Prvá písomná zmienka o Modrovej je pravdepodobne z 13. storočia. V tejto listine z roku 1348 sa prvý krát stretávame s menom našej obce. V tomto latinskom dokumente sa spomína Modrová ako Madro. Stala sa súčasťou novoformovaného tematínskeho panstva.
Modrová leží na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca v údolí Modrovského potoka obkolesená najmä vápencovými vrchmi. Jej nadmorská výška je v rozpätí
od 101 do 532 mnm, stred obce sa nachádza vo výške 204mnm, najvyšší vrch
Grnica – 532 mnm.
V súčasnosti má dedina 496 obyvateľov. Súčastný starosta Marián Lacko už vyhral niekoľko volieb po sebe a vedie Modrovú do moderného sveta.
Podnebie
Z hľadiska klimatického samotná obec Modrová patrí do teplej oblasti, tak ako celé západné pohorie Považského Inovca. V normálnych rokoch priemerný počet ľadových dní, keď teplota nevystúpi nad bod mrazu, býva okolo 30 za rok a letných dní, s teplotou vyššou ako 25°C, je takmer 70. Ročný úhrn zrážok sa v obci pohybuje okolo 650 mm, no na hrebeni hôr stúpa až na 900 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v nižnej časti chotára je okolo 40 dní, no v horskej časti je to viac ako dvojnásobok. V západnej rovinatej časti chotára dominuje rovinatá niva Váhu, tvorená holocenými náplavami, ktoré pozostávajú z pieskov, povodňových kalov a hlín. Geologicky odlišná je horská oblasť chotára, ktorá tvorí takmer 8 kilometrov dlhá Modrovská dolina s priľahlými svahmi.
Dejiny
Dejiny našej obce siahajú až niekde do 12. storočia, keď sem prišli osadníci talianskeho pôvodu. O ich prítomnosti svedčí aj nápis na kamennej doske na veži kostola, ktorý je žiaľ už dlhšiu dobu zamurovaný.
Je však isté, že minulosť Modrovej je oveľa staršia ako udáva spomínaný nápis z roku 1157, alebo písomné svedectvo o existencii obce z roku 1348. Je isté, že prvý ľudia sa na okolí zjavili už v najstaršom úseku ľudských dejín – v staršej dobe kamennej.
Našli sa hroby z Veľkomoravskej doby, hneď v susednej dedine, Modrovke.
Zvyky a obyčaje
Viaceré zvyky sa viazali k určitým dňom v roku. Na fašiangy chodieval po dedine maškarný sprievod. Na Luciu chodili ženské masky- Lucie po domoch a ometali steny husacím krídlom.
Ďalšie zvyky sa viazali k Vianociam, ktorým sa hovorilo Štedrý deň, alebo Štedrý večer. Do domov sa nosievala slama a dávala sa pod stôl i lavice. Vianočný stromček sa zavesil na hradu nad stolom. Po večeri sa rozhadzovali orechy po kútoch, vianočná oplatka sa dávala statku. Na Štefana a Nový rok chodievali po dedine vinšovníci . Na Veľkonočný pondelok voľakedy chodili mládenci dievčence polievať, neskôr i šibať. Táto tradícia sa zachováva dodnes. Dievčence sa trasú najmä pred 2 metrovým šibákom, ktorý nosia vždy iba tí najurastenejší a najveselší chlapci z dediny. Od Veľkej noci do Jura chodievali dievčence Jura spievávat. Na 1. mája mládenci stavali máje pred domami, kde boli slobodné dievky, ale i pred šenkom a pri dome richtára. Pri stavaní májov nechýbala harmonika, spev i tanec. To však nechýba ani dnes no máj sa stavá už iba pri miestnom kultúrnom dome. Turíčne lipové ratolesti sa kládli do strechy na ochranu pred ohňom. V dávnejších časoch sa udržiaval jarný zvyk pálenia Moreny, čo bolo záležitosťou dievčat.
Povera
V minulosti sa nesmelo prať po západe slnka a vo sviatočné dni. V sobotu sa nesmelo priasť. Šiť sa nesmelo na Nový rok, na Troch kráľov, Hromnice, Popolcovú stredu a na Všechsvätých. Verilo sa na osobu ktorá vraj za tieto prehrešky gnávila ľudí. Niektorý však vravia dodnes, že ju zahliadli pri močiaroch ako číha na ďalšiu obeť. Dokonca sa povrávalo, že v močiaroch je krokodíl lebo mizli psy a mačky. Ale bol to naozaj krokodíl alebo naša neznáma osoba.
Ľudové kroje
Kroj ktorý sa nosil na Modrovej patril ku skupine piešťanského typu. V minulosti bol kroj stálym odevom ľudu, s nástupom 20. storočia sa postupne začal strácať. Staršie ženy nosia kroj príležitostne aj dnes, muži prestávali nosiť svoj tradičný odev už pred prvou vojnou.
