Cestovný ruch na Slovensku

1.Cestovný ruch - vývoj

Výlety a rekreácie sú činnosti, pri ktorých si ľudia oddýchnu a načerpajú nové sily. Cestovný ruch je odvetvie hospodárstva, ktoré tieto činnosti zabezpečuje.

Vývoj cestovného ruchu

Počiatky CR na našom území sa kladú do obdobia, keď na ňom Rimania zakladali kúpele. Príčiny rozvoja CR boli rôzne. V priebehu histórie sa ich význam menil. Najprv to boli obchodné cesty. Z náboženských dôvodov sa uskutočňovali pútnické cesty. Liečebné účinky termálnych vôd po Rimanoch spoznali aj Slovania. Prvé kúpele o ktorých sa zachovala písomná zmienka boli Turčianske Teplice.
O horské oblasti sa začali zaujímať rekreanti až v 19.stor. Kulturní-historické pamiatky SR sa začínajú z hľadiska CR doceňovať až v súčasnosti.

Najvýznamnejšie podmienky a miesta cestovného ruchu

Pohoria s veľkou výškovou členitosťou, ale aj krasové oblasti majú vhodné predpoklady pre CR. V lete sa tieto oblasti využívajú na pešiu turistiku a horolezectvo. V zimnom období prevažujú lyžiarske športy.
Krasové formy sú najnavštevovanejšie v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Slovenskom raji. Najväčšiu navštevovanosť v lete majú vodné plochy. SR je bohatá na zdroje minerálnych vôd. Najznámejšie kúpele sú v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Bardejovských Kúpeľoch. Z prostredia, ktoré vytvoril človek, si najväčšiu pozornosť zaslúžia kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia, a športoviská.

Oblasti cestovného ruchu

V SR boli vyčlenené oblasti vhodné pre CR. Zohľadňovali sa pri tom prírodné podmienky a podmienky vytvorené človekom, ako vybavenosť službami, dostupnosť dopravnými prostriedkami aj nepriaznivé vplyvy.
Najkvalitnejšie podmienky pre CR po posúdení všetkých ukazovateľov sú v Bratislave, piešťansko-trenčianskej oblasti, vysokotatranskej oblasti, oblasti Slovenského raja, Malofatranskej a nízkotatranskej oblasti.

Prírodné krásy a historické pamiatky lákajú do našej vlasti turistov zo všetkých kútov sveta. Naša infraštruktúra stále zaostáva za západoeurópskym štandardom. Konkurencia v tejto oblasti nepomôže zlepšeniu súčasného stavu, ale nedá sa očakávať, že práve cestovný ruch sa stane nosným odvetvím našej ekonomiky.

Poloha Slovenska v strede Európy a na priesečníku starých i nových obchodných ciest dáva predpoklady na pobyt zahraničných turistov. Pre náš cestovný ruch sú však najvýznamnejšie dlhodobé pobyty v turisticky atraktívnych oblastiach, kde sa obsluhy rekreantov majú možnosť zapojiť aj služby. Rovnaký dôraz v kvalite poskytovaných služieb sa musí klásť na návštevníkov zo zahraničia ako aj domácich rekreantov.

V štruktúre návštevníkov Slovenska podľa krajín ja na prvom mieste Česká republika, po nej nasledujú Maďarsko, Poľsko a Nemecko. Každý zahraničný návštevník strávil na Slovensku v priemere 4 dni.

Turisticky významné oblasti Slovenska možno rozdeliť do kategórií:

1. Horské oblasti: s atraktívnymi scenériami a v zimnom období s dobrými lyžiarskymi možnosťami, napr. Tatry,...
2. Krasové oblasti: tu sú vyhľadávané jaskyne a bizarné skalné útvary, napr. Slovenský kras, Slovenský raj,...
3. Kúpeľné mestá: navštevujú sa najmä pre účinky zdraviu prospievajúcich termálnych a minerálnych prameňov. Najviac sú navštevované Piešťany,...
4. Kultúrne a historické centrá: pútajú svojou architektúrou, kultúrnymi podujatiami a historickými pamiatkami.

Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:

1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno-relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus

Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov. Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú:

• vodný turizmus,
• vidiecky turizmus s agroturistikou,
• pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu".

2.Letný cestovný ruch

Z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR.
K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasť stredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen.

Tieto vytvorili už v roku 1993 Nadáciu Pohronie, ktorá v predmetnom jedinečnom regióne rozvíja i propaguje cestovný ruch a víta všetkých, ktorí sem prichádzajú za oddychom, rekreáciou a turistikou, bohatstvom tradícií, pestrosťou histórie i nenarušenými prírodnými lokalitami.

2.1 KÚPANIE

Jazerá a priehrady:


VEĽKÁ DOMAŠA priehrada

Ak Vás cesty za poznaním krás východného Slovenska privedú k vodnej nádrži Veľká Domaša, vedzte, že neodídete sklamaní. Zelená perla východného Slovenska leží na území dvoch okresov - Vranov nad Topľou a Stropkov. Scenéria okolo priehradného jazera je jednou z najkrajších na Slovensku. K príťažlivosti Domaše nemalou mierou prispieva okrem prekrásneho prostredia a tichých zákutí aj čistá, modrozelená voda s vynikajúcou samočistiacou schopnosťou, v ktorej sa darí 23 druhom rýb, najmä kaprovi, šťuke, zubáčovi, sumcovi, jalcovi a iným.

Na brehoch jazera sa nachádza päť rekreačných stredísk - Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Keľča a Vaľkov. Každé stredisko Vám ponúkne buď možnosť ubytovania v hoteloch, penziónoch alebo stanovanie v kempingoch. Nájdete tam upravené pláže, požičovne športových potrieb, ihriska, reštaurácie a občerstvenia. Stredisko Poľany je známe svojou najväčšou plážou a každoročnými jachtárskymi pretekami uskutočňovanými v septembri. Stredisko Holčíkovce je vyhľadávané najmä rodinami s malými deťmi, ktorí si určite nenechajú ujsť výlet vyhliadkovou loďou okolo celého jazera. Rajom pre rybárov je poloostrov Krym v stredisku Nová Keľča. Centrom stropkovskej Domaše je stredisko Vaľkov. Navštívte Veľkú Domašu, ktorej čaro, krása kraja a pohostinnosť obyvateľov Vás určite nadchne.

