Zlaté Moravce

Dejiny Zlatých Moraviec:

Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach je v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde je mesto uvedené ako Morowa. Z r. 1292 pochádza dokument dokazujúci kristianizáciu pôvodne pohanských Kumánov v okolí Moraviec. 1386 patrili Moravce do panstva Forgáčovcov až do roku 1718. V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce. Dokument v roku 1564 uvádzal zoznam sídel nútene splácajúcich dane Turkom. Dane sa odovzdávali pašovi do Budína. V tom čase sú Moravce nazývané už oppidum, mestečko. V roku 1634 bolo mesto dobyté Agom Omerom z Ostrihomu. Turecké nebezpečenstvo ustúpilo až v roku 1652 vďaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi Forgáčovi. Forgáč bojoval od 26. do 29 augusta 1652 v Nových Vozokanoch s armádou tureckého pašu Mustafu. Turci mali značnú prevahu asi 4300 vojakov, pričom Forgáč len 1260. Vďaka odhodlaniu forgáčových vojakov, obyvateľov Vozokán a ďalších 15 obcí Turci prehrali a ustúpili. Na mieste bitky je dnes pamätník, tzv. vozokanský lev. Moravce dostali v roku1720 právo konať výročné jarmoky a týždenné trhy. Od roku 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.Česko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naďalej sídlom Tekovskej župy. Janko Kráľ pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. Počas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo nebezpečného pansláva. Zomrel 23. mája 1876.

Od roku 1894 funguje železničné spojenie z Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 spojazdnili trať do Kozároviec, 1938 do Lužianok. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V čase od 2. júna do 7. júna 1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a čs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keď 35. čs. plzenský pluk pod vedením mjr. Mullera oslobodil mesto. Došlo k prudkým bojom, maďarskí červenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam.

V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy č. XVI. (zvanej Nitrianska). 31. augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste. Do 1. júla 1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1. júla 1960 bol Zlatých Moravciam udelený štatút mesta , prestali však byť okresným mestom, postupne sa pričlenili Prílepy (1960), Chyzerovce (1970), Žitavany (1975) čím vznikli nové mestské časti. V rokoch 1991-1996 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäť okresné mesto. Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia.

I keď mesto zaznamenalo rast remesiel boli rozvinuté tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajčírske a neskôr i kováčske, kolárske a zámočnícke remeslá, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa začala vyvíjať pomaly. Hoci v 19. storočí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naďalej zachovalo poľnohospodársky ráz. Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa začali stavať podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladničky rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex, Závody 29. augusta (1952), Kovoplast, Nová teheľňa (1960), Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky. Od r.1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul. V 90-tych rokoch sa v meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa ďalšie ulice. Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro.

Polohopis:

48° 22' 42" severnej šírky
18° 23' 48"východnej dĺžky
nadmorská výška
najnižšia 170metrov nad morom, železničná stanica
stredná 196metrov nad morom, prah kostola Svätého Michala Archanjela
najvyššia 714metrov nad morom
Vzdialenosť Z.M. od rovníka: 5 370 km
Vzdialenosť Z.M. od severného pólu: 4 630 km
Vzdialenosť Z.M. od južného pólu: 15 370 km
Výmera katastra: 19 253 km2
Priemerná teplota: okolo 9,5 °C
Zrážky: priemerne 582 mm za rok
Obce patriace okresu Zlaté Moravce: Beladice, Čaradice, Červený Hrádok, Čierne Kľačany, Hostie, Hosťovce, Choča, Jedľové Kostoľany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Lovce, Machulince, Malé Vozokany, Mankovce, Martin nad Žitavou, Nemčiňany, Neverice, Nevidzany, Obyce, Skýcov, Sľažany, Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Topoľčianky, Velčice, Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce, Zlatno, Žikava, Žitavany

Ulice:

