Austrália - obyvatelia

Z australských seriálov máme predstavu opáleného Austrálčana v typickom klobúku, preháňajúceho sa na koni alebo v terénnom aute po obrovskej farme. Hoci Austrália je na poprednom mieste v poľnohospodárskej produkcii, priemerný Austrálčan je na nerozoznanie od Európana v rannej zápche, keď ide do práce.Väčšina obyvateľstva totiž žije v mestách a okolo miest.
Každý Slovák chce vlastniť byt alebo ešte lepšie dom, a potom ho už odtiaľ nikto nedostane. V tomto sú protinožci veľmi odlišní. Iba menej ako 70% Austrálčanov má svoje vlastné bývanie. Dôvodom je aj veľmi časté sťahovanie. Bydlisko menia niekoľkokrát za život. Príčiny pre to sú rôzne : lepšie pracovné príležitosti na inom konci Austrálie, snaha byť bližšie k školám detí, bližšie k oceánu, rozvody. Aj na dôchodok si ľudia hľadajú tichšie miesta. Austrálčana si väčšinu života domy prenajímajú, prípadne kupujú a predávajú. Realitné firmy len prekvitajú.

Hoci stále prevláda predstava hardrinking macho Aussie, mužského Austrálčana, ktorý tuho popíja a dookola běžia reklamy na pivo a najmä víno, ktoré je čoraz obľúbenejšie, Austrálčana v tomto smere zaostávajú za Slovákmi. No pozor, mladá generácia začína obľubovať alkohol. Podľa novej štatistiky mladí protinožci polovicu voľného času trávia na párty alebo organizovaním párty a je ľahko možné, že v konzumácii alkoholu doběhnu krajiny, kde sa pije via. Na druhej strane, fajčenie nie je u mladej generácie veľmi nepopulárne. Možno pomohlo aj to, že fajčenie je zakázané na všetkých veřejných priestranstvách ako sú obchody, reštaurácie alebo čakárne.

Prekvapujúce je zistenie , že Austrálčana sa napriek dobrej ekonomickej situácie dostatočne nestarajú o zdravotne postihnutých, nezaměstnaných a nevládnych. Zárobky zdravotne postihnutých nedosahujú v priemere ani polovicu priemernej mzdy. Pozitívom je, že miesta infraštuktúra –byty- cesty, úrady- umožňujú každému zdravotne postihnutému zaradiť sa do bežného života. Takmer tretina starých ľudí v Austrálií žije v chudobe, čím protinožci předběhli už aj Ameriku. Napriek relatívnej chudobe sa však starší ľudia aj v pokročilom veku venujú svojim záľubám. Nie je zřídkavé vidieť ich hrať golf, tancovať alebo hrať divadlo v miestnom klube. Ľudia sú vo všeobecnosti veľmi tolerantní a chápaví k starším ľuďom, ktorých stále pribúda. Austrália kráča k dobe, kedy bude via ľudí v dôchodkovom veku, ako tých, čo aktivne zarábajú.

Austrália je známa sloganom: Fair go for everyone, čo znamená, že věštci majú rovnaké možnosti. Nezáleží na tom, odkiaľ si prišiel, len ukáž, čo vieš. Toto potvrdenie je stále blízke pravde, najmä zhľadiska študijných a pracovných možností pre prisťahovalcov. Možno tomu napomáha aj skutočnosť, že protinožci neznášajú tituly a ovzdušie vlastnej dôležitosti, takže často ani nerozoznáte nadradeného od podradeného. To však neznamená, že váš zárobok bude ako šéfov. V Austrálii je – hneď za Anglickom, Taliánském, USA- najväčší rozdřel v zárobku medzi chudobnými a bohatými. Našťastie, stredná vrstva je početne zastúpená a tvorí polovicu obyvatelstva. Na druhej strane, Austrálčania sa nemajú na čo sťažovať- od roku 1990 boli tretí v náraste zárobku na jedného obyvateľa. A čo je možno najdôležitejšie a udržuje to väčšinu obyvateľov v relatívnom pokoji – takéto materiálne zabezpečenie je na úrovni najvyspelejších krajín sveta.