Nádrž RUŽÍN

V nádhernom prostredí východného Slovenska neďaleko Košíc sa nachádza umelá vodná nádrž Ružín. Veľké jazero v tvare vykriveného "V" je už dlhú dobu vyhľadávaným miestom letnej rekreácie a aktívneho oddychu pri vode. Hĺbka vodnej nádrže v niektorých miestach dosahuje až 60m. K dispozícií návštevníkom jazera Ružín je požičovňa člnov, vodných bicyklov a ďalších športových potrieb v autokempingu Zelená perla v Košickej Belej. Autokemping je miestom, kde každoročne 30.6.-1.7. majú zraz motorkári z celého Slovenska a okolitých krajín.

ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA priehrada

V severnej časti východoslovenskej nížiny sa zrkadlí hladina Zemplínskej Šíravy. Dôkazom toho, že Zemplínska Šírava má mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov, je aj sedem vybudovaných rekreačných stredísk. V každom rekreačnom stredisku sa nachádza sieť hotelov, penziónov, chát a autokemping. Pláže sú štrkovité a trávnaté. Vo všetkých strediskách sú požičovne člnkov, vodných bicyklov a v niektorých i vodných skútrov alebo vodných lyží.
Dovolenkujúci, ktorí majú radi vietor v plachtách, tu môžu vychutnať naplno krásu z rýchlek windsurfingovej jazdy. Jedným z najlepšie vybavených stredísk rekreačnej oblasti je stredisko Hôrka, ktoré ponúka dovolenkujúcim dobre vybavený športový areál. Centrom kultúrneho diania v tomto letovisku je amfiteáter s kapacitou 3 000 ľudí. Z lodného prístavu pravidelne vyplávajú výletné lode a ich trasa okolo priehrady trvá 45 minút. Na Zemplínskej Šírave sú výborné možnosti rybolovu a šťastní rybári si môžu pochutnať na úlovkoch šťuky, zubáča, kapra, úhora i pleskáča.

Nádrž RUŽINÁ
Magnetom oddychu domácich i zahraničných turistov v južnej časti stredného Slovenska sa stala od roku 1970 vodná nádrž Ružiná. Vďaka výborným klimatickým a geografickým pomerom jej bol priradený prívlastok najteplejšia priehrada na Slovensku. V blízkosti Ružinej sa nachádzajú dve rekreačné strediská - Kotva a Divín. V okolí priehrady je množstvo rodinných chát, z ktorých niektoré ponúkajú ubytovanie na súkromí.
Pokojná hladina rozľahlej Ružínskej priehrady je taktiež známym rybárskym revírom a vyznávačov tohoto športu môžu potešiť úlovky kaprov, pstruhov, amurov, pleskáčov, karasov, sumcov i úhorov. Dovolenkujúci si môžu na Ružinej zapožičať člny, surfy, vodné bicykle, ale i iné športové potreby. Okrem aktivít na vode môžu rekreanti vo voľných chvíľach využívať na šport volejbalové ihriská, stolnotenisové kurty a rovnako si môžu zahrať obrovské šachy, či ruské kolky. Okolo vodnej nádrže je cestný okruh spájajúci obe strediská cestovného ruchu, ktorý je vhodnou trasou na bicyklovanie.

ORAVSKÁ priehrada
Vodná nádrž Oravská priehrada je najvyhľadávanejším turistickým centrom hornej Oravy, ktorá sa podľa miestnej rieky nazýva Biela Orava. Na južnom a juhovýchodnom brehu priehrady, okolo hlavnej dopravnej komunikácie sa nachádzajú najvýznamnejšie letné strediská rekreácie a športu - Slanická Osada a Prístav. Chaty, penzióny, hotely, reštaurácie i bufety v týchto strediskách cestovného ruchu očakávajú každoročne množstvo turistov zo Slovenska, Poľska i Čiech.
Návštevníci, ktorí uprednostňujú spánok na čerstvom vzduchu, majú dve možnosti výberu - autokemping Stará hora alebo Slanická Osada. Veľmi dobré podmienky nachádzajú na Oravskej priehrade milovníci windsurfingu a jachtingu, vodní lyžiari a potápači. Ostatným vyznávačom vody i slnka sú k dispozícií vodné bicykle, loďky a jazda na motorovom člne. Všetci poznaniachtiví by určite nemali vynechať plavbu výletnou loďou na Slanický ostrov, ktorý je pozostatkom jednej zo zatopených obcí - Slanica. Na ostrovčeku sa nachádza kostol Povýšenia sv. kríža, v ktorom je umiestnené múzeum ľudovej plastiky a maľby, diela neznámych ľudových rezbárov a kamenárov z minulých storočí.

LIPTOVSKÁ MARA priehrada
Ak prechádzate Liptovom cestou od Liptovského Mikuláša do Ružomberku, váš zrak určite neprehliadne obrovskú ligotajúcu sa vodnú plochu, ktorá sa označuje názvom Liptovská Mara, zrkadlo Liptova či liptovské more. Podľa objemu zadržanej vody je Liptovská Mara najväčšou priehradou na Slovensku. Sú tu výborné podmienky na oddych, rodinný pokoj, ale i aktívnu dovolenku. Na severnom brehu Liptovského mora je najvýznamnejšie rekreačné stredisko Liptovský Trnovec,
v ktorom sú výborné možnosti na kempovanie a stanovanie, ale i ubytovanie v drevených chatkách. Kúpanie je povolené na plážovom kúpalisku. Po hladine Liptovskej Mary premávajú výhliadkové lode, vďaka ktorým je možné obdivovať krásu nádhernej scenérie okolia Liptovskej Mary.

