.

Bude potrebné rozširovať lôžkové kapacity a to najmä výstavbou nových luxusnejších hotelov a penziónov, alebo opravou už trochu zanedbaných turistických ubytovní. V ich okolí zriadiť zeleň, povysádzať nové mladé stromčeky. Upraviť centrum historického jadra taktiež novou zeleňou a rozšíriť začatú mestskú pešiu zónu. Mesto by oživilo zrekonštruovanie nie len domov na Hlavnej ulici ale aj oprava väčších vedľajších uličiek s obchodmi a mesto by sa tak opticky „zväčšilo“. Navrhovala by som rozšírenie mestských fontán a tie zanedbané opraviť a vyčistiť. Mestu by to dodalo slávnostnejší charakter.
Sídliskám pomôže ako zeleň, tak aj oprava športových a detských ihrísk. Ďalej by som školské bazény sprístupnila verejnosti.
Priestranstvám, ktoré sú prístupné našej i širokej verejnosti (ako oblasti minerálnych vôd a prameňov, hrady a ich zrúcaniny...) by napomohlo ich pravidelné udržiavanie a starostlivosť, čistenie, opravenie prístupových chodníkov, atď. 

História

História mesta v skratke

r. 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove (spomína sa ako Epuryes)
r. 1299 – kráľ Ondrej 3. udelil Prešovu mestské výsady
r. 1374 – od kráľa Ľudovíta 1. mesto dostalo právo na vybudovanie hradieb
r. 1451 – z toho roku pochádzajú najstaršie známe cechové artikuly, ktoré patrili kožušníckemu cechu
r. 1453 – získalo mesto svoj prvý erb od Ladislava V.
r. 1480 – Prešov sa stal členom Pentapolitany, spolku slobodných kráľovských miest (Sabinov, Bardejov, Košice, Levoča a Prešov)
r. 1558 – Ferdinand 1. udelil Prešovu v poradí už tretí erb, ktorý sa používal až do 70-tych rokov nášho storočia. Podľa modernej heraldiky je však najvhodnejší prvý erb (1453), ktorý sa používa v súčasnosti.
r. 1572 – neďaleko mesta na Solivare sa začala ťažba kamennej soli
r. 1633 – Prešov sa zapísal do dejín európskej diplomacie podpísaním tzv. prešovského mieru, medzi Ferdinandom 2. a sedmohradským kniežaťom Jurajom 1. Rákocim
r. 1650 – sa tu na svojej ceste do Lešna zastavil Jan Amos Komenský, ktorý ovplyvnil učiteľov ev. kolégia
r. 1661 – I. Hiebner a J. Hain založili hvezdáreň
r. 1667 – bolo postavené významné centrum vzdelanosti v hornom Uhorsku – evanjelické kolégium
r. 1687 – tento rok sa zapísal do dejín mesta čiernymi písmenami. V období od 5.3 do 12.9. vojenský súd pod vedením Antonia Caraffu odsúdil na smrť 24 mešťanov a šľachticov („Prešovské jatky“)
r. 1710 – úpadok mesta podporili aj veľké požiare a mor
r. 1721 – Ján Adam Raiman, ako prvý lekár v strednej Európe vykonal očkovanie proti kiahňam
r. 1752 – vo februári bola zatopená baňa v Solivare, pričom zahynuli všetci baníci. Odvtedy sa soľ ťaží odparovaním zo soľanky
r. 1849 – mesto navštívil Ľudovít Štúr, ktorý na slávnostnom zhromaždení v sále Čierneho orla prehovoril k občanom mesta
r. 1887 – 6. mája mesto postihol najničivejší požiar
r. 1918 – 1. novembra prebehla pri severnom múre kostola sv. Mikuláša poprava vojakov 67. pluku cisársko-kráľovskej armády, ktorí odopreli poslušnosť. Bola to najkrvavejšia udalosť na území mesta od Caraffovho súdu
r. 1919 – 16. júna bola z balkóna prešovskej radnice vyhlásená Slovenská republika rád
r. 1944 – 20. decembra bolo mesto bombardované lietadlami
r. 1945 – bolo mesto oslobodené sovietskou armádou a 1. čsl. Armádnym zborom gen. Svobodu
r. 1984 – bola konečne dokončená moderná školská budova Univerzity P. J Šafárika
r. 1990 – dobudovanie nového moderného Divadla J. Záborského
r. 1997 – 13. septembra sa uskutočnil Slávnostný koncert pri príležitosti osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste
Prešov