1. mája, A. Kmeťa, Bernolákova, Brezová, Čajkovského, Dlhá, Dobšinského, Do Kratín, Do remanancií, Dolné vinice, Duklianska, E. M. Šoltésovej, Hájova, Hečkova, Hollého, Hoňovecká, Hviezdoslavova, Chyzerovecká, Inovecká, J. C. Hronského, J. Jesenského, Janka Kráľa, Kalinčiakova, Kollárova, Krátka, Kukučínova, Lúčna, Ľ. Podjavorinskej, M. Benku, M. Urbana, Martinský breh, Migazziho, Mládeže, Mlynská, Mojmírova, Moyzesova, Murgašova, Nám. A. Hlinku, Nám. Hrdinov, Nábrežie za majerom, Nitrianska, Obrancov mieru, Odbojárov, Pod dielami, Podjavorinskej, Pod hájom, Poľná, Poštová, Potočná, Pribinova, Priemyselná, Prílepská, Radlinského, Rázusova, Robotnícka, Rovňanova, Sama Chalupku, Sládkovičova, Slavianska, Slnečná, Slov. armády, Smetanova, SNP, Spojovacia, Staničná, Svätoplukova, Šafranická, Školská, Štefánikova, Štúrova, T. Vansovej, Tajovského, Tehelná, Tekovská, Tichá, Tolstého, Továrenská, Tribečská, Vajanského, Viničná, Záhradnícka, Zelená, Železničiarska, Žitavské nábrežie, Župná

Horninové zloženie: andezity,brekcie,pyroxeny,amfiboly,piesky,štrky,vápenc,íly,pieskovce,

Povrchové celky: Pohronský Inovec s najvyšším vrchom Veľký Inovec 901 metrov nad morom je to sopečné pohorie
Tribeč s najvyšším vrchom Veľký Tribeč 826 metrov nad morom je to jadrové pohorie
Podunajská pahorkatina ktorá sa na území Zlatých Moraviec delí na Hronskú pahorkatinu a na Žitavskú pahorkatinu

Podnebie: mierne s oceánskym vzduchom, ktorý sa koncentruje na kontinentálne

Vodstvo:(povodie):Žitava sa vlieva do Nitry z ľavej strany, Nitra do Váhu, Váh do Dunaja, Dunaj do Čierneho mora
(rieky)preteká tu rieka Žitava a Zlatňanka (Hostiansky potok alebo Hlboča).

Rastlinstvo: stupeň dubových lesov
lesy väčšinou listnaté, málo ihličnatých, nižšie porasty
Živočíšstvo: lesná zver, chov zubor a ušľachtilých koní
Chránené oblasti: Ponitrie
Arborétum Tesárske Mlyňany

Obyvateľstvo: 15 618 obyvateľov (55% žien a 45% mužov)
Vierovyznanie: prevažne rímskokatolícke
Priemerný vek:32,6rokov
Národnosti: slovenská, rómska, česká, maďarská, ostatné
Zamestnanosť: poľnohospodárstvo, strojárstvo, priemysel a služby (7960ekonomicky aktívnych)

Priemysel: (firmy) Danfoss - dánsky investor v priestoroch bývalého Calexu - výroba chladiacej techniky a kompresorov
Sofanou - francúzska spoločnosť, výroba elektronických komponentov a káblov
Vion - stavebná firma, čerpacie stanice, hotel, športový areál
Tehelne Wieneberger - stavebný systém porotherm
NOV - servis a výroba softvéru pokladničných systémov
CATV Tekov - káblová televízia a internetové pripojenie

Poľnohospodárstvo: obilniny a krmivá- jačmeň, pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica
Lesné hospodárstvo: Štátne lesy Topoľčianky
Vodovod: v Zlatých Moravciach je zavedený vodovod
Kanalizácia: : v Zlatých Moravciach je zavedený kanalizácia

Doprava: cestná a železničná
MHD: : v Zlatých Moravciach je MHD

Služby: oprava obuvi, čistiareň odevov, oprava odevov, Technické služby
Zdravotníctvo: v Zlatých Moravciach je poliklinika, nemocnica,
Školstvo: (Základné školy)Cirkevná základná škola sv. Don Bosca, Pribinova, Robotnícka, Mojmírova,
Špeciálna škola, redukčné centrum
(Stredné školy) Gymnázium Janka Kráľa, Stredná poľnohospodárska škola, Dievčenská odborná škola, Stredné odborné učilište
Telovýchovné a športové zariadenia:?
Kultúrne inštitúcie: Folklórny súbor Zlatňanka a Folklórny súbor Inovec
Kultúrnohistorické pamiatky: kostol sv. Michala Archanjela z roku 1785.
Kaštieľ Migazziovcov
Mauzóleum rodiny Migazziovcov
Súsošie Golgoty a archeologická lokalita stredovekého kostola
Pamätný dom Janka Kráľa
Budova banky
Divadlo MsKS
Cestovný ruch:?
Možnosti na ubytovanie: Hotel Vion
Hotel Eminent
Penzión Byron

Známe osobnosti Zlatých Moraviec: Marián Filadelfi - slovenský filmový herec
Ján Tužinský - slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.
Elvíra Antalová, slovenská maliarka.
Július Jarábek, slovenský filmový režisér.
Ján Kocian, slovenský futbalový reprezentant, tréner.

