referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Arnold
Sobota, 1. októbra 2022
Egypt
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: princesss
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 868
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 

HISTÓRIA

Fragmenty kamennej dejepravy objasnili, že v predhistorickej dobe sa Egypt delil na dve ríše-
-Horný a Dolný Egypt – nad ktorými vládli dvaja panovníci. Podľa prírodných podmienok nazývali starí Egypťania dve ríše aj „ Červená a Čierna“. Horný Egypt, kráľovstvo púští a kameňa so skromnými životnými podmienkami, dostal meno Červený, zatiaľ čo Dolný Egypt, zázračné údolie černozeme v nílskej delte, sa nazýval Čiernym. Horný Egypt symbolizovala kvitnúca trstina a Dolný Egypt chumáčovitý kvet papyrusu.

Vlastné dejiny Egypta sa začínajú zjednotením oboch ríší. Prvý vstupuje do dejín faraón Meni, ktorý okolo roku 2900 pred n. l. zakladá 1. faraónsku dynastiu Starej ríše, zahrňujúcu historické obdobie až do roku 2190 pred n. l. Kráľa Meniho považujú nielen za zjednotiteľa Egypta, ale aj za prvého organizátora krajiny a jej zákonodarcu.
Asi tridsať kilometrov južne od dnešnej Káhiry založil tento kráľ mesto Mennofer, jednu z najslávnejších egyptských metropol, ktorej lesk zatienila až o 26 storočí Alexandria. Faraón Meni hľadal predovšetkým „men-nefer“, t. j. dobré miesto. Keď takéto miesto našiel, vybudoval Bielu stenu, pevnosť, odkiaľ mohol bezpečne pozorovať celú zem, a ktorá ho chránila proti vpádu nepriateľov. Biela stena bola baštou, ktorú museli obsadiť všetky invázne kmene Etiópčanov, Asýrčanov a Peržanov, keď chceli získať skutočnú vládu nad zemou.

Meni dal na rieke vybudovať najväčší egyptský prístav s veľkými skladmi pre všetky druhy tovaru. Dlhé stáročia tu prekvitali remeslá. Najväčší rozkvet dosiahlo mesto v období vlád 3. až 6. dynastie a nestratilo svoju dôležitosť ani v nasledujúcich storočiach, keď egyptskí králi premiestnili svoje sídlo do Vésetu (Téb).
Prvý smrtiaci úder zasadila mestu Alexandria a druhý o tisíc rokov neskôr Arabi, keď dobili nílske údolie a založili Káhiru.
Už v štvrtom storočí pred n. l. zbúral chrámy mesta cisár Theodosius. Neskôr náboženskí fanatici ničia ďalšie pamiatky a odvážajú kameň po kameni na stavbu palácov a mešít. V polovici pätnásteho storočia dal jeden z emirov rozbiť aj slávnu „zelenú kaplnku“ vytesanú z jediného monolitu.

Už za vlády 2. dynastie došlo k opätovnému rozvoju krajiny, ktorú nanovo zjednocuje až jej posledný faraón- Chasechemvéj.
Vláda 3. dynastie začína novú éru pyramíd.

Jej najvýznamnejším panovníkom je faraón Džóser (Zoser). Vládol len devätnásť rokov, to však stačilo na to, aby dal postaviť prvú pyramídu sveta- slávnu stupňovitú pyramídu v Sakkáre.
Najväčšie pyramídy vybudovali za vlády 4. dynastie. Bolo to obdobie obrovského rozvoja panovníckej moci.
Za tejto éry vyrástli dášúrske pyramídy a slávna skupina gízskych pyramíd- Chufevova (Cheopsova), Chafréova (Chefrenova) a Menkofréova (Mikerinova), ktoré Filón označil za prvý div sveta.
V období 5. dynastie dosiahol Egypt vrchol svojej kultúry. K faraónskemu titulu sa pridružuje aj boží titul- syn Ré – a bohovi slnka Ré stavajú veľa chrámov, ktoré dnes prekvapujú obrovitosťou a nádherou reliéfovej výzdoby.
Pyramidálne pamiatky po 5. dynastii sa zachovali v okolí Abúsíra, kde kedysi stálo aj známy Slnečný chrám.
Aj v Sákkare nachádzame niektoré vzácne pamätihodnosti z tohto obdobia.
Pjopej I. (Pepi I.) začal v egyptskej histórii prvé výboje na sever proti Palestíne a na juh proti Núbii. Na sklonku kraľovania Pjopeja II. Vypukli v krajine opäť vnútorné nepokoje a provinčná šľachta sa uchádzala o moc. Týmto sa končí historické obdobie Starej ríše.

ÚZEMIE

Hranice Egypta – Zjednotenej arabskej republiky – zaberajú územie 994 300 km2 , z ktorého od praveku vyše 96% pokrývajú púšte a holé skalné útvary. Severný a východný okraj tejto takmer štvorcovej piesočnej pláne sa dotýka Stredozemného a Červeného mora.

Tisícročné nánosy rieky a nepredstaviteľne ťažká práca egyptského ľudu sformovali obývaný priestor iba na úzkych, pobrežných pásoch nílskeho údolia. Úrodná černozem sa rozširuje nad Káhirou do trojuholníka s vrcholmi v Alexandrii a Port Saide a vytvára známu nílsku deltu.

V predhistorických časoch Stredozemné more siahalo až po dnešnú Káhiru. Tisícročné náplavy úrodného humusu vytláčali more z tohto lievika kedysi siedmych ramien Nílu, z ktorých dodnes zostali iba dve (rozettské a diametské). A tieto dva mútne artiére oživujú dnes okolo 20 000 km2 úrodných deltových polí, popretkávaných stovkami rozvodných kanálov a kanálikov.
Od Káhiry po Asuán mení nílske údolie svoju šírku od 25 do dvoch kilometrov. Južne od Asuánu sputnalo tok rieky tvrdošijné granátové pohorie v ktorom majestátny Níl už od nepamäti modeluje jednu z najkrajších prírodných scenérii.
Egypt je aj dnes rozdelený do troch geografických oblastí. Územie delty po Káhiru tvorí Dolný Egypt, od Káhiry po Asuán Horný Egypt a od Asuánu po sudánske hranice – Núbiu.

Okrem nílskeho zeleného pásu života sú vhodné na osídlenie len oázy Siva, Fajúm, Al Charga, Dachla, Baharia a Farafra.
Západne od pásma oáz sa vlní územie putujúcich pieskových dún, vytvárajúcim smerom k líbyjským hraniciam skutočné pieskové more, do ktorého sa zatiaľ neodvážil ani jeden beloch.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Egypt SOŠ 2.9469 431 slov
Egypt SOŠ 2.9019 3502 slov
Egypt SOŠ 3.0196 208 slov
Egypt SOŠ 2.9376 1340 slov
Egypt SOŠ 2.9526 6909 slov
Egypt SOŠ 2.9498 4641 slov
Egypt SOŠ 2.9595 2860 slov
Egypt SOŠ 2.9700 431 slov
Egypt SOŠ 2.9613 476 slov
Egypt SOŠ 2.9447 656 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.