Mesto Prešov na priestore staršieho slovenského sídliska na križovatke stredovekých obchodných ciest. Jeho pôdorys a ďalší vývoj určila stará poľská obchodná cesta, okolo ktorej sa rozšírením západným smerom vytvorilo dlhé vretenovité námestie.
Prvá písomná zmienka o Prešove z r. 1247, kde sa ešte uvádza ako dedina s názvom „Epuries“. Prvé mestské privilégiá dostal Prešov v r. 1299 od kráľa Ondreja III., podľa ktorých si mohli jeho obyvatelia voliť richtára, mestskú radu a farára. Tieto výsady potvrdil v r. 1314 a 1324 aj kráľ Karol Róbert. V r. 1374 ich rozšíril Ľudovít I. a Prešov sa stal slobodným kráľovským mestom s právami Budína. V 14. a 15. storočí dochádza k dynamickému rozvoju remeselnej výroby a obchodu v meste ktoré postupne nadobudli prevahu nad poľnohospodárstvom. Aj keď sa najstaršie cechové artikuli zachovali až z roku 1451, nemožno pochybovať o tom, že už v spomínanom 14. storočí prekvitali v Prešove viaceré remeslá. Najstaršími známymi cechmi v meste boli kožušníci, kováči, debnári, krajčíri, obuvníci, olejníci, mäsiari a garbiari. Popri nich sa rozvíjali i ďalšie odvetvia, ako tkáčstvo, mlynárstvo.

Hlavný zdroj príjmov mesta predstavoval obchod. O jeho význame svedčia početné privilégia, oslobodzujúce mešťanov od platenia mýtnych a colných poplatkov.

Viaceré výsady získalo mesto od kráľa Žigmunda (1387 – 1437). Napríklad z listiny z r. 1434 nesmel prešovských obchodníkov na celom území Uhorska nikto zadržiavať alebo im vziať tovar. Právo poriadať výročný jarmok dostalo mesto od kráľa Ladislava V. (Pohrobka) až roku 1455. Jarmok sa konal každoročne na deň sv. Vavrinca.
Na prelome 14. a 15. st. sa Prešov stal členom Pentapolitany, združenia piatich slobodných kráľovských miest. Prvý erb udelil Prešovu uhorský kráľ Ladislav V. v r. 1453. Bol to strieborno-červený sedemkrát delený zaoblený štít a troma červenými ružami v hlave štítu.

V starých listinách je možné nájsť veľké množstvo podôb názvu mesta – napr. Eperies, Apprias, Operiasz. Názov Pressow sa v nich po prvýkrát objavuje v r. 1539.

Jednou z najdôležitejších mestských výsad bolo právo postaviť si hradby. Opevnenie bolo nutné na obranu majetku a života mešťanov.

V 16. a 17. storočí došlo v Uhorsku k udalostiam, ktoré poznačili aj ďalší rozvoj Prešova. Boli to turecký vpád, zápas o trón, šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Prešov si upevnil postavenia v Pentapolitane a stal sa najvýznamnejším strediskom v Šarišskej stolici. No časté vojenské akcie pustošili mesto a vyčerpávali mestskú pokladnicu. Cisárske vojská nesmierne krutým spôsobom potrestali mesto za pomoc Thokolyho povstaniu, keď v r. 1687 bolo pod vedením Antonia Caraffu odsúdených na smrť a postupne popravených 24 popredných prešovských mešťanov. Táto udalosť vošla do dejín pod názvom „prešovské jatky“. Ďalšou katastrofou, ktorá postihla Prešov bol mor (1711) a veľké požiare (1711 a 1720).

V neďalekom Solivare sa od r. 1572 začína rozvíjať hlbinná ťažba kamennej soli a vznikla osada Soľná Baňa. Na začiatku 18. st. sa mesto ocitlo v ekonomickej kríze. Prešov získal v r. 1647 novú administratívnu funkciu, lebo tu bolo prenesené sídlo Šarišskej stolice zo Šarišského hradu. V 16. a 17. st. sa stal Prešov aj významným kultúrnym a vzdelávacím centrom. Mestská škola tu existovala už v 15. storočí a neskôr nadobudla charakter gymnázia.

Hospodársky rozmach Prešova v 16. st. sa odrazil na vzraste počtu jeho obyvateľov. V meste žilo asi 5 500 ľudí a ich počet naďalej vzrastal. Napriek nepriaznivým spoločenským pomerom, vysokým daniam a zhoršeným podmienkam rozvoja výroby a obchodu bol Prešov ešte v 60. rokoch 17. st. prosperujúcim mestom. No vojenské udalosti, mor, požiare mali za následok nesmierne schudobnenie a rapídny úpadok obyvateľstva. V 18. st. ich bolo sotva 3 000. Národnostná štruktúra sa oproti predchádzajúcemu obdobiu veľmi nezmenila. Najvýznamnejšou a najpočetnejšou skupinou stále zostávali Nemci. Prudko vzrástol aj počet Maďarov. V tomto období sa v meste usadzovali aj cigáni, vo vnútri mesta však bývať nesmeli. V Prešove žili v menšom počte i mešťania inej národnosti, ako Poliaci, Taliani, Rusi a českomoravský pobielohorskí exulanti.

