Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie.

Dejiny

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca - Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 - 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob - jaskyňa Domica).

Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy, organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie porazené, povstalci prechádzajú na partizánsky spôsob boja). Slovensko je z východu oslobodzované Červenou armádou Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

Zemepisné extrémy

Svetové strany:

• najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49 st. 37 min. sev. šírky, 19 st. 28 min. vých. dĺžky)
• najjužnejší bod: Patince (47 st. 44 min. sev. šírky, 18 st. 17 min. vých. dĺžky)
• najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48 st. 23 min. sev. šírky, 16 st. 50 min. vých. dĺžky)
• najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49 st. 05 min. sev. šírky, 22 st. 34 min. vých. dĺžky)

Nadmorská výška :

• najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
• najnižší bod: Bodrog pri hraniciach s Maďarskom (94,3 m n. m.)

Stredy

stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48 st. 44 min. sev. šírky, 19 st. 28 min. vých. dĺžky)
stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48 st. 45 min. sev. šírky, 18 st. 55 min. vých. dĺžky)

Hranice :

• celkovo 1672 km
• najkratšia s Ukrajinou (98 km)
• najdlhšia s Maďarskom (669 km)
• s Poľskom 547 km
• s Rakúskom 106 km
• s Českom 252 km

index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)

• najväčšia dĺžka: 428,8 medzi hranicami Záhorská Ves a Nová Sedlica
• najkratšia šírka: 77,6 medzi hranicami Orlov a Hosťovce nad Bodvou
• najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

Administratívne rozdeleni
Slovenské kraje

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

• Banskobystrický kraj
• Bratislavský kraj
• Košický kraj
• Nitriansky kraj
• Prešovský kraj
• Trenčiansky kraj
• Trnavský kraj
• Žilinský kraj
• Banská Bystrica
• Bratislava
• Košice
• Nitra
• Prešov
• Trenčín
• Trnava
• Žilina

Druhé najväčšie mesto Slovenska - Košice

Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách [úprava]

Historické župy na Slovensku

• Župy v Česko-Slovensku (1918-1928)
• Krajinské zriadenie 1928-1938 a 1945-1948
• Župy počas Slovenskej republiky (1939-1945)
• Krajské zriadenie (1949-1960)
• Krajské zriadenie (1960-1990)

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska

Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky. Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov. Najväčšiu hustotu zaľudnenie majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský. Najväčšiu rozlohu majú mestá: Vysoké Tatry (mesto), Bratislava a Košice. Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

Národnosti

Obyvatelia sú väčšinou Slováci (85,8%), ale žijú tu aj Maďari (9,7%, najmä pri hraniciach s Maďarskom), Rómovia (1,7%), menšími menšinami sú Česi (0,8%), Rusíni (0,4%) a Ukrajinci(0,2%), Nemci (0,1%) a Poliaci.

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7%, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6%. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20% percent. V praxi sa to týka stoviek maďarských, niekoľko rusínskych/ukrajinských a jednej nemeckej obce.

Náboženstvo

Slovenská ústava zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov sú rímski katolíci (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú bez vyznania (13%), treťou evanjelici a.v.(6,9%), štvrtou grécki katolíci (4,1%), piatou reformovaní (2,0%) a šiestou pravoslávni (0,9).

Ekonomika

Výškové budovy na Nivách v Bratislave

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomický vývoj Slovenska od roku 1995

V súčasnosti prebieha trend posilňovania slovenskej koruny voči euru i voči českej korune. Slovensko plánuje prejsť na euro v roku 2009.

Doprava

Letecká doprava

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 18 s tvrdým povrchom). Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

Počet letísk podľa dĺžky

• viac ako 3 047 m: 7
• od 2 438 do 3 047 m: 29
• od 1 524 do 2 437 m:0
• od 914 do 1,523 m: 0
• menej ako 914 m: 0

Potrubná doprava

Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody - Družba (506,6 km) a Adria (8.5 km).

