Austrália

Obyvateľstvo:

Väčšina z takmer 18 miliónov Austrálčanov je európskeho, väčšinou britského pôvodu . Pôvodný Austrálčania tvoria 1,5% celej populácie a ďalších 5,3% tvoria buď rodený Ázijčania ázijského pôvodu . Po celej Austrálii sa dodnes
používa angličtina . Takmer polovicu veriacich tvorí štvrtinu rímski katolíci. Väčšina populácie žije v mestách na pobreží.

Hospodárstvo:
Austrália je vyspelí priemyselno-hospodársky štát s bohatými zásobami ner. sur. Ťaží sa kvalitné čierne uhlie, hnedé uhlie, železná ruda, bauxit , ropa, zemný plyn, magnát , zlato, striebro, diamanty, nikel, kobalt, zirkón, rutil , ilment, soľ, urán ,opály a iné .Medzi pryselné odvetvia patrí hutníctvo ,potravinárstvo ,petrochémia ,chémia ,strojárstvo, textil . Priemyselné centrá sú v Sydney ,Malbourne a tiež Adelaide ,Geelong . Významná je elektrická výroba. Pestuje sa pšenica ,bavlna ,ovos ,proso ,ryža ,zelenina ,tabak ,ovocie , chmeľ ,repka ,slnečnica ,sója. Pre krajinu má veľký význam
diaľničná a letecká doprava.

Povrch:
Je to najnižší a najplochejší kontinent jeho nadmorská výška je okolo 300 metrov nad morom . Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov :Západná plošina , Centrálna nížina , Východná vysočina. Západná plošina leží na pravekých skalách ktoré sú 600 milionou staré. Centrálna plošina: rieky  Murray a Darling. Východná vysočina: Vystupuje mierne z centrálnej Australie ku vyšším plošinám.

Tri štvrtiny pevniny sa odvodňujú do Indického oceánu. Rozvodnú čiaru tvoria Východoaustrálske hory.
Najväčšia rieka Murray je dlhá 1632 km. Z Viktórie priberá väčšie prítoky: Goulburn, Ovens, Campaspe a z Nového Južného Walesu Murrumbidgee s Lachlanom.Posledným a najväčším prítokom je rieka Darling. Tento jediný rozsiahlejší vyvinutý riečny systém s odtokom do mora odvodňuje plochu vyše milióna km2. Dĺžka všetkých riečnych tokov v tomto systéme je 9188 km.
Do Tichého oceánu ústi mnoho stálych riek, ktoré pramenia na vodných svahoch Východoaustrálskych hôr.

Rieky na juhozápadnom pobreží Austrálie majú dostatok vody po celý rok. Najväčšia je rieka Swan 390 km. Pri jej ústi je dôležitý prístav Najvýznamnejšie sú: Fitzroy, splavná pre námorné lode v dĺžke 70 km a pre riečne lode v dĺžke 130 km a Burdekin.

Freemantle.

Na západnom pobreží je niekoľko väčších riek – Murchison, Ashburton, Fortescue, De Grey, avšak ich toky sú periodické.
Tasmánia má pomerne stále rieky. Najväčšie sú Tamar a Denwent.

Vo vnútrozemí sú rozsiahle oblasti s periodickými vodnými tokmi. Najväčšie z nich sa zbiehajú v bezodtokovej panve Eyreovho jazera – Cooper’s Greek, Diamantina, Eye, Georgina a Finke. Podobná oblasť je tiež v Západnej Austrálii.

V Austrálii je okolo 760 jazier. Prevažná väčšina má charakter soľných paniev, ktoré sa periodicky napĺňajú vodou a zase vysychajú. Pokývajú rozsiahle plochy, najmä v Južnej a Západnej Austrálii. Najväčšie je Lake Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 125 km pod hladinou mora a po veľkých lejakoch vytvára vodnú plôch 9 000-15 000 km 2. Južnejšie od neho leží Lake Torrens s maximálnou vodnou plochou 5 800 km2. V Západnej Austrálii pokrývajú jazerá tohto typu rozsiahlu oblasť. Najväčšie je Lake Mackay, ďalej Lake Disappointment a celý rad jazier vo veľkej jazernej oblasti Západoaustrálskej plošiny. V severnom území je Lake Amadeus, ktoré v dobe dažďov pokrýva až 1 000 km2.

Kráterové jazerá sú v Južnej Austrálii - Lake Gambier a ďalšie sú v Qeenslande. V Tasmánii je mnoho horských jazier. Najväčšie je Great Lake. Veľké oblasti Austrálie sú bohaté na podpovrchovú vodu, ktorá je vhodná na napájanie dobytka, Ale nemožno ňou zavlažovať, lebo je mineralizovaná. Artézska voda sa často nehodí ani na pitie, a ako pitná voda sa používa voda dažďová, chemicky upravená. Artézska a subartézska voda sa vyskytuje asi na 60% povrchu pevniny. Najväčšia je Veľká artézska panva o rozlohe o rozlohe asi 1 735 000 km2, ktorá zaberá skoro dve tretiny územia štátu Qeensland a siaha tiež do Nového Južného Walesu, Južnej Austrálie a Severného územia. 6. Rastlinstvo

Najrozšírenejšie sú tvrdolisté dreviny. Ich typickým predstaviteľom je eukalypt,rastie tu 500-600 druhov. Lesy eukalyptov pokrývajú rozsiahle oblasti v juhovýchodnej , východnej a severnej časti v súvislo pásme, juhozápadnej časti pevniny a v Tasmánii. Najdôležitejším druhom je austrálsky mahagón. Niektoré druhy eukalyptov obsahujú mnoho trieslovín a olej, ktorý sa používa na lekárske účely. Lesy eukalyptov kryjú spotrebu dreva, najmä pre výrobu papiera.

Vlhké lesnaté savany, pokryté rôznymi druhmi eukalyptov sa rozprestierajú pozdĺž severného a východného pobrežia. V severnej oblasti prevládajú vysoké, v južnej oblasti nízke traviny.

Živočíšstvo

Zvláštnosťou austrálskeho živočíšstva je nedostatok cicavcov vyšších druhov. Žije tu jediná psovitá šelma, dingo. V Tasmánii žili dravci: vlkovec psohlavý nazývaný „tasmánsky tiger“ – psovitá šelma a „tasmánsky diabol“ – medveďovitá šelma.
Najtypickejšími predstaviteľmi austrálskeho živočíšstva sú vačkovce a vtákoritné. Tieto druhy sa rozšírili vo veľkom množstve, lebo nemali prirodzených nepriateľov. Z bylinožravých vačkovcov je najrozšírenejší klokan, ktorý v poľnohospodárskych oblastiach veľkým škodcom polí. Predstaviteľom vačkovcov žijúcich na stromoch je koala, podobná malému medveďovi. Živí sa listami niektorých druhov eukalyptov.

Ďalej tu žijú behúne s lietajúcou blanou medzi končatinami, môsožravé, kunovité a veverovité vačnatce. V Tasmánii sa vyskytujú vačnaté krtovce, vakovce a mravcojedi. Predstaviteľmi vtákoritných druhov sú vtákopysk, ježura a paježura, ktoré sa udržali len v Austrálii a na Novej Guinei. Z Vtákov sú zaujímavé tieto druhy Emu – trojprsý pštros, Lylebird – velechcost nádherný, Bellbird – zvonkový vták, Kookaburra – vták chechotavý, ktorého zvláštny krik sa podobá ľudskému smiechu, rozličné druhy papagájov, orlov a jastrabov.