Nádrž ZELENÁ VODA
Zelená voda je výbornou voľbou na letnú dovolenku. Nachádza sa 2 km od Nového Mesta nad Váhom a jej výhodou je vynikajúci prístup po diaľnici, dobrá dopravná dostupnosť vlakom, autom alebo autobusom, kvalitné služby. Na Zelenej vode je dostatok ubytovacích kapacít a nachádza sa tu aj kemp. Takisto tu nie je problém so stravovaním. Zabaviť sa môžte priamo v areáli vo viacerých baroch, počas sezóny sa tu pravidelne konajú rôzne diskotéky, koncerty alebo iné zábavné akcie. Zelená voda je pre svoje možnosti zábavy vhodná hlavne pre mladých ľudí.
V areáli je vybudovaných veľa športovísk. Môžete si zahrať tenis, volejbal (beachvolejbal), futbal, minigolf, zajazdiť na koňoch. Sú tu vhodné podmienky na windsurfing alebo kajaking a máte možnosť požičať si vodné bicykle, člnky, vyskúšať tobogán. Pre najmenších sú k dispozícii preliezačky i kolotoče. Nájdete tu dve "oficiálne" pláže - platenú a neplatenú, ale taktiež je tu mnoho zákutí a maličkých pláží. Sú tu vhodné podmienky na rybolov a pokiaľ vám ešte stále zostane chvíľa voľna, môžete sa rozhodnúť pre návštevu niektorého z hradov, nachádzajúcich sa v okolí (Beckov 5, Čachtice 8 km, Tematín 12 km, Trenčín 22 km) alebo si ísť zarelaxovať do kúpeľného mesta Piešťany (20 km).

Nádrž SĹŇAVA
Najznámejšou rekreačnou letnou oblasťou v Piešťanoch je vodná nádrž Sĺňava. Vodná plocha má po oboch stranách vybudované prístupové cesty, dva autokempingy - Sĺňava a Lodenica, niekoľko penziónov a hotelov, požičovne športových potrieb a celý rad doplnkových služieb. Milovníci vodných športov - vodného lyžovania, kanoistiky, veslárstva, windsurfingu a jachtárstva si prídu určite na svoje pri návšteve jazera Sĺňava.
Mnohých prekvapí a taktiež poteší informácia o existencii nového vodno-lyžiarského vleku v blízkosti obce Ratnovce. Počas leta sa uskutočňujú na jazere rôzne športové podujatia. Najväčšiu pozornosť však pútajú preteky na kajakoch a koncom augusta Majstrovstvá sveta vo vodnom lyžovaní za motorovým člnom. Nadšenci rybárskeho športu ocenia hojný výskyt kaprov, šťúk a sumcov. Blízke okolie Piešťan, ako aj samotné mesto, ponúka široké možnosti výletov.


SENECKÉ JAZERÁ
Senec - Slnečné jazerá. Dobre vybudované dovolenkové stredisko. Senecké jazerá poskytujú oddych všetkým, ktorí chcú stráviť dovolenku pri vode a očakávajú dobré služby. Senecké jazerá sa nazývajú slnečnými i preto, že patria na Slovensku k jedným z miest, kde je najviac teplých a slnečných dní. Slnečné jazerá sú rozdelené na dve strediská: Sever a Juh. Stredisko Juh je vhodnejšie pre tých, ktorí chcú stráviť dovolenku v kľudnejšom prostredí. V tejto časti sú vybudované ubytovne, bungalovy a kemp pre karavany. Na pláži je tobogán a požičovňa vodných bicyklov.
Stredisko Sever je rušnejšie ako Juh. Nachádza sa tu množstvo reštaurácií, hotelov, chát, ubytovní a velký kemp. Býva pri dobrom počasí dosť obsadený, ale i napriek tomu si tu každý nájde miesto pre svoj stan alebo karavan. Každý večer sa v kempe konajú diskotéky a niekedy tu bývajú i vystúpenia rôznych hudobných skupín. Na pláži sú tri tobogány a požičovňa vodných bicyklov. Kemp je vybavený viacerými sociálnymi zariadeniami a nikto nemá núdzu o teplú vodu. Voda v jazere je omnoho čistejšia a teplejšia ako iné vodné nádrže, ktoré som na Slovensku navštívil. Kúpanie je bezpečné, lebo na obidvoch plážach sú plavčíci

Jazero ZLATÉ PIESKY
Areál Zlatých pieskov leží v severovýchodnom okraji hlavného mesta Bratislavy, v pokojnom a zeleňou obkolesenom prostredí. Záujemcovia o kúpanie v mimoriadne čistej vode, kde nie sú vodné rastliny, majú aj pestrú ponuku kultúrneho a spoločenského vyžitia v Bratislave. Okolo vodnej plochy sa tiahne 400 m dlhá a 30 m široká piesočná pláž. Ubytovanie je možné v blízkom hoteli alebo moteli, v chatkách autokempingu, ako aj v stanoch. O stravovacie služby sa starajú 3 reštaurácie, jedna samoobslužná reštaurácia a 20 stánkov s rýchlym občerstvením.
Návštevníci areálu môžu svoj voľný čas okrem kúpania stráviť rôznymi športovými aktivitami. K dispozícií sú 2 tenisové kluby, 7 tenisových ihrísk s umelým osvetlením, 2 volejbalové ihriská, 2 ihriská pre streetball, 3 požičovne malých plavidiel, vodný tobogan, minigolf a detské ihriská. Na svoje si prídu aj rybári. Kapor, šťuka alebo sumec sú na Zlatých pieskoch už roky obľúbeným úlovkom.