Do druhého desaťročia 18. st. vstupoval kedysi bohatý Prešov vo veľmi žalostnom stave. Žiadne mesto na Slovensku ešte nepostihla takáto hlboká kríza. Bolo koniec mestu, ktorý sa označoval ako „Malá Viedeň“. Pomaly, ale isto znovuzrodenie mesta naberalo vzrast po vyše dvoch desaťročiach. Nový názov „Atény nad Torysou“ nadobúdalo mesto v druhej polovici 19. st. pre vysokú úroveň kultúry, vzdelanosti a školstva.

Dnes je Prešov administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Šariša. Prešov je pre návštevníkov príťažlivý bohatstvom historických pamiatok, ktoré sú sústredené v historickom jadre mesta a predovšetkým s výnimočne bohatou históriou svojho vzniku.

4.6.1 Historické pamiatky
  • Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa – pochádza z r. 1429. V r. 1818 pápež Pius VII. potvrdil samostatnú prešovskú diecézu gréckokatolíckej cirkvi a jej pridelil kostol. Pod kostolom je krypta, v ktorej sú pochovaní gréckokatolícki biskupi. Bol to pôvodne gotický jednoloďový kostol.
  • Farský kostol sv. Mikuláša – je najpôsobivejšou a najvýznamnejšou historickou dominantou Prešova. Zároveň je najstaršou a jedinou dochovanou gotickou sakrálnou stavbou z r. 1347. Dnešný vzhľad exteriéru a veže pochádza z rokov 1903-1904. Barokový hlavný oltár je z r. 1696. Z dielne majstra Pavla z Levoče pochádza plastika Muž bolesti. Svojimi rozmermi (dĺžka 54,7 m, šírka 34,45 m, výška vnútorného priestoru 16 m) sa radí hneď za levočský chrám sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.
  • Evanjelický kostol sv. Trojice – bol postavený v rokoch 1637-1642. Táto stavba si zachovala dodnes svoju pôvodnú neskororenesančnú podobu. Oltár obsahuje kópiu obrazu Kristus a Samaritánka, ktorý pre kostol namaľoval v Londýne dvorný maliar kráľovnej Viktórie Karol Brodský. Dĺžka stavby je 36 m, šírka 12 m. V chrámovej krypte v suteréne kostola sú pozostatky 17 jezuitských mníchov pochovaných v 18. st.
  • Františkánsky kostol – okolo r. 1380 ho aj s kláštorom postavili karmelitáni. Dnešný vzhľad dostal objekt pri prestavbe v r. 1818. Od r. 1730 sa pred kostolom nachádza súsošie sv. Rocha. Za kostolom na schodisku sa nachádza mramorová socha sv. Františka z r. 1940. Je to barokový jednoloďový rímskokatolícky kostol s dvojvežovým priečelím, spojený na severnej strane s kláštorom.
  • Kalvária – barokový komplex vytvorený na návrší nad Prešovom. Celý komplex tvorí Krížová cesta s 12-timi kaplnkami, kostol sv. Kríža a kaplnka Svätých schodov. Súčasťou areálu je i cintorín s mnohými cennými hrobkami. Stavby prvých sakrálnych objektov sa začali r. 1720 a pokračovali do r. 1769.
  • Pravoslávny katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského – je postavený vo východnom slohu a v r. 1950 bol slávnostne vysvätený.
  • Mariánske súsošie-Immaculata – dielo v r. 1751 vytvoril barokový umelec Ján Feigenbuz. Pieskovcové súsošie je v podobe trojdielneho podstavca, na vrchole ktorého stojí Madona s dieťaťom. Pôvodne tam boli ešte plastiky štyroch svätcov, no zachovali sa len dve – plastika sv. Mikuláša a sv. Nepomuckého.
  • Ortodoxná synagóga – do užívania bola odovzdaná v r. 1897. Interiér budovy má unikátnu maliarsku výzdobu stropov s perzskými motívmi a štylizovanými arabeskami. V r. 1990 Židia z Los Angeles, pochádzajúci z Prešova, chceli celú budovu premiestniť v kontajneroch do svojho nového bydliska. V synagóge sa nachádza Bárkányho zbierka judaík. Je to dodnes jediná funkčná synagóga v meste. Svojmu účelu synagóga slúžila do r. 1942. V auguste 1991 bol na nádvorí pred vchodom do synagógy odhalený pomník viac ako 6-tisícom obetí holocaustu z Prešova.