Železničná doprava

Celková dĺžka železničných tratí na Slovensku je 3 662 km.

Cestná doprava

Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 316 km diaľníc) a s nespevneným povrchom 5 460 km.

Vodná doprava

Vodná trasa na Dunaji s dĺžkou 172 km.

Politický systém

Slovenská republika je parlamentná demokracia premiérskeho typu.

Legislatíva

Parlament ( NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém na Slovensku je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát

Exekutíva

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.

Prezident

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, tj minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom im stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t.j. potrebovali minimálne 38 poslaneckých hlasov. Okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou, či udeľuje vyznamenania.Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.

Politika

Bratislavský hrad a sídlo parlamentu

Pozri:
Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Zoznam prezidentov Slovenska
Zoznam predsedov vlád Slovenska
Zoznam predsedov slovenských parlamentov
Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Róbert Fico (predseda Smer-SD)
Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS,Smer-SD
Orientácia vlády: ľavicová
Predseda parlamentu: Pavol Paška
Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Viliam Veteška (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Štefan Harabin (ĽS-HZDS)
Opozícia
SMK - predseda - Pál Csáky
SDKÚ-DS - predseda - Mikuláš Dzurinda
KDH - predseda - Pavol Hrušovský
Počet politických strán v parlamente: 6

Predchádzajúca vláda (2002-2006), bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.

Školstvo

Pozri: Zoznam vysokých škôl na Slovensku, Vysoká škola

Média

Televízia

Sídlo Slovenskej televízie v Mlynskej doline

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna - Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka, Dvojka). V roku 2006 oslavuje Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 50. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) prevažne vysiela slovenské dokumenty, slovenské filmy a aj zahraničné filmy (nekomerčné). Riaditeľom STV je Radim Hreha. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a tento rok (2006) oslavovala 10. narodeniny. Jej riaditeľom je Václav Mika. Z televízie Global vznikla nová TV JOJ. Riaditeľom je Milan Kňažko. Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj menšie, TVA (obchodné správy), Nautik TV (podmorský svet), MusicBox (hudobná stanica), TA3 (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia).

Tlač

Najpredávanejšie denníky na Slovensku sú: Nový Čas, Pravda, SME, Új Szó a Hospodárske noviny. Nový Čas pre ženy, Plus 7 dní, Báječná žena, Život a Eurotelevízia patria medzi najčítanejšie týždenníky. Najpredávanejšie mesačníky sú: Nový Čas krížovky, Záhradkár, Zdravie, Eva, Emma, Kamarát a Rebecca.

Rozhlas

Sídlo Slovenského rozhlasu

Najpočúvanejšie rádia na Slovensku sú Rádio Expres, Rádio Slovensko (SRo 1), Fun Rádio, Rádio Okey, Rádio Regina (SRo 4), Jemné melódie a Rádio FM (SRo 3).

Slovenský rozhlas vysiela už 80 rokov, na Slovensku má 5 rádiových staníc - Rádio Slovensko, Rádio FM, Rádio Devín, Rádio Regina, Rádio Patria a v bližšom čase chce začať vysielať na krátkych vlnách do zahraničia. Riaditeľkou je Miroslava Zemková. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

Vnútorné linky
Slovenská vlajka
Slovenský znak

Povrch Slovenska Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina. a Východoslovenská nížina. Rozloha Slovenska je 49 035 km².

Podnebie Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

Nížiny

A.a Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo
A.b Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice
Kotliny

Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina

Hory

Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický Štít

Vodstvo Rieku u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad na Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Moravy, Dunaja, Tisy. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľova, Nosice a ďalšie iné... Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo pitnú vodu. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1, krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2, minerálna voda; 3, termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 stupnov);

Pozri: Zoznam riek na Slovensku, Zoznam jazier na Slovensku, Zoznam vybraných potokov na Slovensku

Rastlinstvo

Lesy tvoria 40 percent povrchu SR. A z toho je 40 percent lesov poškodených.

Mestá Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.