2.2 SLOVENSKÉ KÚPELE

Kúpele Piešťany, Bojnice, Bardejov, Trenčianske Teplice, Sliač, Kováčová, Turčianske Teplice, Lúčky, Rajecké Teplice, Dudince patria k najvýznamnejším Slovenským kúpeľom.
SLOVENSKO - krajina síce malá rozlohou, avšak bohato obdarená nádhernou prírodou, ktorá prináša radosť a potešenie nielen ľudskému duchu, ale i regeneráciu jeho fyzických síl, relax a prevenciu proti chorobám. Na Slovensku je až 1300 minerálnych prameňov, ktoré slúžia ako liečivé i kvalitné stolové vody. Pramene s mimoriadnymi liečivými účinkami slúžia ako báza pre 23 kúpeľných komplexov, v ktorých nachádzajú zlepšenie stavu alebo i úplné vyzdravenie tisíce domácich i zahraničných návštevníkov. Zamerané sú najmä na choroby pohybového a obehového ústrojenstva, látkovej výmeny, dýchacích ciest, nervových a ďalších ochorení. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú v liečbe poúrazových stavov, najmä v dôsledku autohavárií.
Vyhľadávané sú i klimatické kúpele, vďaka blahodárnym vplyvom horského prostredia, prospešné pri liečbe dýchacích ciest a alergií detí i dospelých. Kúpeľné komplexy, rozložené po celom Slovensku, sú dobre vybavené zariadeniami, poskytujúcimi služby vysokého štandardu. Klasické i moderné liečebné domy a hotely, štýlové reštaurácie, športové, dopravné i obslužné zariadenia slúžia k spokojnosti návštevníkov. Veľkou prednosťou slovenských kúpeľov je špičková úroveň zdravotníckych služieb v moderne vybavených komplexoch balneoterapie s aplikáciou výsledkov špecializovaných výskumných ústavov a vedeckých pracovísk.

Športové zariadenia - kryté bazény a kúpaliská, fitnesscentrá, sauny, tenisové kurty a sieť udržiavaných chodníkov v lesoparkoch vytvárajú vynikajúce podmienky pre športovo založených návštevníkov i aktívnych športovcov. Popri liečebnej funkcii sa v kúpeľných mestečkách veľký dôraz kladie aj na pestré možnosti kultúrneho a spoločenského vyžitia v početných domoch kultúry a umenia, hudobných pavilónoch, galériách a múzeách. Atmosféru dotvárajú pravidelné umelecké podujatia, promenádne koncerty, vystúpenia folklórnych skupín, výstavy a výlety do okolia.
Rastúcu návštevnosť slovenských kúpeľov podnecuje veľmi dobrá dopravná dostupnosť autami i po železnici. Hostia zo vzdialenejších teritórií a zámoria využívajú medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni i domáce letiská Bratislava, Piešťany, Poprad-Tatry a Sliač.

2.3 GOLF

Golfový areál BLACK STORK
Nové 9 jamkové profesionálne ihrisko je súčasťou vznikajúceho 27 jamkového golfového areálu. Komplex golfových ihrísk sa bude rozprestierať na 120 ha a bude základom nového golfového rezortu

TATRANSKÝ GOLFOVÝ klub
9 jamkové ihrisko sa rozprestiera pod štítmi Vysokých Tatier. Tatranský golfový klub sa taktiež snaží nadviazať na tradíciu prvého ihriska v Tatranskej Lomnici Tatra - Club z roku 1905. Pravidelne organizuje golfové turnaje, školy golfu a firemné akcie. Nielen členovia klubu ale aj ostatní návštevníci ihriska sa môžu občerstviť v klubovni klubu, prípadne si na golfovom simulátore precvičiť svoje znalosti. Súčasťou klubu sú aj 2 tenisové kurty s umelým povrchom a osvetelním.

Golfový areál GREY BEAR
18 jamkové golfové ihrisko sa rozprestiera v krásnom horskom prostredí Nízkych Tatier

Spa golf klub Piešťany
Ihrisko sa rozprestiera na kúpeľnom ostrove a má 9 jamiek.

Golf and Country Club Bratislava
Ihrisko má 9 jamiek dĺžky 1691 m, par 62 a jeho charakteristickým rysom je rozmanitosť a neopakovateľnosť úderov. Dvestoročné stromy, úzke dráhy a množstvo pieskových prekážok dáva hre množstvo variácií. Ihrisko prekvapí a zaujme svojou náročnosťou aj veľmi dobrých hráčov. Napriek tomu ho zvládnu aj začínajúci adepti golfu.

2.4 SPLAVOVANIE

Rieka Dunajec
LYSÁ - LESNICA
Dĺžka: 18 km
Čas: 1 deň
Vhodný termín: jún - september
Splav v prekrásnom prostredí Pieninského národného parku v širokom vodnatom kaňone s množstvom prúdov, perejí, balvanov a pltí v riečisku, plavba potrebuje sústredenie sa. Z koryta rieky je krásny výhľad na obdivuhodné scenérie brál nad vodou.
Zaujímavosti - kolorit pltníkov v goralských krojoch, Červený Kláštor s lekárenským múzeom, neďaleko hrad a skanzen Stará Ľubovňa a ruiny hradu Plaveč.

Rieka Čierny Váh
dĺžka: 17 km
Čas: 1 deň
Vhodný termín: apríl - jún
Rafting na úzkej rieke s prudkými meandrami a veľkým spádom, rozhľad znemožňuje hustý porast vŕb a jelší na brehoch. Čierny Váh je vhodnou riekou na rozjazdenie pred ako príprava na rafting na rieke Belá.
Horská rieka Belá
PODBÁNSKE - LIPTOVSKÝ HRÁDOK
Dĺžka: 17 km
Čas: 1 deň
Vhodný termín: apríl - jún
Rafting na najkrajšej a najnáročnejšej slovenskej horskej rieke s úzkym balvanovitým dnom s veľkým spádom, v dolnom toku so širším štrkovým riečiskom, ktoré sa často mení, možné popadané stromy v rieke viditeľné v poslednej chvíli.
Zaujímavosti - skanzen Pribylina, výstup na Kriváň, hubársky raj v podlesí Tatier.
Rieka Dunaj
ČUŇOVO
Dĺžka:
Čas: 2 hod
Vhodný termín: jar - jeseň
Umelý slalomový kanál je jedným z najťažších na svete, systém dvoch prepojiteľných kanálov umožňuje regulovať stupeň náročnosti, potrebná inštruktáž pred 4-5 prejazdmi kanálov, je bezpečnejší, než prírodné toky, vhodný ako príprava na rafting v prírode
Zaujímavosti - plavba nákladných lodí cez plavebné komory, galéria moderného výtvarného umenia Danubiana
ČERVENÝ KLÁŠTOR - LESNICA
Dĺžka: 11 km
Čas: 1,5 - 2 hod
Vhodný termín: apríl - október
Vyhliadková plavba na historickom vodnom dopravnom prostriedku - na plti v najväčšom prírodnom kaňone v strednej Európe s krásnymi bralami a tiesňavami nad vodou.
Zaujímavosti - kolorit pltníkov v goralských krojoch, Červený Kláštor s lekárenským múzeom, neďaleko hrad a skanzen Stará Ľubovňa a ruiny hradu Plaveč.