  • Evanjelické kolégium – v r. 1666 sa konala verejná zbierka na výstavbu desaťtriedneho gymnázia – kolégia. Budova bola postavená v rokoch 1666-1667 ako jednopodlažná stavba s dvorom uprostred. Po požiari v r. 1887 bolo kolégium prestavané a v tejto podobe sa zachovalo dodnes. Na budove je umiestnene súsošie na pamäť umučených obetí Caraffovho súdu a ich zoznam.
  • Radnica – terajšia radnica do r. 1490 slúžila ako obytný dom maliara Mallera. Po požiari v r. 1887 bolo k budove pristavené druhé podlažie a dostala súčasnú podobu. Sídli v nej Mestský úrad na čele s primátorom. V pivniciach pod radnicou bolo zriadené v r. 1994 Múzeum vín. Súčasťou radnice je mohutná kamenná stavba, nazývaná Caraffova väznica.
  • Caraffova väznica – neskorogotická stavba zo začiatku 16. st. Budova bola postavená v r. 1504-1509. Slúžila vinárni ako skladisko sudov a z r. 1530 sa spomína ako jedna z prešovských väzníc vďaka svojej blízkosti pri mestskej radnici. Dostala pomenovanie počas Prešovských krvavých jatiek r. 1687, kedy na základe nespravodlivého súdu cisárskeho generála Antonia Caraffu bolo na námestí pri ev. kolégiu postupne popravených 24 uhorských zemanov a mešťanov.
  • Neptúnová fontána – je jediná zachovaná nádrž z desiatich mestských cisterien. Na začiatku 19.st. bola pretvorená na spôsob barokových fontán. Predstavuje ostrov, na ktorom stojí Neptún obklopený vodnými živočíchmi. Dal ju postaviť Marcus Holländer ako prejav vďačnosti mestu za to, že v r. 1820 získal občianske právo.
  • Palác Klobušických – pôvodné dva majere prestaval v 18. st. gróf Klobušický na barokový palác s pravouhlím nádvorím v strede. Palác bol dokončený v r. 1756. Cenné je predovšetkým poschodie uličného priečelia, bohato zdobené krásnymi štukovými výjavmi a ornamentmi s erbom rodiny Klobušickovcov nad hlavným portálom.
  • Rákociho palác – koncom 16. st. dal dve budovy prestavať Juraj I. Rákoci na reprezentačný mestský palác v renesančnom slohu, ktorý bol sídlom Rákociovcov – dedičných šarišských županov. Až do r. 1948 budova slúžila na obchodné a bytové účely. Dnes sa tu nachádza Vlastivedné múzeum.
  • Bosáková banka – je to secesná stavba. Bola postavená v r. 1923-1924 pod vedením V. Glasza. Na prednej fasáde je skulptúrová výzdoba Pokoj, Láska, Hojnosť, Sporivosť a Veda. Budova má na nárožiach kryté kupoly. V zadnom trakte je skulptúrna alegória štyroch ročných období a pod ňou reliéf parolode, parnej lokomotívy a lietadla.
  • Mestské hradby – boli jednou z najdôležitejších mestských výsad v stredoveku. Začiatok ich stavby sa datuje od roku 1374 a právo na ich stavbu dostal Prešov od panovníka Ľudovíta I. Do dnešnej doby sa zachovali len zvyšky. Hradby mali elipsovitý pôdorys, boli dvojité a medzi nimi sa nachádzala priekopa, do ktorej sa v čase nebezpečenstva vypúšťala voda z mlynského potoka pomocou hydraulického zariadenia, ktoré bolo vo Vodnej bašte. Na príkaz Márie Terézie hradby v poslednej tretine 18. storočia zbúrali. Z hradieb sa zachovala mestská priekopa s časťou hradobného múra, bašta za Františkánskym kostolom a Vodná bašta. Hradobný systém bol zachytený na mape, ktorú zhotovil prešovský geometer Gaspar v r. 1768, tesne pred ich zlikvidovaním.
  • Ostatné historické pamätihodnosti – Čierny orol, Šarišská galéria, Mestská tržnica, Stará mestská škola, Palác Pulskovcov, Prvá židovská modlitebňa, Kumšt, Mestské klzisko, Floriánová brána, Mestská hvezdáreň, Sirmaiov palác

 

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk