Stará Ľubovňa
Najstaršia písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa je z roku 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na kráľovské mesto a dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov. Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia.
Dominantou námestia je kostol sv.Mikuláša pochádzajúci z obdobia okolo r.1280 a Provinčný dom - bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest, v roku 1639 prestavané v renesančnom slohu. V interiéri kostola sv.Mikuláša je vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. storočia je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. storočia. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista.

Na vápencovom brale sa nad Starou Ľubovňou vypína kamenný hrad Ľubovňa postavený začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade ako o jednom z kráľovských sídiel je z roku 1311. Najstaršiu časť hradu tvorí hlavná veža a gotický palác. Hrad sa po roku 1412 stal sídlom poľských starostov zálohovaných spišských miest čo prospelo jeho rozvoju. V roku 1553 hrad úplne vyhorel. Počas rekonštrukcie sa postavil nový renesančný palác. V roku 1642 bol postavený barokový palác a roku 1647 kaplnka.

V rokoch 1655 až 1661 v ňom boli pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 po skončení poľského zálohu spišských miest hrad začal chátrať.

Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Najcennejším exponátom je zrubový grékokatolícky kostol sv.Michala archanjela z Matysovej z roku 1883.
Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia. Pri riešení interiérov obytných domov bol rešpektovaný spôsob života a pomery rodiny. Výber exponátov je bohatý a okrem predmetov dennej potreby tu nájdeme i výrobné nástroje doplnkových zamestnaní obyvateľov: drotára, obuvníka, debnára, tkáčky, stolára. V obytných domoch sú nainstalované ukážky ľudových zvykov: narodenie, svadba, vianoce a veľká noc.
K ďalším objektom patria hospodárske stavby (stodoly, maštale, sýpky, studne) a technické stavby (kováčska vyhňa, mlyn a stolárska dielňa). Počas letnej turistickej sezóny sa v prírodnom amfiteátri v skanzene organizujú vystúpenia folklórnych skupín a súborov.

Stredoveký vojenský tábor
Jedinečnosťou a lákadlom Starej Ľubovne je stredoveký vojenský tábor v podhradí - obraz vojenského života v 16. storočí. Je ideálnym miestom pre letné tábory, školy v prírode, výlety a pre každého, kto chce prežiť stredovek na vlastnej koži. Ubytovanie v historických stanoch, streľba z luku, kuše, jazda na koni, sokoliari, stredoveké jedlá a iné atrakcie sú lákadlom, za ktorým sa oplatí prísť. Súčasťou tábora je kapitánsky domček – stredoveká krčma, vhodná počas celého roka na posedenie pre okoloidúcich, na organizovanie rodinných a podnikových osláv. V zimných mesiacoch tábor ponúka prírodnú sánkarskú dráhu, klzisko, pre ohlásené skupiny tradičnú spišskú zakáľačku a dobové hostiny.
Stredoveký vojenský tábor je východzim miestom pre pešiu turistiku do blízkeho lesoparku a na ďalšie turistické značené trasy, v zimnej sezóne na udržiavané bežecké trate.