Rieka Hron
VODNÁ CESTA TANCUJÚCE PLTE
dĺžka: 1 hod
Čas:
Vhodný termín: máj - október
Vodná cesta s nádychom dobrodružstva a návratu ku koreňom predkov vedie historickým územím i prírodnými zaujímavosťami v okolí tretieho najstaršieho mesta na Slovensku.
Zaujímavosti - posedenie v Matúšovom dvore s pltníckym menu, prehliadka arboréta Borová hora, Pustého hradu, Zvolenského zámku a historického Námestia SNP vo Zvolene, občerstvenie v tieni mohutných stromov na brehu Hrona vo Vodáckom tábore v Budči.
Rieka Orava
PÁRNICA - KRAĽOVANY
Dĺžka: 8,5 km
Čas: 1,5 hod
Vhodný termín: apríl - október

Splav rieky Orava sa doporučuje vždy s inštruktorom, preto je vhodný aj pre rodiny, splavovanie rieky s rýchlym spádom a dnom plným balvanov, kľukatiacim sa pomerne úzkym tokom medzi malebnými vrchmi


Rieka Váh
STREČIANSKA ÚŽINA
Dĺžka: 7 km
Čas: 1 hod
Vhodný termín: máj - október
V minulosti i dnes najnebezpečnejší úsek pltníkov pomedzi skaly Margita a Besná s veľkými kaskádami. Zaujímavosti - ruiny hradov Strečno a Starhrad, železničné tunely.

2.5 TURISTIKA

Národné parky:
Národný park MALÁ FATRA
Pohorie sa vynára zo Žilinskej a Turčianskej kotliny a predstavuje zvlnený oblúk tiahnúci sa od Fačkovského sedla po Zázrivú. Na pomerne malej ploche sú sústredené rozmanité prírodné úkazy a to od hôľnatých hrebeňov, cez rozorvané skalné úbočia, tiesňavy, rokliny až po hlboké a tiché doliny.
Vo vápencoch a dolomitoch sa vyformovali unikátne skalné útvary, akými sú najmä tiesňavy a rokliny pri vstupe do Vrátnej doliny, Sokolia, Bobot, Horných, Dolných a Nových dier v masíve Rozsutca. Medzi najviac obdivované patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom s kalcitovou výzdobou, Šutovský vodopád a 7 km dlhý kľukatý prielomový úsek Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom. Až tretinu územia Malej Fatry pokrýva les od bukoviny až po kosodrevinu, kde nadväzujú alpínskej hole.Medzi najlepšie vybudované rekreačné strediska patrí Vrátna dolina, Štefanová...

Národný park VEĽKÁ FATRA
Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý a dosahuje veľké výškové rozpätie, čo ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska.
Medzi najznámejšie doliny patrí Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Najstaršou rezerváciou tu je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne kvôli ochrane treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje vo Veľkej Fatre najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. Mimoriadne vhodné podmienky sú v tejto lokalite na ľahkú a stredne náročnú pešiu turistiku a cykloturistiku. V Národnom parku Veľká Fatra je niekoľko stredísk cestovného ruchu, ktoré sa využívajú počas letnej i zimnej lyžiarskej sezóny. Medzi najznámejšie patria strediská v Jasenskej doline, v Gaderskej doline, Blatnickej doline, Mošovciach.

Národný park NÍZKE TATRY (NAPANT)
Toto horstvo predstavuje približne 100 km dlhú horskú klenbu tiahnúcu sa v smere západ - východ. Zasahuje do okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok. Západnú časť tohoto národného parku tvoria Ďumbierske Tatry (Ďumbier 2043) a východnú časť Kráľova Hoľa (1948 m). Horský masív Kráľova Hoľa je miestom kde pramenia 4 významné slovenské rieky - Hron, Váh, Hornád a Hnilec.
V súčasnosti je v Nízkych Tatrách 5 verejnosti prístupných jaskýň (Demänovská kvapľová jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov a Važecká jaskyňa). Najdlhšou je Demänovská kvapľová jaskyňa Slobody s 23 km labyrintom. Najhlbšou jaskyňou je jaskyňa Starý hrad -472m a najväčším plesom je Vrbické pleso v Demänovskej doline. Aj na území Nízkych Tatier sú veľmi dobré podmienky na lyžiarske športy, turistiku a ďalšie letné rekreačné aktivity. K najznámejším a najlepšie vybudovaným strediskám cestovného ruchu patrí oblasť Jasnej, Bystrianskej doliny a Čertovice.

Národný park MURÁNSKA PLANINA
Predstavuje krasovú náhornú planinu v západnej časti Slovenského Rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska. Zasahuje do troch okresov, Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Najvyšším vrcholom je Fabová hoľa (1439 m). V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších neprístupných jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a podobne. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou). Zaujímavosťou Muránskej planiny je chov slovenského horského plemena koňa, ktorý je krížencom hucula s nordickým koňom. Na území národného parku je hustá sieť značených turistických chodníkov a terénom prechádza aj ozubnicová železnica spájajúca Pohronie s Gemerom (Brezno - Tisovec - Hnúšťa). O slávnej minulosti vypovedajú pozostatky Muránskeho hradu, ktorého areál bol rozdelený na 27 stavebných častí a zámok na Prednej Hore. V regióne je veľa lazníckeho osídlenia, ktoré vytvára vhodné podmienky na vidiecky cestovný ruch (v okolí Pohronskej Polhory, Tisovca, Zlatna, či Muránskej Zdychavy). Pre turistov je v tomto národnom parku vyznačených 300 km peších turistických trás a dva náučné chodníky. Jeden vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť informácie o flóre, faune, geológii, geomorfológii i ochrane prírody Muránskej planiny a oboznámiť sa s niektorými historickými skutočnosťami. Náučný chodník vedie okolo bývalej hájovne, kedysi hospodárskej budovy patriacej k hradnému komplexu. Chodník nás privedie až na zrúcaninu hradu Muráň postaveného na skalnom brale Cigánka. Druhý náučný chodník Stožky je monotematicky venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo Národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka a na jeho začiatku je v zrekonštruovanom vagóniku lesnej železnice malá expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody.

