2. Vymedzenie a poloha miestnej krajiny

V údolí rieky Torysy, ktorá pramení v pohorí Levočských vrchov a zbiera vodné prítoky Čergovského a Slanského pohoria a Šarišskej vrchoviny, tam, kde priberá svoj najväčší prítok rieku Sekčov a kde sa uzatvára Košická kotlina, sa nachádza mesto Prešov.

Nachádza sa v obzvlášť výhodnej polohe, približne v strede regiónu východného Slovenska. Geograficky je poloha mesta daná súradnicami 49° severnej šírky a 21°15` východnej dĺžky. Nadmorská výška historického centra je 252 m.n.m. Prešov má rozlohu 73,14 km², je tretie najväčšie mesto na Slovensku a zároveň je metropolou najväčšieho kraja na Slovensku. Samostatné mesto má rozlohu 4945 ha, Solivar 1249 ha, Nižná Šebastová 852 ha, Šalgovík 265 ha, plocha katastrálneho územia 6108 ha.

3. Fyzicko – geografická charakteristika

3.1. Geologická stavba

Dejiny Prešova spadajú do historickej doby, ale miesto, na ktorom sa mesto rozkladá, je späté s najstaršími formami ľudského osídlenia u nás. Pohľad z Bikoša, Polianky alebo zo vzdialenejšieho hradného kopca Kapušianskeho hradu napovedá, že táto krajina prežívala búrlivú minulosť už milióny rokov pred zrodom človeka.

Územie dnešného Prešova a jeho okolia sa mení do približne súčastnej podoby v období neogénu – mladší útvar treťohôr, ktorý sa začal asi pred 24 miliónmi rokov a skončil približne pred dvoma miliónmi rokov. Neogénne horniny sú tvorené ílmi a pieskami s vrstvičkami soli, prípadne i hnedého uhlia. V tomto období prebiehala aj vulkanická činnosť, ktorá dala vzniknúť sopečným pohoriam (Slanské vrchy) na východe. Po definitívnom ústupe mora pred koncom noegénu vznikali už iba pevninské sedimenty: riečne štrky, vetrom naviate spraše a sprašové hliny.

S paleogénnymi horninami sa stretávame najmä na západnom okraji nivy Torysy. Teda v Oligocéne (pred 35 mil. rokmi) až v spodnom miocéne (pred 18 mil. rokmi) sa ešte na území dnešného mesta až po Vihorlat tiahla panva.
Na konci helvétu sa zdvihli stredné Karpaty, more ustúpilo a zanechalo v zníženinách svojho dna lagúny. V nich sa na východnom Slovensku ukladala soľ. Pozostatky vulkanickej činnosti sú aj väčšie homolovité formy, ktoré vystupujú severne od Fintíc – v nápadných kopcoch Šariša, Stráže a Kapušianskeho chrbátu. Odkryvy v neogénnych súvrstiach sú zriedkavé. Možno sa s nimi stretnúť vo výkopoch stavieb na sídlisku Sekčov a Šváby. Známa je ťažba soli z týchto súvrstvý na Solivare.

Z kvartérnych sedimentov sú štrky a piesky uložené v rôznych mocnostiach na riečnych nivách. Známe sú tiež štrkovité usadeniny náplavových kužeľov, ktoré zasahujú do okolia Solivaru a sídlisk Sekčov a Šváby, pozostávajú najmä z väčších okruhliakov andezitov. Zaujímavosťou Prešova sú podzemné pivničné priestory najmä v historickom jadre, ktoré sú vytesané priamo v materskej hornine – rôznych pieskovcoch a ílovcoch.

3.2. Atmosféra

Podnebie mesta je vzhľadom na jeho nadmorskú výšku pomerne priaznivé. Z troch klimatických oblastí (chladná, mierne teplá, teplá) patrí prevažná časť do oblasti teplej a iba vyššie ležiace časti do oblasti mierne teplej. Meteorologické prvky v meste merajú v dvoch staniciach.

