Názov krajiny v pôvodnom španielskom prepise Costa Rica znamená v doslovnom preklade "bohaté pobrežie".
Kostarika je tiež často nazýva Švajčiarskom Strednej Ameriky a jedným z posledných rajov na zemi. Nájdete tu takmer štvortisícové hory, pobrežie dvoch oceánov, nedotknuté tropické pralesy, nekonečne dlhé a široké piesočné pláže lemované kokosovými pralesmi.
Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 7 provincií (provincia)
Rozloha: 51 100 km˛
Počet obyvateľov: 3 896 092
Hustota zaľudnenia: 70 obyv./km2
Hlavné mesto: San José (324 000 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Alajuela (158 000 obyv.), Cartago (109 000 obyv.), Puntarenas (92 000 obyv.), Limón (67 800 obyv.)
Najvyšší bod: Chirripó Grande, 3820 m
Najvýznamnejšie rieky: San Juan, San Carlos, Tempisque
Rasové a národnostné zloženie: belosi a kreoli (87 %), mestici (7 %), černosi a mulati (3 %),aziati (2 %), Indiáni (1 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (89 %), evanjelické (8 %), iné (3 %)
Urbanizácia: 49,7 %
Gramotnosť: 95 %
- najväčšia hustota zaľudnenia je zaznamenaná v okolí hlavného mesta San Jose.
História
- územie Kostariky objavil Krištof Kolumbus zač. 16. st. Španielskou kolóniou.
- od pol. 16. st. až do zač. 19. st. bola súčasťou Guatemaly
- neskôr sa stalo súčasťou Mexického cisárstva
- bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1838
- od roku 1945 nemá Kostarika armádu
Geografia
Kostarika patrí medzi Stredoamerické štáty. Leží medzi Nikaraguou a Panamou, kde ju zo Z obmýva Tichý oceán a na V Karibské more. Ku Kostarike patrí Kokosový ostrov a Chira v Tichom oceáne.
- je rozdelená pásmom Kordiller, ktoré sa tiahne naprieč krajinou od severozápadu až k juhovýchodu. V pohorí Cordillera Central čnie 7 činných sopiek (Irazú, 3452 m n. m.; Poás, 2760 m n. m.; Orosi, 1541 m n. m.). Medzi nimi v nadmorskej výške 1200 m leží centrálna dolina (Meseta).
- na Z sa nachádzajú úrodné nížiny. Polovicu územia tvorí dažďový prales. Takmer 1/10 krajiny predstavuje chránené územie
Hospodárstvo
Kostarika sa stala prvou stredoamerickou krajinou, ktorá začala vyvážať do sveta banány a kávu, ktoré i do dnešných dní stále tvorí veľkú časť kostarického hospodárstva.
Krajina má veľké ložiska bauxitu, síry a rúd železa, ktoré nie sú dostatočne využívané. V dnešných dňoch prebieha iba ťažba zlata a striebra. Horský ráz krajiny vytvára dobré podmienky pre tvorbu hydroelektrární.
Horská krajina tiež láka turistov, ktorí sa začínajú stávať dôležitou zložkou ekonomiky
Turistická sezóna
- pre svoje príjemné podnebie je známym cieľom turistického ruchu, z ktorého má krajina aj vysoký príjem. K jej obľube prispieva tropická vegetácia a množstvo druhov úžasných vtákov a motýľov, ktoré sa tu vyskytujú v hojnom počte
Pamiatky:
- La Amistad International – národný park = najväčšia chránená oblasť
- Tortuguero – národný park v oblasti vodných kanálov a pralesa, ktorom sa vyskytujú exotické zvieratá, napr. krokodíly.
- Monteverde – národný park, v ktorom sa dá pohybovať po závesných lávkach
- Oblasť Barra Del Colorado – 92 000 ha – najväčšia chránená rezervácia divoko žijúcej zveri v zemi
- Jazero Arenal – najväčšie jazero – zásobáreň pitnej vody a hnací motor pre vodnú elektráreň
- Grecia – železný kostol
Panama
Štátne zriadenie: republika
Hlavné mesto: Panamá (450 700 obyv.)
Rozloha: 75 517 km2
Počet obyv.: 2 674 000 (1996)
Hustota zaľudnenia: 35,4 obyv./km2
Rasové a národnostné zloženie: mestici (65 %), černosi a mulati (13 %), belosi (10 %), Indiáni – Guaymovia, Kuni, Emberovia (8,3 %), aziati (2 %), iné (1,7 %)
Náboženstvo: katolícke (96 %), evanjelické (2 %), islam (2 %)
Urbanizácia: 56 %
Gramotnosť: 90,8 %
História
Územie Panamy ako prví kolonizovali Indiáni, ale od zač. 16 st. krajinu začali objavovať a okupovať Španieli. Kolumbus sa na jej brehu objavil v r. 1502, čo bolo začiatkom jej začlenenia medzi španielske kolónie. Je najjužnejším miestom v Amerike a medzi Pacifikom a Atlantikom sa Panama stala rýchlo miestom obchodného a tranzitného ruchu. V prvej fáze vznikla medzi oceánmi iba cesta, neskôr ju nahradila železnica a na zač. 70-tych rokov 19.st. sa začal naplňovať dávny sen námorníkov, keď sa začal budovat Panamský prieplav.
Nezávislosť od Španielska krajina získala v r. 1821 a neskôr v r. 1903 od Kolumbie.
Geografia
Leží v Strednej Amerike medzi Tichým oceánom a Karibským morom. Na Z sa rozprestierajú pomerne vysoké hory, veľkú časť územia zaberajú nížiny, podnebie je tropické vlhké rastú tu stále zelené tropické lesy. JZ oblasť je suchšia tvorená savanami.
Panama je známa predovšetkým Panamským prieplavom, 82 km dlhým, medzi Atlantikom a Pacifikom
Panama je tiež miestom nádherných pláží a ostrovov, jazier, zaujímavých prístavov i tropických dažďových pralesov s najrozmanitejšími druhmi vtáctva a divokej zvery.
- 29% rozlohy zeme je chránené
Hospodárstvo
Panamské hospodárstvo patrí k jedným z bohatších v strednej Amerike, ktoré je priamo závislé na príjmoch z prieplavu. Snahou vlády je znížiť závislosť na prieplave a tak buduje bezcolnú zónu. Panama sa stáva finančným rajom, čo priťahuje bankový sektor. Pod panamskou vlajkou je registrovaných viac jako 3000 lodí. Štvrtina populácie je zamestnaná v poľnohospodárstve, ale poľn.pôda sa rozprestiera na približne 2 % celkovej rozlohy.
Zaujímavosti
- Panamský prieplav (82 km)– otvorený v r.1914, medzi Atlantikom a Tichým oc. - jedným z najvýznamnejších vodných ciest na svete
- Colón – 2.najväč.mesto Paname leží na karibskom konci Kanála
- Darién Gap – riedko osídlená pustatina spájajúca Stred. a J Ameriku. Národný park charakteristický rôznorodosťou terénu (piesk.pláže, skalnaté pobrežie, močiare, dažď.pralesy)
- najväčší miestny karneval, kt. začína každoročne víkend pred popolcovou stredou
- Bocas Del Toro – provincia – zahrňuje súostrovie (7 ostrovov), turistic.ruch sa tu rozvíja najrýchlejšie (potápanie)
- Portobelo – nachádzajú sa tu: španielske pevnosti proti pirátom potrebné pri prevoze zlata z Peru do Španielska
