Geografia priemyslu

Časť hospodárstva (materiálnej výroby), ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod energie, strojové spracovanie surovín a poľnohospodárskych produktov, opravárenskú činnosť a vybrané služby.


V dejinách ľudstva rozoznávame 3 etapy vývoja priemyslu:

1. Predindustriálna epocha – význam priemyslu malý, najväčší význam má poľnohospodárstvo
2. Industriálna epocha – prudko rastie význam priemyslu a v tomto období dosahuje i vrchol
3. Postindustriálna epocha- podiel zamestnaných v priemysle klesá, význam má terciálna sféra (obchod, služby) a rozvíja sa kvartérna sféra (bankovníctvo, veda a výskum, práca s informáciami)

Priemysel v dnešnom ponímaní vzniká v 2.pol.18st. a súvisí:

1. s vynálezom parného stroja priemyselná
2. s hromadným zavádzaním strojov do výroby revolúcia
   -prechod od manufaktúr k továrňam

Po 2.svetovej vojne hovoríme o 2.priemyselnej revolúcii: - mechanizácia a automatizácia výroby


Členenie priemyslu
-podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám (členenie OSN):

1. primárny – ťažba surovín a palív = ťažobný priemysel
2. sekundárny – spracovanie surovín získané primárnym priemyslom a spracovanie poľnohospodárskych plodín = spracovateľský priemysel
3. terciárny – opravárenská činnosť, služby spojené s predajom priemyselných výrobkov

Hlavné lokalizačné činitele priemyselnej výroby:

1. suroviny – keď je nevýhodné suroviny prepravovať, tak sa závod umiestni k nim (huty, píly, rafinérie...)
2. energia – závislosť na energii klesá, pretože existuje preprava zdrojov (ropovody, plynovody, elektrické rozvodné siete), napriek tomu sa závody náročné na spotrebu energie budujú v blízkosti ich ťažby- napr.huty železa, farebných kovov (napr.Al)
3. voda – nároky na množstvo (výroba Al, celulózy) alebo kvalitu (potravinársky priemysel)
4. pracovná sila – nároky na množstvo a kvalifikáciu, významným ukazovateľom je cena pracovnej sily
5. doprava – preprava surovín alebo výrobkov, napr.: výroba H2SO4 je výhodnejšie umiestniť do miesta spotreby
6. ekologické činitele vplyv na umiestnenie budovaných závodov –>
7. prírodné činitele a poloha makrolokalizácia i mikrolokalizácia
8. trh, miesto odbytu – pri výrobkoch krátkodobej spotreby lepšie závod lokalizovať do miesta trhu (potravinársky priemysel)
9. vládna politika – podpora priemyslu v danom regióne (odstránenie nezamestnanosti, strategická výroba)

Rozmiestnenie priemyslu

1. strojársky – v ňom dominuje dopravné strojárstvo, výroba dopravných strojov a ovplyvňujú predovšetkým: ekonomickú efektívnosť, tradície, kvalifikované pracovné sily a kvalitná vedecko-výskumná základňa: USA, Japonsko, Francúzsko, Taliansko
2. energetický – spotreba stúpa, menia sa zdroje, najviac je telepných elektrární (prevládajú už na ropu a zemný plyn ako uhlie), potom vodné a jadrové (USA, Francúzsko, Rusko). Nové zdroje energie: veterná, slnečná, hydrotermálna, prílivová, energia biomasy
3. hutnícky – a) železa (prevažne na miestach výskytu surovín - železnej rudy alebo koksovat.uhlia) Ural, Veľké jazerá, južná Ukrajina, Porúrie, Horné Sliezsko, SV Čína... U.S.Steel Betlehem Steel Corp. - USA, Steel Corporation of Canada- Kanada, Krupp, August Thysen-Hütte- Nemecko, Le Creusot(Francúzsko), British Steel Corporation- Veľká Británia
4. elektrotechnický – prežíva dynamický rozvoj, výroba elektrospotrebičov, v poslednom období elektronika (Japonsko, USA, Veľká Británia, Nemecko, ázijské tigre)
   USA: IBM, General Electric, General Dynamics
   USA: elektronika: IBM, Hewlett-Packard, Motorola
   Nemecko: Siemens AEG
5. chemický priemysel – organická (hlavne spracovanie ropy) a anorganická (umelé hnojivá, výroba kyselín, farbív...), samostatnou časťou je farmaceutický priemysel
   Union Carbid and Carbon, Dow Chemical- USA, Sociéte Solvay (Francúzsko), Bayer (Nemecko)
6. Priemysel potravín a pochutín – ako lokalizačný činiteľ sa uplatňuje hlavne trh (Coca-cola, Phillips Morris, American Brands, Continental Grain)