Charakteristika základných meteorologických prvkov:

• Klíma
  Prešov – rozhranie dvoch typov klímy:
  -Typ kotlinovej klímy (veľká inverzia teplôt, mierne suchá až vlhká, Košická kotlina, Spišsko-šarišské medzihorie...)
  -Typ horskej klímy (s malou inverziou teplôt, vlhká až veľmi vlhká, Šarišská vrchovina, Šarišský vrch, Stráže...)
• Teplota vzduchu
  Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,6 C (za obdobie 1931- 60). Prešov má pomerne vysoký počet letných dní. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 19,5 C. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou –3,9 C.
• Zrážky
  Množstvo zrážok stúpa s nadmorskou výškou. Prejavujú sa tu i anomálie (zrážkový tieň, konkrétne sa prejavuje vplyvom Braniska a Čergova).
  Priemerné množstvo zrážok v Prešove za skôr spomínané obdobie je 621mm, z toho 68 je vo vegetačnom období - 420. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 63,5 , so snežením 30 – 42 dní. Prešov patrí do horsko-pevninskej oblasti. Počet dní so zrážkami je 90 – 130 ročne. Najdaždivejším mesiacom roka je júl a najsuchším je február (január).
• Slnečný svit
  Ročne je to 1956 h, z toho vo vegetačnom období 1417 h (72). V júli je to najviac hodín 268, najmenej v decembri 43 h. Bez slnečného svitu je 76,5 h ročne. V priebehu roka je v Prešove 40 až 60 dní jasných a 120 až 140 dní zamračených.
• Veterné pomery
  Smer a silu vetra v Prešove ovplyvňuje reliéf, a to najmä Slanské vrchy, Košická kotlina. Prevládajúcimi vetrami sú severné a južné vetry.
  V ročnom priemere prevláda smer: severný - 22 a severozápadný - 20.
  Ďalej: južný - 19, severovýchodný - 13, juhovýchodný - 11, juhozápadný - 6, západný - 2, východný - 2, bezvetrie - 5.

3.3 Hydrosféra

V okolí mesta sa stretávame s dvoma najvýznamnejšími tokmi Torysou a Sekčovom. V jeho bližšom okolí ústia do nich viaceré menšie prítoky. Rieka Torysa pramení v Levočských vrchoch a do Prešova sa dostáva po toku dlhom cca 73 km, pričom odvodňuje plochu 675 km². Jeho priemerný ročný prietok je 7,75 m³/s (za obdobie 1931- 1940). Torysa patrí z hľadiska odtoku počas roka k stredohorskej oblasti. Január je najsuchším mesiacom na príjem zrážok (sneh), v marci a v apríli dosahuje najväčšie, maximálne prietoky (marec – najvodnatejší mesiac). V septembri má minimálne prietoky. Torysa patrí do povodia rieky Hornád. Jej dĺžka priamo na území mesta je 8,5 km. Najvýznamnejším prítokom Torysy je Sekčov. Ten pramení v pohorí Čergov. Dĺžka jeho toku je 44,3 km, odvodňuje povodie veľké 355 km ², jeho priemerný ročný prietok je 2,24 m³/s (za obdobie 1941 – 1950). Má viacero prítokov, najmä ľavostranných (Šebastovka – Šarišské lúky, Ľubotický potok, Šalgovický potok, Hradný potok, Solivarský potok).

Posledným významným prítokom Torysy je Delňa. Riečka má svoj menší prítok Malá Delňa. Približne 1,5 km pred ústím a prehradením Delne vzniklo známe letné kúpalisko o ploche cca 2 ha.

Minerálne vody západne od doliny Torysy sú „kalciumbikarbonátové“ (Kvašná voda, Cemjata, Vilec-hôrka, Pod Kalváriou). Hlavnou zložkou ich mineralizácie sú uhličitany pochádzajúce z vápencov a dolomitov. Východnejšie a južnejšie sa nachádzajú vody slané – nutriumbikarbonátové (bývalé kúpele Išla, Petrovany). Zaujímavou je aj vlastná soľanka, soľný roztok, ktorý sa napr. nachádza v zatopenej bani Leopold na Solivare. Oba typy majú v sebe najčastejšie rozpustený CO2 (kyselka). Vajcový zápach majú vody obsahujúce sírovodík (Kapušany).

Prameň Kvašná voda má celkovú výdatnosť 0,8 l/min. Podobného charakteru sú aj tri pramene na Cemjate, najsilnejší z nich má výdatnosť 9 l/min.