Z australských seriálov máme predstavu opáleného Austrálčana v typickom klobúku, preháňajúceho sa na koni alebo v terénnom aute po obrovskej farme. Hoci Austrália je na poprednom mieste v poľnohospodárskej produkcii, priemerný Austrálčan je na nerozoznanie od Európana v rannej zápche, keď ide do práce.Väčšina obyvateľstva totiž žije v mestách a okolo miest.
Každý Slovák chce vlastniť byt alebo ešte lepšie dom, a potom ho už odtiaľ nikto nedostane. V tomto sú protinožci veľmi odlišní. Iba menej ako 70% Austrálčanov má svoje vlastné bývanie. Dôvodom je aj veľmi časté sťahovanie. Bydlisko menia niekoľkokrát za život. Príčiny pre to sú rôzne : lepšie pracovné príležitosti na inom konci Austrálie, snaha byť bližšie k školám detí, bližšie k oceánu, rozvody. Aj na dôchodok si ľudia hľadajú tichšie miesta. Austrálčana si väčšinu života domy prenajímajú, prípadne kupujú a predávajú. Realitné firmy len prekvitajú.

Hoci stále prevláda predstava hardrinking macho Aussie, mužského Austrálčana, ktorý tuho popíja a dookola běžia reklamy na pivo a najmä víno, ktoré je čoraz obľúbenejšie, Austrálčana v tomto smere zaostávajú za Slovákmi. No pozor, mladá generácia začína obľubovať alkohol. Podľa novej štatistiky mladí protinožci polovicu voľného času trávia na párty alebo organizovaním párty a je ľahko možné, že v konzumácii alkoholu doběhnu krajiny, kde sa pije via. Na druhej strane, fajčenie nie je u mladej generácie veľmi nepopulárne. Možno pomohlo aj to, že fajčenie je zakázané na všetkých veřejných priestranstvách ako sú obchody, reštaurácie alebo čakárne.

Prekvapujúce je zistenie , že Austrálčana sa napriek dobrej ekonomickej situácie dostatočne nestarajú o zdravotne postihnutých, nezaměstnaných a nevládnych. Zárobky zdravotne postihnutých nedosahujú v priemere ani polovicu priemernej mzdy. Pozitívom je, že miesta infraštuktúra –byty- cesty, úrady- umožňujú každému zdravotne postihnutému zaradiť sa do bežného života. Takmer tretina starých ľudí v Austrálií žije v chudobe, čím protinožci předběhli už aj Ameriku. Napriek relatívnej chudobe sa však starší ľudia aj v pokročilom veku venujú svojim záľubám. Nie je zřídkavé vidieť ich hrať golf, tancovať alebo hrať divadlo v miestnom klube. Ľudia sú vo všeobecnosti veľmi tolerantní a chápaví k starším ľuďom, ktorých stále pribúda. Austrália kráča k dobe, kedy bude via ľudí v dôchodkovom veku, ako tých, čo aktivne zarábajú.

Austrália je známa sloganom: Fair go for everyone, čo znamená, že věštci majú rovnaké možnosti. Nezáleží na tom, odkiaľ si prišiel, len ukáž, čo vieš. Toto potvrdenie je stále blízke pravde, najmä zhľadiska študijných a pracovných možností pre prisťahovalcov. Možno tomu napomáha aj skutočnosť, že protinožci neznášajú tituly a ovzdušie vlastnej dôležitosti, takže často ani nerozoznáte nadradeného od podradeného. To však neznamená, že váš zárobok bude ako šéfov. V Austrálii je – hneď za Anglickom, Taliánském, USA- najväčší rozdřel v zárobku medzi chudobnými a bohatými. Našťastie, stredná vrstva je početne zastúpená a tvorí polovicu obyvatelstva. Na druhej strane, Austrálčania sa nemajú na čo sťažovať- od roku 1990 boli tretí v náraste zárobku na jedného obyvateľa. A čo je možno najdôležitejšie a udržuje to väčšinu obyvateľov v relatívnom pokoji – takéto materiálne zabezpečenie je na úrovni najvyspelejších krajín sveta.