Podgorica

Najväčšie a hlavné mesto Čiernej Hory (16 000 obyvateľov). Leží uprostred širokého úrodného údolia pri ústí rieky Ribnice do Morače. Má veľmi teplé podnebie. Kotlina v ktorej sa Podgorica nachádza je najteplejším miestom krajiny.

Hlavným čiernohorským mestom bola od roku 1946 do roku 1918. Prechodne počas 2. svetovej vojny bola hlavným mestom Čiernej Hory Cetinje. Za socialistickej Juhoslávie sa nazývala Titograd, predtým Podgorica. Je jedným z hlavných priemyselných centier Čiernej Hory.

Je to nové moderné mesto vybudované na troskách starej Podgorice. Jej predchodkyňou bola Ribnica, založená v 11. storočí. Stará Podgorica bola takmer zničená počas 2. svetovej vojny. Centrálnu časť tvoria verejné, úradné a obchodné budovy, hotely a pod. Na tieto nadväzujú obytné panelové sídliská.

Za starej Podgorice bolo obnovených na ľavom brehu rieky Ribnice niekoľko mešít, hodinová veža z 18. stor., časť tureckej pevnosti a pomerne zachovalý rímsky akvadukt. Mesto bolo niekoľko storočí v tureckých rukách a vrátilo sa Čiernohorcom až po oslobodzovacích bojoch v roku 1879.

Na mieste dnešného mesta stála rímska osada Birziminium. Bola to neskoršia Dioclea, srbská Duklja. Premenovanie Duklja sa prenieslo na celú krajinu až v 11. storočí sa ustálil názov Zeta. Bola vybudovaná rímským cisárom Diokleciánom na základoch mesta ilyrských kmeňov Dokleátov a Labeátov. Za rímského panstva sa stala strediskom rímskej provincie Praevalis.
Archeologický prieskum sa začal prevádzať až v 1. polovici minulého storočia. Intenzívne sa k nemu pristúpilo až po 2. svetovej vojne. Väčšina exponátov z tejto lokality je sústredená v archeologickej zbierke mesta Podgorica (Arheološka sbirka grada Podgorica).

Z ďaľších kultúrnych ustanovizní mesta stojí za návštevu ešte Múzeum mesta Podgorica (Muzej grada Podgorica) a Moderná galéria (Moderna Galerija).
Na okraji mesta, na pahorku Gorica, je pamätník čiernohorcov, ktorí položili životy za slobodu Juhoslávie v 2. svetovej vojne. Starý pravoslávny kostolík sv. Juraja (Sv. Djordje) v tesnej blízkosti pochádza pôvodne z 11. stor.