Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Taliansko

Rozloha je 301 000 km².
Svojím tvarom sa podobá na čižmu. Apeninský polostrov, ktorý krajina zaberá, je 800 km dlhý a zasahuje hlboko do Stredozemného mora. Vysoké horstvá pokrývajú tri štvrtiny štátu.

Alpy na severe ako hradby oddeľujú Taliansko od ostatnej Európy. Od severu na juh prechádzajú celou krajinou Apeniny. Taliansky ostrov Sardínia tvoria vysoké a staré pohoria. Taliansku patrí aj ostrov Sicília. Je to najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Týči sa tam najväčšia činná európska sopka Etna (3 334). Často tam bývajú zemetrasenia. Taliansku patria ešte malé ostrovy: Ustica, Stromboli, Lipari, Vulcano, Elba, Toskánske ostrovy, Agadské ostrovy, Pantteleria, Pelagické ostrovy, Asinara, Capri. Na Sicílií sú najväčšie mestá Palermo, Messina, Catania a na Sardínií Cagliar.

Taliansko susedí na severe so Švajčiarskom a Rakúskom, na severozápade s Francúzskom, na severovýchode so Slovinskom,na východe ho obmýva Jadranské more, na západe Tyrrhenské more, na severozápade Ligúrske more, na severe Iónske more, na západe Sicílie a na juhu Sardínie je Stredozemné more. Medzi Sicíliou a Tuniskom je Sicílsky prieliv, medzi Sardíniou a Korzikou je Bonifácky prieliv, medzi Sicíliou a polostrovom Taliansko je Messinský prieliv, medzi Talianskom a Albánskom je Otrantský prieliv, medzi Sicíliou a ostrovom Malta je Maltský prieliv. Taliansko má skoro okolo celého územia zálivy: pri meste Janov je Janovský záliv, pri meste Gaeta je Gaetský záliv, pri meste Salerno je Salernský záliv, pri meste Tarent je Tarentský záliv, pri meste Benátky je Benátsky záliv. Rieky v Taliansku sú: Pád 652 km -najdlhšia rieka, Adiža, Tiber a Arno. Najväčšie jazero je Gardské 370 km². Najvyššie vrchy: Mont Blanc(na hranici Talianska a Francúzka) 4 810m,Monte Rosa(Taliansko- Švajčiarsko) 4 634m.

Poľnohospodárstvo
Pádska nížina je široká, plochá kotlina v severnej časti Talianska. Má najúrodnejšiu pôdu v celej krajine. Pestuje sa na nej najmä pšenica, ryža a hlavné druhy obilnín. Všade v Taliansku sa pestuje vinič. Oblasti južnej časti treba zavlažovať aby bola zvýšená úrodnosť. Tam kde je dostatok vody, sa pestujú citrusové plody, olivy a mnohé druhy rajčín. Na Sardínii sa pestuje vinič, na Sicílii sa pestujú olivy, citrusové plody a vinič. V Palerme, v Ríme, v Neapoli a v Janove sa pestuje vinič. V Turíne sa pestujú obilniny a v Miláne ryža.

Priemysel
Taliansky priemysel sa sústreďuje v severnej časti krajiny. Pre Talianov je dôležitý dizajn a sú pyšní na svoje elegantné oblečenie, obuv a nábytok. Mnohé firmy sú malé ale výkonné. Taliansko nemá veľké zdroje nerastných surovín. Na výrobu áut, strojov a iných špičkových zariadení musí suroviny dovážať. Taliansko má rozvinutý priemysel: oceliarsky, chemický a textilný priemysel a výrobu automobilov. Taliansko vyrába autá: Ferrari, Fiat a Lamborghini. V Neapoli je automobilový a hutnícky priemysel
a finančníctvo . V Ríme sa vyrába špičková technika, rozvinuté je bankovníctvo a je tam veľa cestovného ruchu.
V Turíne, v Balogne a v Brescií je automobilový priemysel. V Janove je hutnícky a textilný priemysel a v Cagliari je chemický priemysel.

