Dejiny Zlatých Moraviec:

Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach je v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde je mesto uvedené ako Morowa. Z r. 1292 pochádza dokument dokazujúci kristianizáciu pôvodne pohanských Kumánov v okolí Moraviec. 1386 patrili Moravce do panstva Forgáčovcov až do roku 1718. V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce. Dokument v roku 1564 uvádzal zoznam sídel nútene splácajúcich dane Turkom. Dane sa odovzdávali pašovi do Budína. V tom čase sú Moravce nazývané už oppidum, mestečko. V roku 1634 bolo mesto dobyté Agom Omerom z Ostrihomu. Turecké nebezpečenstvo ustúpilo až v roku 1652 vďaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi Forgáčovi. Forgáč bojoval od 26. do 29 augusta 1652 v Nových Vozokanoch s armádou tureckého pašu Mustafu. Turci mali značnú prevahu asi 4300 vojakov, pričom Forgáč len 1260. Vďaka odhodlaniu forgáčových vojakov, obyvateľov Vozokán a ďalších 15 obcí Turci prehrali a ustúpili. Na mieste bitky je dnes pamätník, tzv. vozokanský lev. Moravce dostali v roku1720 právo konať výročné jarmoky a týždenné trhy. Od roku 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.Česko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naďalej sídlom Tekovskej župy. Janko Kráľ pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. Počas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo nebezpečného pansláva. Zomrel 23. mája 1876.

Od roku 1894 funguje železničné spojenie z Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 spojazdnili trať do Kozároviec, 1938 do Lužianok. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V čase od 2. júna do 7. júna 1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a čs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keď 35. čs. plzenský pluk pod vedením mjr. Mullera oslobodil mesto. Došlo k prudkým bojom, maďarskí červenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam.

V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy č. XVI. (zvanej Nitrianska). 31. augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste. Do 1. júla 1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1. júla 1960 bol Zlatých Moravciam udelený štatút mesta , prestali však byť okresným mestom, postupne sa pričlenili Prílepy (1960), Chyzerovce (1970), Žitavany (1975) čím vznikli nové mestské časti. V rokoch 1991-1996 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäť okresné mesto. Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia.

I keď mesto zaznamenalo rast remesiel boli rozvinuté tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajčírske a neskôr i kováčske, kolárske a zámočnícke remeslá, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa začala vyvíjať pomaly. Hoci v 19. storočí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naďalej zachovalo poľnohospodársky ráz. Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa začali stavať podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladničky rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex, Závody 29. augusta (1952), Kovoplast, Nová teheľňa (1960), Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky. Od r.1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul. V 90-tych rokoch sa v meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa ďalšie ulice. Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro.

Polohopis:

48° 22' 42" severnej šírky
18° 23' 48"východnej dĺžky
nadmorská výška
najnižšia 170metrov nad morom, železničná stanica
stredná 196metrov nad morom, prah kostola Svätého Michala Archanjela
najvyššia 714metrov nad morom
Vzdialenosť Z.M. od rovníka: 5 370 km
Vzdialenosť Z.M. od severného pólu: 4 630 km
Vzdialenosť Z.M. od južného pólu: 15 370 km
Výmera katastra: 19 253 km2
Priemerná teplota: okolo 9,5 °C
Zrážky: priemerne 582 mm za rok
Obce patriace okresu Zlaté Moravce: Beladice, Čaradice, Červený Hrádok, Čierne Kľačany, Hostie, Hosťovce, Choča, Jedľové Kostoľany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Lovce, Machulince, Malé Vozokany, Mankovce, Martin nad Žitavou, Nemčiňany, Neverice, Nevidzany, Obyce, Skýcov, Sľažany, Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Topoľčianky, Velčice, Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce, Zlatno, Žikava, Žitavany

Ulice:

1. mája, A. Kmeťa, Bernolákova, Brezová, Čajkovského, Dlhá, Dobšinského, Do Kratín, Do remanancií, Dolné vinice, Duklianska, E. M. Šoltésovej, Hájova, Hečkova, Hollého, Hoňovecká, Hviezdoslavova, Chyzerovecká, Inovecká, J. C. Hronského, J. Jesenského, Janka Kráľa, Kalinčiakova, Kollárova, Krátka, Kukučínova, Lúčna, Ľ. Podjavorinskej, M. Benku, M. Urbana, Martinský breh, Migazziho, Mládeže, Mlynská, Mojmírova, Moyzesova, Murgašova, Nám. A. Hlinku, Nám. Hrdinov, Nábrežie za majerom, Nitrianska, Obrancov mieru, Odbojárov, Pod dielami, Podjavorinskej, Pod hájom, Poľná, Poštová, Potočná, Pribinova, Priemyselná, Prílepská, Radlinského, Rázusova, Robotnícka, Rovňanova, Sama Chalupku, Sládkovičova, Slavianska, Slnečná, Slov. armády, Smetanova, SNP, Spojovacia, Staničná, Svätoplukova, Šafranická, Školská, Štefánikova, Štúrova, T. Vansovej, Tajovského, Tehelná, Tekovská, Tichá, Tolstého, Továrenská, Tribečská, Vajanského, Viničná, Záhradnícka, Zelená, Železničiarska, Žitavské nábrežie, Župná