Pamätníky - Kríž na sv. Jáne z roku 1810
- Jaskyňa Lurdskej Panny Márie
Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela – r. 1157. Patrí k vzácnym historickým pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok. Dodnes sa v ňom slúžia bohoslužby.
Už spomenutí nápis, ktorý by sa mal nachádzať na priečelí kostolnej veže znie asi takto:
Turris fortissima nomen Domini per gentem Romanam erecta anno Domini MCLVII mense Nov. XVIII
Opevnená veža bola v mene Pána postavená ľudom Rímskym v roku Pána 1157 mesiaca novembra 18.
O existencii tejto výnimočnej tabule sa dozvedáme len na základe písomných správ z 18. storočia, keď ju niekedy krátko pred rokom 1731 po rozsiahlom požiari kostola znova objavili.
Fauna a Flóra
Obec Modrová ležiaca v Považskom Inovci, v doline tiahnúcej na juhozápad láka návštevníka nielen zaujímavými turistickými aktivitami, ale i peknou krajinou a prírodou. Obec leží pri potoku v údolnici a po oboch stranách sa rozprestierajú najmä bývalé pasienky a borovicové monokultúry na dolomitoch. Celá oblasť Modrovej patrí do dubovo-bukového lesného vegetačného stupňa, kde záver doliny vytvára na rozdiel od okolitých, prevažne ihličnatých lesov, hospodársky hrabovo-bukový les na hrubšej vrstve pôdy. Na výhrevných stanovištiach brehových porastov má veľký vedecký význam výskyt chráneného druhu
Ponikleca veľkokvetého. Na lokalite, nad tŕním sú kroviská s umelou obnovou lesa.
V roku 2003 tu vznikol rozsiahli požiar v časti lesa z názvom Borový les ochody a len vďaka obetavým obyvateľom bol požiar uhasený. No aj tak zhorelo 5 – 7 ha lesa a oheň zničil mnohé vzácne rastliny, dnes sú tam však pekne rozrastené rôzne kríky a rastliny.
Rastlinstvo
Rastlinstvo je prevažnej miere karpatské a sú v ňom zväčša zastúpené tie isté druhy, ktoré rastú na celom území Slovenska. Rastlinstvo v pohorí Považského Inovca má však aj svoje zvláštnosti, vyskytujúce sa aj v hraniciach Hôrky. Dve tretiny plochy obce pokrývajú lesy. Lesné bohatstvo je u nás ešte nedocenené, najmä význam lesných celkov z hľadiska ekologického. Lesy sú listnaté a prevláda v nich buk. V minulosti dominujúce duby už nie sú hlavným stromovým druhom, pretože sa ťažili nielen pre kvalitné drevo, ale aj kôru. V lesoch sa okrem buka a duba hojne vyskytujú aj javory, jasene a hraby. Nemožno zabudnúť ani na veľké množstvo rôznych húb, rastúcich v Modrovskej doline a na priľahlých svahoch. Najmä hojný výskyt našej najznámejšej jedlej huby - Hríba dubového - lepšie známeho pod menom dubák, priláka do našich lesov veľa hubárov aj z ďalekého okolia.
Živočíšstvo
Hlodavce: plch sivý, pľšik lieskový, hrdziak lesný. V Modrovskom potoku môžete uvidieť aj
Ondatru či potkana hnedého.
Šelmy: líška hrdzavá, hranostaj čiernochvostý, kuna lesná a skalná. Prechodne sa tu môže
Vyskytnúť aj rys ostrovid.
Párnokopytníky: diviak lesný, jeleň a srnec lesný.
Sokolotvaré vtáky: jastrab krahulec a jastrab lesný, myšiak lesný a myšiak severský, sokol
lastovičiar a sokol myšiar, orol kráľovský.
Modrová jaskyňa
Modrovská jaskyňa je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Objavená bola v r.1991. Trom členom Slovenskej speleologickej spoločnosti Ing. Ivanovi Demovičovi, Danielovi Mihálikovi a Máriovi Vráblovi sa 8. júla 1991 po takmer trojdňovom úsilí podarilo do nej preniknúť. Samotnému objavu však predchádzalo vyše ročné pozorovanie miesta, kde v zime Ing. Demovič zaregistroval prievan. Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory jaskyne predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10m hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, Dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 - 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité tvary pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov skupiny Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum.
Čo sa týka cestovného ruchu bolo by tu veľa turistických možností a ani hubári by si nesťažovali, no tieto možnosti využívajú len obyvatelia Modrovej a okolitých obcí. Z hľadiska inštitúcie a organizácie nie sú tu žiadne kancelárie. Jediné miesto kde sa môžete informovať je obecný úrad Modrovej.