Obyvateľstvo
Väčšina obyvateľov žije na severe krajiny, najmä v oblasti Pádskej nížiny, ktorú obýva vyše 25 miliónov ľudí. Veľká časť obyvateľov v tomto regióne dosiahla vysokú životnú úroveň. Juh Talianska má skôr vidiecky charakter. Mestá sú tam menšie a život ťažší. Najviac obyvateľov na 1 km² - vyše 200 je od Milána, Benátok po Bolognu, Anconi na východe, od Janova po Florenciu na západe, okolo Ríma, Neapolu, Bari a Tarentu na severe, Palerma, Catanie a Messinie na Sicilií. Vidiecke osídlenie v Taliansku má 31% a mestské osídlenie má 63,5% , Neapol 1,2%, Rím 2,8 % a Miláno 1,5%.

Životné prostredie
Stredozemné a Jadranské more znečistil odpad z miest a priemyselnej výroby. Zdravie obyvateľov v mnohých mestách ohrozuje znečistené ovzdušie. V južnom Taliansku bývajú často zemetrasenia a zosuvy pôdy. Kyslé dažde bývajú v severnom Taliansku. Katastrofálne zemetrasenia bývajú : na vrchu Gemona de Friuli- r.1976, Ancona- r.1972,Tuscania- r.1971, Irpino-r.1980,na Sicílií: Syrakúzy- r.1990. Najviac znečisteného vzdušia je v Turíne a Miláne.

Podnebie
Alpská oblasť na severe má chladné zimy zo snehom.
V južnej časti je teplejšie. Sicília má s dôsledku teplých afrických vetrov najvyššie teploty. Január Júl
Sicília: +5°C až +13°C+25°C až +35°C
Sardínia: +5°C až +11°C+25°C až +38°C
Južná časť: +5°C až +10°C+25°C až +35°C
Severná časť Talianska: +5°C až -5°C+15°C až +20°C

História Talianska
pred Kr. po Kr.

753- založenie Ríma
265- Rím si stal na čelo Talianskej federácie. 284-305- v Ríme ako neobmedzený pán vládol cisár
Dioklecián 74-71-Spartakovo povstanie otrokov v Ríme, najstaršie v staroveku.306-337- v Ríme panoval Konštantýn Veľký ktorý uznával
27-14- v Ríme vládol Augustus a stal sa prvým cisárom.kresťanstvo
395-Rímska ríša sa rozpadla na západnú a východnú

Mestá

Hlavné mesto Talianska je Rím (2 791 000 obyvateľov). Starobylá pamiatka v Ríme je Koloseum. Bolo postavené pre 50 000 divákov. Druhé najväčšie mesto je Miláno(1 432 000ob.)

V Miláne je stará Katedrála. Neapol(1 206 000ob.) Turín(992 000 ob.) Výroba áut(Fiat).

Novodobé Taliansko vzniklo v roku 1870. Predtým sa na jeho území nachádzalo viac nezávislých mestských štátov, ktoré sa v podobe 20 územných celkov sa zachovali dodnes. Dva z nich sú dnes nezávislé- Vatikán na území Ríma a republika San Marino na severovýchode Talianska. V Taliansku je zvláštna Šikmá veža v Pise. Vatikán je časť mesta Rím a je najmenším nezávislým štátom na svete, ktorý spravuje vlastná vláda. Má aj svoje vlastné poštové známky (ceniny) a peniaze.

Je centrom rímskokatolíckej Cirkvi, ktorej najvyšším predstaviteľom je pápež. Vatikánska Bazilika sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. V meste Siena sa každoročne konajú preteky koní zvané palio. Jazdci sú oblečení do kostýmov z 15 storočia. Pri Jadranskom mori leží prístavné mesto Benátky. Rozkladá sa na vyše sto ostrovoch oddelených kanálmi. Najznámejšími umelcami boli: sochár Michelangelo, maliar Leonardo da Vinci a básnik Dante

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk