4. Problémy, ktoré vyžadujú prioritné riešenie

Demografická situácia je predovšetkým odrazom spoločenskej situácie. Problémy v našej krajine sa stále viac začínajú podobať problémom, ktoré majú vyspelé západné krajiny.

1.Starnutie obyvateľstva
Za najvážnejší a zároveň najrizikovejší dôsledok súčasného populačného vývoja možno označiť zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva, t. j. starnutie. Na Slovensku je starnutie obyvateľstva dôsledkom predovšetkým znižovania pôrodnosti a až v druhom rade dôsledkom predlžovania ľudského života. Ide o proces, ktorý je v najbližších desaťročiach možné len zmierniť, nie zastaviť. Starnutie ovplyvňuje ekonomiku krajiny, vyžaduje zásadné zmeny v sociálnom, zdravotnom a dôchodkovom zabezpečení obyvateľstva. Závažným problémom sa stávajú tiež vzťahy medzi generáciami.

2.Integrácia cudzincov
Aj na Slovensku bude stále viac aktuálna situácia, ktorú vidíme dnes v najvyspelejších krajinách Európy. Slovensko nebude mať v budúcnosti inú možnosť, ako sa viac otvoriť príchodu prisťahovalcov. Zvládnuť príchod väčšieho počtu prisťahovalcov z krajín východnej Európy a tretieho sveta (často to môžu byť práve tí, ktorí sa neuplatnia vo vyspelejších krajinách) a zabezpečiť ich integráciu do spoločnosti, predstavuje vážnu výzvu spojenú so súčasným demografickým vývojom.

V prírastku obyvateľstva sťahovaním je v celom sledovanom období zaznamenaný prírastok od roku 2003 až po rok 2005, kedy bol zaznamenaný najväčší prírastok (o 18,41%), čiže viac ľudí sa do SR prisťahovalo ako odsťahovalo. Môže to byť spôsobené zlepšujúcou sa situáciou na Slovensku, ale aj zmenami v imigračnej politike. Z týchto dvoch ukazovateľov nám vychádza celkový prírastok, ktorý vzrástol v roku 2004/2003 vyše štvornásobne a v roku 2005/2004 naopak klesol o 8,62%. Vysoký rast celkového prírastku v medziročnom období 2004/2003 bol spôsobený vyšším prirodzeným prírastkom obyvateľstva v roku 2004 (rast o 1 895 osôb) oproti jeho úbytku v roku 2003 (pokles o 517 osôb) ako aj dvojnásobným prírastkom obyvateľstva sťahovaním v roku 2004.

3.Integrácia Rómov
Okrem integrácie cudzincov bude vážnou spoločenskou úlohou v najbližších rokoch integrácia Rómov, ktorí sa v súčasnosti významnou mierou podieľajú na reprodukcii obyvateľstva Slovenska. Pri súčasnom vývoji reprodukčného správania na Slovensku sa bude v najbližšom období zvyšovať podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov (zo súčasných asi 6,5 % na zhruba 9 % do roku 2020). Zatiaľ, čo príchod väčšieho množstva prisťahovalcov na Slovensko bude pravdepodobne aktuálny až po roku 2010 a bude závisieť od mnohých faktorov, problém integrácie Rómov je vysoko aktuálny už v súčasnosti.

4.Nedocenenie rodičovstva
V súvislosti s vývojom plodnosti bude potrebné prehodnotiť vzťah spoločnosti k rodičovstvu. Pokiaľ nebude rodičovstvo považované za jednu z najvyšších spoločenských priorít (spoločenským ohodnotením aj materiálnymi podmienkami), a pokiaľ sa nezvýši hodnota detí v spoločnosti, nie je reálna výraznejšia zmena v reprodukčnom správaní obyvateľstva. V tejto súvislosti sa treba vážne zamyslieť aj nad postavením ženy v spoločnosti.

5.Regióny s nepriaznivou štruktúrou obyvateľstva
Na Slovensku existujú veľké rozdiely medzi regiónmi. Zaostávajúce regióny majú nepriaznivú skladbu obyvateľstva (vysoké zastúpenie staršieho obyvateľstva, nízky podiel obyvateľov s vyšším vzdelaním, vysoké zastúpenie Rómov). To znamená, že prakticky neexistujú vnútorné ľudské zdroje na zlepšenie životnej úrovne v týchto regiónoch.

5. Prognóza vývoja obyvateľstva do roku 2025

Regionálna prognóza obyvateľstva vznikla v roku 2003 vo Výskumnom demografickom centre. Na výpočet prognózy sa kohortnokomponentná metóda, ktorá je najčastejie používanou metódou na spracovanie strednodobých prognóz celoštátnej úrovni, alebo na úrovní väčších regiónov. Táto metóda je založená na princípe posúvania vekových skupín. Ich zmenšovania v dôsledku úmrtnosti, zväčšovania resp. zmenšovania vplyvom migrácie a dopĺňania novonarodenými podľa predpokladanej intenzity plodnosti.

Výsledkom prognózy pre každý okres a každý rok prognózovaného obdobia je počet obyvateľov v členení podľa pohlavia a veku, ďalej bilancia obyvateľstva a základné demografické charakteristiky.

5.1. Plodnosť

Regionálna demografická diferenciácia sa do roku 2025 nebude zásadnejšie znižovať.

5.2. Úmrtnosť

V žiadnom okrese SR sa do roku 2025 nepredpokladá zvyšovanie úmrtnosti ani u jedného pohlavia. V dôsledku klesajúcej úmrtnosti by sa mali hodnoty strednej dĺžky života pri narodení zvýšiť vo všetkých okresoch, pričom zvýšenie by malo byť väčšie u mužov ako u žien. V roku 2025 by sa stredná dĺžka života pri narodení mala u mužov pohybovať v rozpätí od 72 do 77 rokov a u žien od 80 do 82,5 roka.

Pásmo vysokej úmrtnosti mužov zostane pravdepodobne na juhu Slovenska od okresu Levice až po okres Sobrance, pričom najvyččie hodnoty úmrtnosti sa očakávajú v okresoch Krupina, Banská Štiavnica, Detva, Rimavská Sobota, Trebišov a Sobrance. Skupinu okresov s najvyššou úmrtnosťou mužov by mali doplniť severoslovenské okresy ako Čadca. Najpriaznivejšia situácia bude pravdepodobne naďalej v mestách Bratislava a Košice a v okrese Piešťany.

Oblasti s najvyššou úmrtnosťou žien, sa podobne ako v prípade úmrtnosti mužov, budú s najvyššou pravdepodobnosťou naďalej nachádzať hlavne na juhu Slovenska. Pásmo vysokej úmrtnosti žien bude hneď východne od Bratislavy sa skončí až pri hraniciach s Ukrajínou v okrese Sobrance.

5.3. Migrácia

Nakoľko na Slovensku sa očakáva postupne zvyšovanie migračného prírastku, bude sa znižovať počet okresov s migračným úbytkom a zvyšovať počet okresov s migračným prírastkom.

Migračne úbytkové budú pravdepodobne aj viaceré okresy na severe stredného a východného Slovesnka, ako aj okresy Brezno, Rimavská Sobota, Gelnica, Vranov nad Topľou a Humenné.