Národný park SLOVENSKÝ KRAS
Slovenský kras je najrozsiahlejším a plne vyvinutým krasovým území Slovenska. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, zasahuje do okresov Rožňava a Košice - vidiek. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín, s množstvom povrchových a podzemných krasových javov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne a priepasti ). Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtínska aragonitová jaskyňa.
Práve Ochtínska aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny jav podzemného krasu s jedinečnou mineralogicky vzácnou výzdobou trsou a kríčkov mliečne bieleho aragonitu. Osobitosťou je tiež Silická ľadnica - tvoriaca priepasť rútivého charakteru so stálou ľadovou výzdobou. Územie Slovenského krasu leží na styku panónskej a západokarpatskej oblasti a patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska. Územie Slovenského krasu je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977).

Národný park SLOVENSKÝ RAJ
Nachádza sa juhovýchodne od Vysokých Tatier v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Zasahuje do okresov Brezno, Poprad, Rožňava a Spišská Nová Ves. Pre Národný park Slovenský raj sú najvlastnejšie a pôsobivé hlboké rokliny a tiesňavy, ktoré vo vápencoch a dolomitoch vyhĺbili vodné toky. Medzi najznámejšie rokliny patria, Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi.
V Slovenskom raji sa vyskytuje takmer 200 jaskýň a priepastí. Už od roku 1870 je sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa (zaradená na listinu UNESCO). V okolí jaskyne sa nachádza prírodná rezervácia s rozmanitým a vzácnym rastlinstvom. V roku 1972 bola objavená 21 km dlhá Stratenská jaskyňa. Severne od obce Stratená sa vo výške 1153 nachádza prírodný útvar Havrania skala. Národný park Slovenský raj patrí ku najnavštevovanejším turistickým miestam na Slovensku. K najatraktívnejším prírodným úkazom Slovenského raja patrí prielom rieky Hornád. Medzi najznámejšie strediská cestovného ruchu patria, Dedinky, Mlynky, Čingov. Na území národného parku je mnoho ľahkých a stredne náročných turistických trás a cyklotrás. Vodná nádrž Palcmanská maša v blízkosti Dediniek sa využíva v letnom období na vodné športy, kúpanie a rybolov. V zimnom období sú v strediskách Dedinky a Mlynky dobré možnosti na bežecké a zjazdové lyžovanie.

Národný park VYSOKÉ TATRY
Sú najkrajším národným park na území Slovenska. Vysoké Tatry boli vyhlásené ako prvý Národný park v roku 1948 a zahŕňajú Belianske a Západné Tatry. Svojou dĺžkou 55 km patrí medzi najmenšie veľhory v Európe. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok a Tvrdošín. Jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa (dlhá 1750m) s kvapľovou výzdobou. Medzi ďalšie veľké, ale nesprístupnené jaskyne patrí jaskyňa Javorina a Brestovská jaskyňa. Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier i celých Karpát je Gerlachovský štít, 2655m a Národným vrchom Slovenska je Kriváň, 2495m. Z pohľadu cestovného ruchu sú Vysoké Tatry najhodnotnejším regiónom Slovenska s najlepšie vybudovanou materiálno-technickou základňou. Sú najvyhľadávanejším strediskom zjazdového a bežeckého lyžovania, turistiky a celoročnej rekreácie. Nachádza sa tu aj niekoľko klimatických kúpeľov. Medzi najznámejšie strediská cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách patrí Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica.

Národný park PIENINY (PIENAP)
- je naším najmenším národným parkom s bohatými prírodnými hodnotami a malebnými scenériami. Nachádza sa na severe východného Slovenska v pohorí Spišská Magura a čiastočne tvorí hranicu s Poľskom. Susedí s poľským Pieninským Národným parkom.
Samotný prielom Dunajca patrí medzi najväčšie prírodné úkazy Pieninského národného parku. Práve plavba plťou po kľukatom 8,5 km úseku Dunajca patrí dnes ku jedinečným turistickým zážitkom v lete, ale aj počas teplej jesene a jari. Prielomovým údolím vedie aj pešia turistická trasa. Po tejto ceste vedie prvý česko-slovenský náučný chodník s 10-timi zastávkami, pri ktorých sú informácie a fotografie o zvláštnostiach a zaujímavostiach prielomu Dunajca. Prístavisko pltí sa nachádza pred Červeným Kláštorom. Trasa pltí končí na mieste zvanom Kače, kde Dunajec opúšťa územie Slovenska.

Národný park POLONINY
Nachádza sa na severovýchode Slovenska v pásme Bukovských vrchov na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Osobitosťou sú horské hrebeňové lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. V národnom parku bolo vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií (Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinska). Celá oblasť i okolie majú vynikajúce predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Dostatok možnosti je najmä na pešiu turistiku a v zimnom období aj na lyžovanie. Kultúrno-historickú ponuku regiónu zastupujú najmä jedinečné drevené kostolíky (Topoľa, Uličské Krivé, Ruský Potok a Jalová).

3.Zimný cestovný ruch

Na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach.

Pozrime sa na niektoré obľúbené strediská zimných radovánok: Vysoké Tatry: Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy.

