Geografia

Leží na pobreží Tichého oceána, ktoré lemuje 20–30 km široká pobrežná nížina - najvyšší vrch Cerro el Pito (2834 m n. m.) sa dvíha neďaleko honduraských hraníc
Krajina je tvorená prevažne sopečnými pohoriami, väčšina sopiek je vyhasnutých, na J – sa môžete stretnúť ešte s činnými sopkami

Hospodárstvo

Väčšina pôdy je poľnohospodársky využívaná. I napriek veľkému ničeniu stromov pre poľnohospodársku pôdu, nestačí táto krajina uspokojovať jej veľký počet obyvateľov.

hlavným zdrojom príjmov je rastlinná výroba (cukrová trstina, káva, kakao, tabak)
- málo významný priemysel sa zameriava na spracovanie poľn. plodín.
Energiu získava hlavne z vodnej elektrárne na rieke Lempa
produkcia tzv. peruánskeho balzamu – prvenstvo na Zemi
- vysoká nezamestnanosť, sociálne zabezpečenie krajiny chráni len tých, ktorí majú platenú prácu

Pamiatky

Ruiny Tazumal – považované za najzachovalejšie a najdôležitejšie, nachádzajú sa v Chalchuape. (názov Tazumal označuje pyramídu, kde boli pálené obete
- nachádza sa tu viac ako 25 sopiek: Izalco, Lamatepec, ..

Nikaragua

Štátne zriadenie: republika
Hl. mesto: Managua (973 800 obyv.)
Rozloha: 120 254 km2
Najvyšší vrch: Mogotón (2 107 m n. m.)
Počet obyv.: 5,1 mil.
Hustota zaľudnenia: 37,4 obyv./km2
Rasové a národnostné zloženie: mestici (69 %), belosi (14 %), černosi (9 %),- iné – Indiáni, mulati, zambovia (8 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (89 %), evanjelické (5 %), kmeňové náboženstvá (6 %) Urbanizácia: 62,9 %
Gramotnosť: 65,7 %

až 1 z 3 detí trpí chronickou podvýživou a 20% z celk. populácie detí trpí ťažkou formou podvýživy

História

• bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1821
• potom bola pričlenená k Mexickému cisárstvu, neskôr roku 1823 sa stáva členom Stredoamerických zjednotených území
• samostatnou republikou je od r. 1838
• spory medzi konzervatívnymi majiteľmi kávových a trstinových plantáží a medzi liberálnymi remeselníkmi a maloroľníkmi = občianska vojna
• posledných 12 rokov je obdobím transformácie
• krajina postihnutá vojnou a ekonomickým chaosom prešla k stabilizovanej politic. situácii a miernemu ekon. rastu
• napriek tomu je Nikaragua 2. najchudobnejšou zemou amerického kontinentu (po Haiti)

Geografia

najrozľahlejší štát Strednej Ameriky
Najvyšší vrch krajiny Mogotón (2438 m n. m.) sa týči v sopečnom pohorí Cordillera Isabelia na severe. Pobrežie Karibského mora lemuje močaristá nížina La Mosquitia
Na západe je veľká prepadlina, v ktorej sa nachádzajú jazerá Managua(1134 km˛) a Nicaragua (8264 km˛), s hlavným prístavom Granada. Za nimi je pásmo asi 40 sopiek - niektoré z nich stále aktívne. Celá táto oblasť trpí častými zemetraseniami.
Podnebie je tropické vlhké a rastlinstvo je veľmi bohaté. Východ Nicaragui pokrývajú dažďové pralesy.

Hospodárstvo

• zásoby zlata, striebra a medi
• spracovanie poľn.plodín (káva, bavlník, banány a cukr.trstina) – vzn. družstiev

jazero Nicaragua – 3. najväčš.jazero v Latin.Amer. - 365 malých ostrovčekov = naz. Las Isletas
Rivas – jedno z najzaujímavejších miest, prvé indiánske kmene tu založili osady
Masaya – vulkánový komplex - pozostáva z kaldery a kráterov

Haiti

Štátne zriadenie: republika
Hlavné mesto: Port-au-Prince (752 600 obyv., s aglomeráciou 1 300 000 obyv.)
Rozloha: 27 750 km2
Najvyšší bod: Chaine de la Selle (2 674 m)
Počet obyv.: 7 336 000 (1996)
Hustota zaľudnenia: 264,4 obyv./km2˛
Úradný jazyk: francúzština
Rasové zloženie: černosi (90 %), mulati (9 %), belosi (1 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (80 %), evanjelické (16 %), iné (4 %), približne 70 % obyvateľov praktizuje kult voodoo, ktorý pochádza z V Afriky
Urbanizácia: 31,6 %
Gramotnosť: 55 %

Geografia

Krajina zaberá Z tretinu ostrova Hispaniola a niekoľko blízkych ostrovoch vo Veľkých Antilách.

• S a J tvoria pohoria - „hornatá zem “ - zaberajú 60% povrchu
• J je pohorie Massifde la Hotte s najvyššou horou Pic Macaya (2347m)
• zo Z na V sa tiahne Massif de la Selle s najvyšším vrchom Pic de la Selle (2674m)

História

• ako býv. francúzska kolónia získala nezávislosť roku 1804

Po vzbure otrokov vznikol na ostrove nezávislý štát, prvá nezávislá černošská republika na Zemi. Následkom vnútorných nepokojov a striedania vojenských diktatúr - najchudobnejšou krajinou Strednej Ameriky

Hospodárstvo

• málo ťaží nerastné suroviny (bauxit, medená ruda)
• priemysel nemá rozvinutý, hoci disponuje dostatkom pracovnej sily - lákadlo amerických investorov do oblasti
• príjem štátu závisí od predajnosti niektorých plodín - káva, cukr.trstina, banány, kakao (zaostalé poľn.)

Pamiatky

Port-au-Prince – 2 najslávnejšie katedrály: Cathédrale de Port-au-Prince a de la Ste Trinité
Cap Haitien – na pobreží niekoľko pevností z minulosti – najznám.= Citadelle
- miesto najkrajších pláží Atlantiku
Parc National Macaya – najznámejším národ.parkom
Jacmel – strediskom trhu, sídlom rôznych chrámov a tradície kultu woodoo

Dominikánska rep.

Štátne zriadenie: republika
Hlavné mesto: Santo Domingo (2 138 300 obyv.)
Rozloha: 48 422 km2
Počet obyv.: 7 964 000 (1996)
Hustota zaľudnenia: 164,5 obyv./km2
Úradný jazyk: španielčina
Rasové a národnostné zloženie: mulati (60 %), belosi (28 %), černosi (11,5 %), iné (0,5 %) Náboženstvo: rímskokatolícke (94 %), iné (6 %)
Urbanizácia: 66 %
Gramotnosť: 84,7 %

- skoro žiadna kriminalita na rozdiel od iných štátov tejto oblasti