Ale najznámejší je Janko Kráľ tu je jeho životopis:
Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom sv. Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. Detstvo strávil a základné školy vychodil v rodnom meste. Ďalšie štúdiá absolvoval na levočskom lýceu, v Kežmarku a na bratislavskom Evanjelickom lýceu. V štúrovskom ovzduší sa Janko Kráľ činne zapájal do národnobuditeľskej aktivity mladej inteligencie a tu aj začínal tvoriť svoje prvé básnické pokusy. Odtiaľto sa v marci 1844 vybral s ďalšou skupinou študentov na protest proti násilnému zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesorského miesta do Levoče. Putoval po jánošíkovských stopách, bol praktikantom v advokátskej kancelárii v Pešti, žil v Báčke na Dolnej zemi, občas sa vrátil na Slovensko a potom odišiel na Dolnú zem, odtiaľto náhle zmizol a podľa legendy bol v Besarábii. O jeho pobyte na Slovensku sa zachovali správy z roku 1847. Opäť sa vrátil do Pešti, kde ho zachytili revolučné udalosti v roku 1847. Vrátil sa na Slovensko a s príbetským učiteľom Jánom Rotaridesom búril hontiansky poddaný ľud, za čo bol uväznený v Šahách a v Pešti.

Po vyslobodení v r. 1849 sa ešte zúčastňoval revolučných bojov, zorganizoval povstalecký oddiel, po novom uväznení odišiel do Viedne, potom na Moravu, zúčastňoval sa bojov v Krupine. Po skončení bojov sa dostal Janko Kráľ do štátnej služby. Pracoval v Balašských Ďarmotách, Čadci (1854), Martine, Kláštore pod Znievom. Za trest ho 25.februára 1862 preložili za prísediaceho súdu Tekovskej župy do Zlatých Moraviec. V roku 1867 bol Janko Kráľ zo štátnej služby prepustený. V roku 1868 si musel narýchlo urobiť advokátsku skúšku a ďalej biedne živoril v Zlatých Moravciach ako výpomocný prísažný pravotár a pisár. Predčasná smrť prišla 23. mája 1867 – zomrel na červený týfus a preto ho vraj pochovali aj so slamníkom a jeho hrob zasypali vápnom. Už v roku 1900 nepoznali a ani dodnes nepoznáme presné miesto, kde bol pochovaný na zlatomoraveckom cintoríne – je to približne okolo pomníka, ktorý bol odhalený v r. 1966.

To sú základné údaje o Kráľovej tragickej životnej ceste. Jej stavba sa však výrazne doplňuje jeho nesmrteľnou poéziou, ktorá súzvučne znie všetkými významnými a prevratnými míľnikmi jeho života. V Zlatých Moravciach býval postupne na troch miestach. Najskôr na Župnej ulici 18, potom na Keglevichovej ulici 7 (teraz Robotnícka ulica) a nakoniec na Ulici Zeleného stromu 5 ( teraz ulica J. Kráľa). V Ponitrianskom múzeu - pobočka Zlaté Moravce je inštalovaná Pamätná izba Janka Kráľa. Prejavom úcty Jankovi Kráľovi bola odhalená pamätná tabuľa na dome v Ulici Janka Kráľa v roku 1966, premenovanie bývalého gymnázia na Československé štátne reálne gymnázium Janka Kráľa v r.1919 a pri príležitosti 150. výročia narodenia básnika v roku 1972 premenovanie na súčasné gymnázium Janka Kráľa, ako aj pomenovanie parku na Park Janka Kráľa s jeho bustou a pomníkom postaveným v r.1962, ktorého autorom je akademický sochár Ján Kulich.