Při návšteve Slovenska si namožno nevšimnúť, akú pozornosť venujú ľudia svojim autám. Akoby prišla doba: aké auto vlastním, taký bohatý som. Pre Austrálčana nie je auto investícia, len nevyhnutná potreba. Mnohí ľudia bývajú v mestských štvriach, ktoré sú vzdialené aj 80 km od centra mesta, kam denne cestujú za prácou. Na mestskú dopravu sa nedá veľmi spoliehať, ak nebývate v strede mesta. Ako deti dorastú a robia si vodičské skúšky (môžu ich mať už od 16 rokov), kupujú si prvé autá, väčšinou objazdené. Keď prestanú fungovať vymenia sa za iné, často z druhej ruky. Pred jedným rodinným domom bežne vidno štyři autá, neraz všetky ojazdené. Austrália na to dopláca zhoršením životného prostredia.

Slovensko srší novým materialistickým optimizmom. Ľudia túžia vlastniť to najlepšie, čo je dostupné na trhu. Austrálčania na druhej strane tvrdia, že všetky peniaze na svete im nestoja za to, aby stratili vec, ktorá sa nedá kúpiť- čas, ktorý venujú svojim záľubám: rybačke, plachteniu, surfingu ... Veľmi veľa ľudí pracuje na polovičný úväzok. Priemerný pracovný čas je od 9.00 rána do 17.00 s hodinovou obedňajšou prestávkou. Austrália má ročne len 10 sviatkov.

Vo vzdelávaní sú dosť veľké rozdiely medzi štátmi, súkromnými katolíckymi a súkromnými nezávislými školami. Štátne školy sú bezplatné, ale málo ich je výborných. Katolícke školy sú cenovo dostupné, ale máloktoré sú vynikajúce. Väčšina nezávislých škôl je veľmi drahých, ale majú dobrú povesť. Veľkým problémom, najmä v štátnych školách, je totiž disciplína. Austrálske školy však celkove majú pomerne dobrú úroveň. 15 – roční Austrálčania patria k najlepším na svete v čítaní, matematike či prírodných vedách. Na druhej stane, nemajú záujem učiť sa cudzie jazyky. Výnimkou sú ázijské jazyky kvôli obchodovaniu, ale deti ich väčšinou veľmi skoro vzdajú, pretože sú príliš ťažké.

Mnohí Slováci šetria najprv na auto, na byt či dom, ale aj na dovolenku v zahraničí. Viacerí Austrálčania míňajú. Milujú nákupy, často kupujú bez rozumu a zadlžujú sa. Vianoce, Veľká noc, Valentín, to sú dôvody míňať. V súčastnosti sú obyvatelia Austrálie zadlženejší ako kedy- koľvek predtým. Ale nemajú strach zo splácania dlhov, ekonomika krajiny funguje. Ľudia si znovu zvolili konzervatívnu stranu s ministrom, ktorý sa spojil s Bushom vo vojne proti Iraku. Austrálčania sú všeobecne proti vojne a cítia, že ich znovu použili ako vo Vietname, lenže majú radi, keď si môžu dopriať vysokú životnú úroveň. Kto im zaručí ekonomickú stabilitu, toho si zvolia.

Pochopiteľne v Austrálii nemožno obísť žraloky, hady a pavúky. Stretnutia s nimi povzbudzujú obrazotvornosť. Ak s nimi človek príde do kontaktu, správy sú ihneď vo všetkých novinách. Nešťastia spojené s týmito zvieratami sú však ojedinelé a väčšinou ich spôsobí ľudská nepozornosť. Väčší problém Austrálii robí ozónová diera- krajina má najvyšší výskyt kožnej rakoviny na svete. Protinožci milujú život pri oceáne, kde sa zdržujú skoro celý rok, ale vždy sú oblečení v šortkách, tričku, klobúku. Jediní, ktorí nosia na pláži v Austrálii bikiny, sú turisti.