Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutočnosti sú už 4,6 miliardy rokov v ustavičnom pohybe. Počas svojej existencie prechádza hornina mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané čiastočky odnášajú do morí a oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké pohoria. Vysoké teploty a tlaky zvnútra Zeme pretvárajú sedimentárne horniny na horniny metamorfované – napríklad z vápenca vzniká hladký mramor. Pri ešte intenzívnejšej metamorfóze sa z mäkkého grafitu stáva tvrdý diamant. Možné sú však aj iné zmeny – tektonické pohyby v niektorých prípadoch vťahujú horniny späť do plášťa, kde sa znova roztavia na magmu a stanú sa materiálom na vznik ďalších hornín. Stavebné kamene sveta
Všetky horniny sveta – do neba čnejúce himalájske štíty, tvrdé dosky čierneho čadiča na Islande i pieskovcové veže v americkom Monument Valley – patria do jednej z troch skupín :
1. Horniny vyvreté, pochádzajúce z magmy, tekutej lávy z vnútra Zeme, ktorá sa na povrch zvyčajne dostáva pri výbuchu sopky. Láva rýchlo chladne, a preto hornina vyvretá týmto spôsobom má jemnú štruktúru. Niektorá magma sa však nedostane až na povrch, ale sa postupne ochladzuje v zemskej kôre a vzniká oveľa hrubozrnnejšia hornina.
2. Usadené, sedimentárne horniny. Vznikajú ukladaním piesku, bahna, kalu a iného oveľa hrubozrnnejšieho materiálu. Tlak tieto horniny nakoniec smelí. Eróziou – pôsobením tepla, chladu, vetra a vody – z nich potom vznikajú zaujímavé skalné útvary. Príkladom je Veľký kaňon (Grand Canyon) v Arizone.
3. Metamorfované horniny. Vznikli tak, že jestvujúcu horninu premenil tlak a teplota. Napríklad tektonické procesy, ktoré sformovali Alpy, vytvorili v taliansku z usadeného vápenca kararský mramor.

Poklady v podzemí
Zemská kôra nám poskytuje pestré nerastné bohatstvo. Najbežnejšie kovy – železo a hliník – sa takmer vždy nachádzajú vo forme rudy, teda v zoskupení minerálov, v ktorom kov tvorí chemickú zlúčeninu s inými prvkami. Vzácnejšie a cennejšie sú kovy ako zlato, ktoré s inými prvkami nereagujú. Obyčajne sa nachádzajú v čistej podobe a navyše v žilách vo veľkej hĺbke.
Drahokamy, ktoré sa vysoko cenia pre ich vzácnosť a krásu pochádzajú z hlbín zemskej kôry. Vznikli pod obrovským tlakom a za vysokých teplôt, čo vytvorilo ich pevnú kryštalickú štruktúru.