Na Modrovej sa dajú poskytovať rôzne služby je tu:
- Obvodné zdravotné stredisko
- Materská škola
- Predajňa PT UNIVERZÁL
- Predajňa drogérie a umelých kvetov
- Rímsko-katolícky farský úrad
- Pohostinstvo
- Snack bar Rena
- Pošta
- HTBM – hotel HOREC
Z hľadiska kultúry sa tu nachádza: - Kultúrny dom s viacúčelovou sálou a javiskom
- Dychová hudba Modrovanka
- Knižnica
Športové služby – Futbalové ihrisko ŠK Modrová, so zariadenými
šatňami, žiacky a dorastenecký futbalový oddiel
Ostatné služby a výroba na Modrovej:
- Autoservis – Borik a Polonský
- Autoservis Omega
- Oprava autoelektroniky
- Servis OMI O. Horňák
- Autodoprava Petrgalovič
- Natali – kaderníctvo
- Autoškola Sabína
- Čalúnictvo Granec
- Mraziareň sladkovodných rýb – SETA PLUS s.r.o.
- Výroba koženej galantérie - Herco
V rekreačnej oblasti v lokalite Kalište sa nachádza prameň Kyselka, ktorá je od Modrovej vzdialená asi 3 – 4 km. No na bicykli či peši je to príjemná prechádzka lesom.
V k. ú. obce Modrová sa v lokalite Hlávky rozprestiera prírodná rezervácia Kňaží vrch, ktorá
je jadrovým územím CHKO Tematínske kopce a nadregionálneho biocentra Tematínske vrchy. Národná prírodná rezervácia Tematínske vrchy je jednou z najznámejších častí regiónu. Druhová pestrosť rastlín a živočíchov radí toto územie medzi európske rarity a preto je zaradené aj v sieti území s prírodnými hodnotami celoeurópskemu významu – EECONET.
Ubytovacie a stravovacie možnosti nájdete v Horskom hotely Horec. K jeho vybaveniu patrí okrem ubytovacej časti, reštaurácia, kaviareň s barom, sauna, masáže, rašelinové zábaly. V letnom období bazén v zime lyžiarsky vlek.
Čo sa týka hluku v tejto obce je to minimálne. Je tu ticho, pretože Modrová sa nachádza v doline a okolité hory a kopce ju izolujú od akéhokoľvek hluku z okolitých miest. Jedine čo spôsobuje hluk na tejto dedine je buď píla na drevo alebo hydina či ošípané. A však niekoľko málo postarších obyvateľov ešte v dnešnej dobe chová kravu či dokonca koňa.
Máme tu síce pramene ako sú Kyselka alebo Modrovský prameň ale nie sú to termálne pramene, preto sa na Modrovej nenachádzajú žiadne kúpele.
Modrovský prameň je jediný zdroj pitnej vody na Modrovej, pretože tá voda čo nám tečie z prameňa nad Modrovú bola v roku 2004 silno znečistená. Obyvatelia boli závislý na každodennej dodávke pitnej vody. Síce sa prameň vyčistil nieje to ešte stále taká pitná voda ako predtým.
Dopravná prístupnosť je v tejto dedine na tom dosť zle. Vedú tu iba dve prístupové cesty a to zo smeru Piešťany, Nové Mesto nad Váhom na smer Nová Lehota. To je jediná cesta ktorá sa tu nachádza a ešte k tomu je aj hrboľatá a samá jama. Cestovný ruch sa nemôže na tejto dedine rozvíjať pokiaľ tu nebudú lepšie prístupové cesty a nielen prístupové ale aj iné.
Obľúbený recept našej domácnosti: ZELENÉ HALUŠKY
- 1 mrazený špenátový pretlak
- 3 – 4 lyžice hladkej múky
- 2 vajcia
- 2 – 3 lyžice mlieka
- 1 cibuľa
- soľ
- 100 g šunky
- 200 ml sladkej smotany
- 2 kocky taveného syra
POSTUP:
Špenátový pretlak necháme rozmraziť, pridáme rozmiešané vajíčka, mlieko, soľ, múku a spracujeme vláčne cesto. V dostatočnom množstve vody uvaríme halušky.
Cibuľu ošúpeme, pokrájame nadrobno. Do rajničky dáme zohriať olej, pridáme cibuľu, podusíme. Šunku pokrájame na rezančeky, syry necháme na teplom mieste rozpustiť a oboje pridáme k cibuli. Prilejeme smotanu, ešte chvíľu miešame a keď zmes zovrie, vylejeme ju na halušky. Premiešame ich a rozdelíme na porcie.
Ak ste vegetarián nebojte sa šunku vynechať. Jedlu sa nič nestane. Prajem dobrú chuť.
