Prvá písomná zmienka o Modrovej je pravdepodobne z 13. storočia. V tejto listine z roku 1348 sa prvý krát stretávame s menom našej obce. V tomto latinskom dokumente sa spomína Modrová ako Madro. Stala sa súčasťou novoformovaného tematínskeho panstva.

Modrová leží na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca v údolí Modrovského potoka obkolesená najmä vápencovými vrchmi. Jej nadmorská výška je v rozpätí
od 101 do 532 mnm, stred obce sa nachádza vo výške 204mnm, najvyšší vrch
Grnica – 532 mnm.

V súčasnosti má dedina 496 obyvateľov. Súčastný starosta Marián Lacko už vyhral niekoľko volieb po sebe a vedie Modrovú do moderného sveta.

Podnebie

Z hľadiska klimatického samotná obec Modrová patrí do teplej oblasti, tak ako celé západné pohorie Považského Inovca. V normálnych rokoch priemerný počet ľadových dní, keď teplota nevystúpi nad bod mrazu, býva okolo 30 za rok a letných dní, s teplotou vyššou ako 25°C, je takmer 70. Ročný úhrn zrážok sa v obci pohybuje okolo 650 mm, no na hrebeni hôr stúpa až na 900 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v nižnej časti chotára je okolo 40 dní, no v horskej časti je to viac ako dvojnásobok. V západnej rovinatej časti chotára dominuje rovinatá niva Váhu, tvorená holocenými náplavami, ktoré pozostávajú z pieskov, povodňových kalov a hlín. Geologicky odlišná je horská oblasť chotára, ktorá tvorí takmer 8 kilometrov dlhá Modrovská dolina s priľahlými svahmi.

Dejiny

Dejiny našej obce siahajú až niekde do 12. storočia, keď sem prišli osadníci talianskeho pôvodu. O ich prítomnosti svedčí aj nápis na kamennej doske na veži kostola, ktorý je žiaľ už dlhšiu dobu zamurovaný.
Je však isté, že minulosť Modrovej je oveľa staršia ako udáva spomínaný nápis z roku 1157, alebo písomné svedectvo o existencii obce z roku 1348. Je isté, že prvý ľudia sa na okolí zjavili už v najstaršom úseku ľudských dejín – v staršej dobe kamennej.
Našli sa hroby z Veľkomoravskej doby, hneď v susednej dedine, Modrovke.

Zvyky a obyčaje

Viaceré zvyky sa viazali k určitým dňom v roku. Na fašiangy chodieval po dedine maškarný sprievod. Na Luciu chodili ženské masky- Lucie po domoch a ometali steny husacím krídlom.

Ďalšie zvyky sa viazali k Vianociam, ktorým sa hovorilo Štedrý deň, alebo Štedrý večer. Do domov sa nosievala slama a dávala sa pod stôl i lavice. Vianočný stromček sa zavesil na hradu nad stolom. Po večeri sa rozhadzovali orechy po kútoch, vianočná oplatka sa dávala statku. Na Štefana a Nový rok chodievali po dedine vinšovníci . Na Veľkonočný pondelok voľakedy chodili mládenci dievčence polievať, neskôr i šibať. Táto tradícia sa zachováva dodnes. Dievčence sa trasú najmä pred 2 metrovým šibákom, ktorý nosia vždy iba tí najurastenejší a najveselší chlapci z dediny. Od Veľkej noci do Jura chodievali dievčence Jura spievávat. Na 1. mája mládenci stavali máje pred domami, kde boli slobodné dievky, ale i pred šenkom a pri dome richtára. Pri stavaní májov nechýbala harmonika, spev i tanec. To však nechýba ani dnes no máj sa stavá už iba pri miestnom kultúrnom dome. Turíčne lipové ratolesti sa kládli do strechy na ochranu pred ohňom. V dávnejších časoch sa udržiaval jarný zvyk pálenia Moreny, čo bolo záležitosťou dievčat.

Povera

V minulosti sa nesmelo prať po západe slnka a vo sviatočné dni. V sobotu sa nesmelo priasť. Šiť sa nesmelo na Nový rok, na Troch kráľov, Hromnice, Popolcovú stredu a na Všechsvätých. Verilo sa na osobu ktorá vraj za tieto prehrešky gnávila ľudí. Niektorý však vravia dodnes, že ju zahliadli pri močiaroch ako číha na ďalšiu obeť. Dokonca sa povrávalo, že v močiaroch je krokodíl lebo mizli psy a mačky. Ale bol to naozaj krokodíl alebo naša neznáma osoba.

Ľudové kroje

Kroj ktorý sa nosil na Modrovej patril ku skupine piešťanského typu. V minulosti bol kroj stálym odevom ľudu, s nástupom 20. storočia sa postupne začal strácať. Staršie ženy nosia kroj príležitostne aj dnes, muži prestávali nosiť svoj tradičný odev už pred prvou vojnou.