3.1 Lyžovanie

Najznámejšie strediská zimných športov

Takými najznámejšími sú na Slovensku:

Vysoké Tatry:Štrbské PlesoStarý Smokovec
Tatranská LomnicaŽdiar
Lomnické SedloJakubkova lúka
Bechledova dolinaSvit


Nízke Tatry:DonovalyJasná
ChopokČertovica
Mýto pod ĎumbieromTále
ŠachtičkyVyšná Boca
Snowpark LučivnáPolomka


Malá Fatra:Martinské holeVrátna
Snowland – Valčianska dolinaMalá Lučivná


Veľká Fatra:Jasenská dolinaSkipark - Ružomberok
Slovenský raj:Mlynky
Kysucké Beskydy:Snow Paradise – Oščadnica – Veľká Rača
Volovské vrchy:Relax center PlejsyJahodná
Západné Tatry:RoháčeZuberec
PodbanskéRačkova dolina


4.UNESCO - lokality svetového dedičstva na Slovensku

Slovensko má v zozname UNESCO zapísaných niekoľko významných historických či prírodných pamiatok. K historickým pamiatkam UNESCO patrí obec Vlkolínec jedinečná svojou ľudovou architektúrou, mestá Bardejov a Banská Štiavnica výnimočné vďaka zachovalým historickým centrám ako aj monumentálny Spišský hrad, ktorý je známy najrozsiahlejším hradiskom v strednej Európe.
Prírodné pamiatky UNESCO reprezentúju jaskyne Slovenského krasu. Ide o nasledujúce jaskyne: OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ jaskyňa, Jaskyňa DOMICA, GOMBASECKÁ jaskyňa, JASOVSKÁ jaskyňa a DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ jaskyňa.

Žilinsky kraj:

Vlkolínec – kultúrna pamiatka
živo dokumentuje horské osídlenie na Slovensku. Obec leží v nadmorskej výške 718 m a je obkolesená terasovitými políčkami a zelenou pastvou. Výnimočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra, ktorá predstavuje vyše 4O drevených domčekov zo 16. až 19.storočia. Všetky vyzerajú ako jeden. Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1376. Najviac obyvateľov mala obec v 18. storočí, kedy tu bolo vyše 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Ešte aj dnes tu žije asi 20 obyvateľov. Už niekoľko rokov tu prebieha realizácia dlhodobého projektu oživenia obce a zavedenie niektorých prvkov niekdajšieho života ľudí.

Banskobystrickykraj:

Banská Štiavnica - kultúrna
Mesto patrí k historicky najvýznamnejším a z pohľadu cestovného ruchu k najvzácnejším na Slovensku o čom svedčí aj skutočnosť, že v r. 1993 bolo zaradené na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstvo UNESCO. História mesta je úzko spätá s baníctvom, najmä ťažbou zlata, striebra a ďalších farebných kovov. V období od 13. - 18. st. bol banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra najproduktívnejším v Európe.

V r. 1762 bola v meste zriadená Banícka akadémia, ktorá sa v tom čase stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Na území mesta je 191 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Medzi najvzácnejšie kultúrno-historické pamiatky patrí Starý zámok, ktorý vznikol prestavbou trojloďovej románskej baziliky zo zač. 13. st. na protitureckú pevnosť v 16. st. V kaplnke sú zvyšky fresiek zo 14. st. Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne románskou bazilikou z 13. st. a prešiel viacerými prestavbami. Neskorogotický kostol sv. Kataríny je z 15. st.

Dominantou mesta je Nový zámok, ktorý predstavuje renesančnú pevnosť zo 16. st. Súbor sakrálnych stavieb v prírodnom prostredí - Kalvária, je z 18. st. Piargská brána je renesančnou budovou zo 16. st. a barokovo bola upravená v 18. st. Banícke zariadenie Klopačka je zo 17. st. Osobité miesto zaujíma technická pamiatka, Banské múzeum v prírode, ďalej Botanická záhrada a Banskoštiavnické tajchy. Medzi ďalšie zaujímavé stavby a pamiatky patrí budova baníckej a lesníckej akadémie z 18. st., Evanielické lýceum zo 16.st., budova Kamerhofu, Žemberovský dom, Belházyovský dom z r. 1616, Berggericht zo 16. st. a ďalšie najmä meštianske domy.

Ochtinská aragonitová jaskyňa: okres Revúca – prírodná pamiatka
predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu v Slovenskom Rudohorí. Bola objavená v roku 1954 a verejnosti sprístupnená v roku 1972. Jej dĺžka je 300 m a sprístupnených je 230 m. Osobitosťou je jej úplná odlišnosť výplne od všetkých ostatných jaskýň na Slovensku. Vnútro jaskyne je z minerálu aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý a výzdobu netvoria stalaktitové a stalagmitové tvary, ale aké si trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Jaskyňa je unikátom v európskom ponímaní a jednou z troch sprístupnených svojho druhu vo svete.

Košický kraj:

Jaskyňa Domica -prírodná
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo kvapľových tvarov zaraďujú jaskyňu Domica medzi najkrajšie jaskyne na Slovensku. Na jej vzniku sa podieľali vody podzemnej riečky Styx, ktoré vytvorili v jaskyni tri poschodia. Nevšednú krásu kvapľovej výzdoby je možné obdivovať aj zblízka pri plavbe riečkou, ktorá je súčasťou prehliadky.

Gombasecká jaskyna - prírodná
Podzemným chrámom Slovenského krasu v Silickej planine, ktorý sa nachádza v nádhernom prostredí jeho západného úpätia medzi Rožňavou a Plešivcom, je jaskyňa Gombasek. Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Vytvorila sa vo vápencoch silíckého príkrovu koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho prítokov. Jaskyňa má dve vývojové úrovne, ktoré pozostávajú z prevažne oválnych chodieb. Vyššou vývojovou úrovňou, ktorá je 5 -10 m nad riečiskom Čierneho potoka, je celá pravá strana jaskyne. Gombasecká jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými snitrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre.

Jasovská jaskyňa - prírodná pamiatka
má bohatú sintrovú výplň. Sú v nej zastúpené všetky kvapľové výzdoby. Biele, hnedé, sivé, hnedo-červené pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády, štíty, závesy, bubny, brčká, rôzne podoby zvierat a vecí. V jaskyni je teplota vzduchu 8,5 - 9,5 °C a relatívna vlhkosť 90 - 98 %, čo sú ideálne podmienky na speleoterapiu. Od roku 1995 tak v jaskyni začali ozdravovacie speleoklimatické pobyty pre astmatické a alergické deti.

