Červený Kláštor
Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách.

Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v roku 1084 sv. Bruno).
Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný roku 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. storočia sa spomína pod názvom Červený kláštor, ktorý dostal podľa červenej krytiny).

Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).

V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Mnísi sa z Kláštoriska presťahovali do Lechnického (Červeného) kláštora, v roku 1545 bol Lechnický kláštor napadnutý strážami Dunajec (Niedzica), mnísi sa postupne dostávali do veľkej núdze a postupne kláštor opúšťali. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol roku 1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený.
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v roku 1012 sv. Romuald).
Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený.

Dunajec
Rieka, ktorá odvádza vody zo slovenského územia do Baltského mora. Jeho pramenné zdrojnice Biely a Čierny Dunajec a Biela voda a jej pravostranný prítok Javorinka odvádzajú vody z Pienin. Od Nového Targu má rieka pozdĺžny tok na východ, zo slovenského územia prijíma ešte pravostranné prítoky Osturniansky (Kacvínsky) potok, Rieku a Lipník.
Na svojom ďalšiom toku Dunajec vyhĺbil cez vápencové bradlá romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca a vteká do neho Lesnický potok. V bradlovom pásme sa skrúca na severozápad, ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny, kde prijíma svoj najväčší prítok rieku Poprad a po ďalšom 40 kilometrovom úseku sa vlieva do Visly.
Prielom Dunajca je v rozsahu 360 hektárov chránenou prírodnou rezerváciou. Je to floristický a krajinársko-esteticky veľmi významné územie. Dunajec odvodňuje zo slovenského územia 361 km2 a v dĺžke necelých 20 km tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu.

Prielomom Dunajca vedie turistický chodník na ktorom je inštalovaných 10 náučných zastávok. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou.

Lesnica
Malebná zamagurská obec Lesnica leží na severozápade okresu Stará Ľubovňa pri hranici s Poľskou republikou v nadmorskej výške 485 metrov. Je jednou z najstarších obcí na Zamagurí. V roku 1630 tu bol postavený drevený kostol sv. Doroty. Počas stročí tu žili gorali, ktorí sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom. Obec leží v blízkosti atraktívneho Prielomu Lesnicékho potoka a Prielomu Dunajca. Plná romantiky je pešia prechádzka popri Dunajci a do poľskej Szczawnice. V katastri obce je prístavisko pltí, na ktorých sa splavuje Dunajec na slovenskej strane.
Okolitá krajina je stvorená na všestranný relax. Počnuc letnou a zimnou turistikou po okolitých turistických chodníkoch (prielomom Dunajca, Haligovské skaly,...), ale aj cykloturistikov. V blízkej Chate Pieniny si môžete vypočuť pravu goralskú muziku, pochutiť si na slovenských a goralských špecialitách a stráviť pekný pikníkový deň pri opekaní barana, či udených pstruhov alebo byť pasovaný za gorala. V Lesnici sa nachádza aj koncové prístavisko pltí, s ktorými sa môžete zviesť z Červeného Kláštora do Lesnici. Pre odvážnejších je tu pripravený rafting na gumových člnoch po rieke Dunajec. Asi 500m od Lesnice sa nachádza peší hraničný prechod Lesnica - Szczawnica. V Szczawnici môžete zo sedačkovej lanovky obdivovať krásy Zamaguria.

Ubytovanie
Ubytovanie bude poskytnuté v penzióne Vagonár**
Penzión Vagonár sa nachádza medzi kúpeľami Vyšné Ružbachy a Ski Parkom Vyšné Ružbachy na východnom úpätí Spišskej Magury, v nadmorskej výške 623 m. Lyžiarsky areál je vzdialený len 200 metrov od penziónu. Ubytovanie ponúkame v dvoj a trojlôžkových izbách s WC / s možnosťou prístelky/ a niektoré izby sú vybavené sprchou. . Penzión je vhodný pre skupinové pobyty, lyžiarske a rodinné pobyty.
Celková kapacita penziónu: 79 lôžok a 11 prísteliek.
Stravovanie
je zabezpečené podľa požiadaviek v reštaurácii penziónu, ktorá je spojená s letnou terasou. Kapacita reštaurácie je 85 miest a letnej terasy 40 miest.
V penzióne sa nachádza i štýlová vináreň s kapacitou 44 miest. Je vhodná na príjemné strávenie chvíľ voľna, alebo menšie spoločenské i rodinné oslavy.
Služby

• sauna
• fitness
• stolný tenis
• spoločenská miestnosť s TV
• požičovňa horských bicyklov
• billiard

V areáli je možné hrať tenis na novom tenisovom kurte, bedminton ako aj rôzne loptové hry, prípadne si večer posedieť pri táboráku.