Rusko

• Štátne zriadenie: republika prezidentského typu, federatívne usporiadanie s dvojkomorovým parlamentom
• Hlavné mesto: Moskva (9 mil.), ďalšie veľké mestá: Sankt Peterburg (5 mil.), Nižnij Novgorod, Novosibirsk, Jekaterinburg, Samara, Čeljabinsk, Omsk, Ufa, Kazaň, Perm, Rostov na Done, Volgograd (mestá nad 1 mil. obyv.)
• Národnostné zloženie: Rusi (83 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3 %), Čuvaši, Baškirci, Bielorusi, Mordvíni, Čečenci (každá nad 1 %)
• Religiózna príslušnosť: prevažujú pravoslávni (ruská ortodoxná cirkev 60-70 %, údaje sa líšia), menšiny katolíkov, protestantov, moslimov (najpočetnejší 10-15 %),židov- 1%, budhistov...)
• Mena : rubeľ (= 100 kopejok)
• HDP: 11 000 $/obyvateľa/ za rok (údaj z roku 2004 podľa MMF)
• Rozloha : 17 miliónov km2 , SP 1 – 12 % svetovej súše, (340-krát viac ako Slovenská republika)
• Počet obyvateľov: 143 miliónov (26-krát viac ako Slovenská republika)
• Členstvo v medzinárodných organizáciach: OSN (stály člen Rady Bezpečnosti), SNŠ, OBSE, G 8, APEC

Prírodné pomery
6 veľkých FG oblastí:

1. Východoeurópska rovina – väčšina európskeho Ruska, jej pahorkatiny nikde nepresahujú 500 m n. m., jej osobité časti: Karelská jazerná plošina, polostrov Kola – SZ, Timanské vrchy – SV, Valdajská vrchovina (západne od Moskvy – pramení tu Volga, Dneper, Západná Dvina), Stredoruská vrchovina – na juhozápade, Kubáňska nížina (ohraničená hornatou bariérou Kaukazu). Kumsko-Manyčská zníženina medzi Kaspickým a Azovským morom je niektorými geografmi považovaná za hranicu Európy a Ázie.
2. Ural - prírodná hranica Európy a Ázie, pohorie vyvrásnené v mladších prvohorách, jeho časti: Polárny Ural (najvyšší vrch Narodnaja 1895 m), Severný Ural, Stredný Ural a Južný Ural.
3. Kaukaz - patrí do alpsko-himalájskej sústavy (vyvrásnené alpínskym vrásnením), najvyšší vrch Ruska Elbrus - 5642m (podľa niektorých geografov i najvyšší vrch Európy).
4. Západosibírska nížina - bažinatá tajga, ktorou pretekajú veľtoky Ob s Irtyšom a na východnom okraji Jenisej.
5. Stredosibírska vysočina - sústava plošín a nižších pohorí, ktoré rozdeľujú desiatky tokov (medzi Jenisejom a Lenou), na juhu sa zdvíhajú hornatiny až veľhory: Altaj, Sajany, Jabloňový chrbát, Stanový chrbát prerušené Bajkalskou depresiou (jazero Bajkal je najhlbším na svete -1620 m).
6. horské oblasti severovýchodnej Sibíri (Verchojanský chrbát, Čerského chrbát, Čukotské vrchy, Kolymské vrchy, Koriacke vrchy, hornatá Kamčatka...). Na Kamčatke sa nachádza niekoľko činných sopiek, medzi nimi i najvyššia činná sopka Ázie Kľučevská (Kľučevskaja)- 4750 m.

Podnebie:
Prevažuje chladná kontinentálna klíma s veľkými teplotnými rozdielmi počas roka. Priaznivejšie podnebie je na pobreží Čierneho mora a v okolí Vladivostoku. Extrém – SV Sibír (Verchojansk = -70 °C). Zrážky sú väčšinou priemerné (nepravidelné počas roka, okolo 400 – 700 mm). Najsuchšia oblasť je v okolí Kaspického mora ½ poľnohospodárskej pôdy).

Najväčšie zásoby dreva na svete (najmä ihličnaté dreviny), lov rýb (v produkcii tiež v prvej svetovej desiatke).
Priemysel: ťažobný: ropa – Volga, Ural, SZ Sibír, S Kaukaz, uhlie – Kuzbas, Jakutsko, zemný plyn – sever Západosibírskej nížiny (problém: ťažba v extrémnych podmienkach, veľké straty pri ťažbe, znehodnotenie ŽP), železná ruda – Kurská oblasť, Ural – farebné kovy, zlato východná Sibír, diamanty Jakutsko.
Vývoz polotovarov a surovín je pre ruský HDP dôležitý. Konkurencieschopné na svetových trhoch sú potom iba najvyspelejšie technologické výrobky – lietadlá, zbrane, strojné zariadenia, niektoré dopravné prostriedky (LADA). Význam má kozmický priemysel, ruský kozmodróm Bajkonur sa nachádza na území Kazachstanu. Výroba spotrebného tovaru zaostáva.

Doprava: Sibírska magistrála (dve vetvy: Severnú tvorí známa BAM ) – patrí k najdlhším železničným tratiam na svete, spája Moskvu s Vladivostokom (trať pokračuje do Pekingu).

Rusko má stále postavenie svetovej veľmoci, i keď vplyv z obdobia „studenej vojny“ klesol. Prechod na trhovú ekonomiku, zavádzanie demokracie po roku 1991 nebolo jednoduché. Došlo k zníženiu životnej úrovne veľkých skupín obyvateľstva, niektoré národnosti a etniká sa začali domáhať samostatnosti (najvypuklejším prípadom je Čečensko), najlukratívnejšie podniky sa ocitli v rukách niekoľkých oligarchov, v regióne bývalého ZSSR stratilo a naďalej stráca politický vplyv (pobaltské štáty vstúpili do NATO). Napriek tomu je zrejmé, že Rusko nie je možné vynechať pri riešení konfliktov v problematických regiónoch vo svete.

Rusko-slovenské ekonomické vzťahy: s Ruskom má Slovenská republika výrazne pasívnu obchodnú bilanciu, predovšetkým z dôvodu dovozu palív a ďalších nerastných surovín. dodávky ropy a zemného plynu sa uskutočňujú prostredníctvom potrubnej dopravy (ropovod Družba, plynovod Bratstvo). Významná je spolupráca v oblasti jadrovej energetiky (spoločnosť TVEL dodáva jadrové palivo pre Jaslovské Bohunice a Mochovce), rozširujú sa obchodné kontakty medzi Matadorom Púchov a podnikom Omskšina Omsk vo výrobe pneumatík, dôležitá pre slovenský výskum je spolupráca vo vedecko-výskumných projektoch (napríklad ruská pomoc pri výstavbe laserového a cyklotrónového centra v SR).