Dobšinská ľadová jaskyňa - prírodná pamiatka
bola objavená už v roku 1870 a o rok neskôr bola sprístupnená verejnosti. V tom istom roku v nej boli vykonané aj prvé klimatické pozorovania. V roku 1887 bola ako prvá v Európe elektricky osvetlená. Ešte do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roka. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m s vertikálnym rozpätím 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od -3,8 °C do + 0,5 °C a relatívna vlhkosť 75 - 88 %. Bohatá ľadová výplň sa v jaskyni vyskytuje v podobe podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagnitov a stĺpov. 9772 m2 predstavuje zaľadnená plocha a objem ľadu je 110 132 m3. Ľad je najhrubší vo Veľkej sieni, 26,5 m. Jaskyňa je skutočným krasovým unikátom v Spišsko-Gemerskom krase.

Prešovský kraj:

Bardejov - kultúrna pamiatka
Prvé písomné zmienky sú z r. 1241 a rozsiahle privilégia dostalo mesto v r. 1352, čo pomohlo rýchlejšiemu osídľovaniu. Slobodným kráľovským mestom sa stalo v r. 1376. Vďaka rozvoju remesiel, obchodu, cechov, školstva a kultúry sa stal Bardejov v stredoveku významným mestom Uhorska. Zlatý vek zaznamenal Bardejov v 15. st., v ktorom sa rozvinula aj kultúra vďaka reformistovi Leonardovi Stöckelovi, rektorovi Humanistického gymnázia. V tom čase boli zriadené aj prvé kníhtlačiarne. V Bardejove sa nachádza 131 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Najcennejšou architektonickou pamiatkou je neskorogotická bazilika sv. Egídia zo 14. st. V interiéri trojloďovej baziliky sa zachovalo 11 pôvodných gotických krídlových oltárov. Krídla tvoria tabuľové maľby zobrazujúce život svätca, ktorému bol oltár zasvätený. Stredoveká radnica z r. 1505 - 1511 bola prvou renesančnou stavbou na Slovensku. Rímsu radnice zdobí 118 kamenných plastík. V interiéri je zachovaný vzácny kazetový strop a intarzované dvere do radnej miestnosti. K cenným pamiatkam sa radí aj fortifikačný systém ktorý mal 23 bášt, z ktorých sa 12 zachovalo a zatiaľ je zrekonštruovaných 9 bášt a 2 barbakany. Nesporne unikátnou pamiatkou je židovské suburbium, ktoré tvorí komplex samostatných budov. Tvorí ho celý areál stavieb: hlavná synagóga, modlitebňa, miestnosti pre zhromažďovanie veriacich, škola, rituálne kúpele a jatky. V synagóge sa zachovali nástenné maľby s rastlinnými motívmi z 19. st.

Spišský hrad - kultúrna pamiatka
Kapitula a Kostolík v Žehre- je ojedinelou historickou sídelnou jednotkou. Spišský hrad pochádza z 12. storočia a patrí k najrozsiahlejším v strednej Európe. História Spišského podhradia a Spišskej kapituly úzko súvisí so Spišským hradom. Spišské podhradie ako podhradská obec sa neskôr stáva samostatným mestečkom s remeslami a poľnohospodárstvom. Spišská Kapitula je malé cirkevné sídlo pozostávajúce zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií spišského biskupstva. Gotický kostolík Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia má celý interiér zdobený freskami zo 14. a 15. storočia. Fresky tvoria celú obrazáreň a poučenia, akúsi bibliu chudobných, podľa ktorej si veriaci pamätali hlavné pravdy náboženstva.

4.1 Múzeá ľudovej architektúry:

• Banská Štiavnica – Banské múzeum v prírode
• Bardejov – Múzeum šarišskej dediny
• Humenné – Múzeum ľudovej architektúry a bývania
• Martin – Múzeum slovenskej dediny
• Pribylina – Múzeum liptovskej dediny
• Stará Ľubovňa – Múzeum zamagurskej dediny
• Nitra – Slovenské poľnohospodárske múzeum v prírode
• Svidník – Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry
• Vychylovka – Múzeum kysuckej dediny
• Zuberec – Múzeum oravskej dediny

4.2 Sprístupnené jaskyne:

• Jaskyňa Driny, Smolenice
• Harmanecká jaskyňa, Dolný Harmanec
• Demänovská ľadová jaskyňa, Liptovský Mikuláš
• Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská Dolina
• Bystrianska jaskyňa, Brezno
• Važecká jaskyňa, Važec
• Belianska jaskyňa, Tatranská kotlina
• Dobšinská ľadová jaskyňa
• Ochtinská aragonitová jaskyňa, Rožňavské Bystré
• Jaskyňa Domica, Dlhá Ves
• Gombasecká jaskyňa, Plešivec
• Jasovská jaskyňa, Jasov

4.3 Najznámejšie hrady, zámky a zrúcaniny hradov na Slovensku

• Banská Bystrica – mestský hrad 13.stor.
• Beckov – zrúcanina hradu,13. stor.
• Bojnický zámok – hrad, 12. stor. prestavaný na zámok
• Budatínsky zámok (Žilina) – hrad, 13.stor.,barokovo prestavaný
• Čachtický hrad – zrúcaniny hradu,13. stor.
• Červený Kameň (Častá) – hrad. 13.stor., v 16. stor. pristavaný nový hrad
• Červený Kláštor – opevnený kláštor, 14. stor
• Devín – zrúcaniny hradu, 9. stor. viackrát prestavaný
• Krásna Hôrka (Krásnohorské Podhradie) – hrad, 14. stor.
• Kremnica – mestský hrad, 13. – 15. stor
• Modrý Kameň – zrúcanina hradu, 13. stor.
• Nitriansky hrad
• Nový Zámok ( Banská Štiavnica
• Oravský hrad (Oravský Podzámok) – hrad, 13. stor.
• Spišský hrad (Žehra) – zrúcanina hradu, 11. stor.
• Strečno – zrúcanina hradu, 14. stor.
• Trenčiansky hrad – hrad z 10. stor. postupne prestavaný
• Zvolenský hrad – hrad zo 14. stor., neskôr prestavaný