Demografický vývoj na Slovensku

Úvod

Zvýšený záujem spoločnosti o problematiku populačného vývoja a rôznorodosť pohľadov na priebeh, príčiny a následky jednotlivých demografických procesov ukazujú na potrebu analyzovať vývoj obyvateľstva a porovnávať ho s inými krajinami, regiónmi. Prebiehajúce zmeny v životných podmienkach mladej generácie vytvárajú určité tlaky nútiace k inému spôsobu demografického správania

Moja seminárna práca sa zaoberá vývojom demografie v minulosti a budúcnosti.

1. Historický vývoj Slovenska

Od 5. stor. pred n. l. prenikali na územie dnešného Slovenska Kelti, neskôr Dákovia, Germáni. Okolie Dunaja sa stalo rímskou vojenskou hranicou, rímske vojská v r. 179 a 180 zimovali v Trenčíne. V prvej polovici 6. stor. prichádzajú Slovania. V prvej tretine 9. stor. vzniká v Nitre Pribinovo kniežatstvo. V r. 833 až 836 ho dobyl Mojmír a Slovensko sa stalo dôležitou hospodárskou, politickou a kultúrnou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Solínski bratia, vierozvestovia Konštantín (Cyril) a Metod, priniesli kresťanstvo a Konštantín zostavil slovanské písmo (hlaholiku). Vpádom maďarských kmeňov v prvom desaťročí 10. stor. ríša zanikla. V 10. a 11. stor. o územie bojovali uhorskí Arpádovci, českí Přemyslovci a poľskí Piastovci. Slovensko bolo dôležitým producentom zlata v Európe a vďaka kolonizácii, rozvoju ťažby drahých kovov a zakladaniu miest patrilo k najrozvinutejším častiam uhorského štátu. Najmä v menších sa postupne hlásilo k slovu slovenské meštianstvo.
obyvateľstva

Od konca 13. stor. vzniklo na západnom a strednom Slovensku veľké feudálne panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho a na východe panstvo Omodejovcov. V prvej polovici 16. stor. začali Turci obsadzovať Uhorsko a uhorské štátne, hospodárske a cirkevné inštitúcie sa z Budapešti sťahovali do Bratislavy.

V časoch tvrdého národnostného a sociálneho útlaku sa od konca 18. stor. začína proces národného uvedomovania konfesionálne rozdeleného slovenského národa, zväčša vidieckych poddaných, malých remeselníkov, baníkov a mestskej chudoby. V r. 1843 Ľudovít Štúr kodifikoval spisovný jazyk. V revolučnom roku 1848 Štúrovci formulovali národný politický program Žiadosti slovenského národa: žiadali národnú rovnoprávnosť, všeobecné volebné právo, úplné zrušenie poddanstva, slobodu tlače... Odpoveďou bola nová perzekúcia. V šesťdesiatych rokoch vznikli prvé štyri slovenské gymnáziá a celonárodná kultúrna inštitúcia Matica slovenská. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní gymnáziá i Maticu slovenskú Budapešť zrušila a zosilnila národný útlak a pomaďarčovanie. V tom čase sa do r. 1914 vysťahovalo vyše pol milióna Slovákov za prácou do sveta, najmä do USA. Od 70-tych rokov sa začína rozvoj kapitalistického podnikania, zapojila sa doň aj mladá slovenská buržoázia.

Počas 1. svetovej vojny silneli slovenské emancipačné snahy. V r. 1918 zástupcovia českých a slovenských krajanských organizácií v USA schválili vytvorenie štátu Čechov a Slovákov a 30. októbra 1918 Slovenská národná rada Martinskou deklaráciou vyhlásila odtrhnutie Slovenska od uhorského štátu a začlenenie do ČSR. V zložitom politickom a ekonomickom vývoji medzivojnovej ČSR silneli separatistické tendencie. Po mníchovskom diktáte bola vyhlásená autonómia Slovenska v rámci ČSR a 14. marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. Z nesúhlasu k režimu podriadenosti nacistickému Nemecku, zapojeniu do vojny po boku Nemecka sa začal formovať odboj. Vyvrcholil 29. augusta 1944 Slovenským národným povstaním a v ňom zazneli žiadosti o obnovenie Československa.

V r. 1948 sa ujali moci komunisti. Perzekúcie, nezákonnosti, ktoré iniciovali, pokračovali aj čistkami vo vlastných radoch. Začiatkom šesťdesiatych rokov silneli požiadavky na komplexné riešenie slovenskej národnej otázky kvôli necitlivej národnostnej politike pražského centra. Uvoľnenie v r. 1968, v ktorom odzneli aj požiadavky na úpravu vzťahov oboch národov, potlačila intervencia vojsk Varšavskej zmluvy. Od januára 1969 sa stalo Československo federatívnym štátom. V demonštráciách od 17. novembra 1989 sa komunistický režim zrútil. V zložitom období demokratických zmien a ekonomickej transformácie nezhody medzi vtedajšou českou a slovenskou reprezentáciou eskalovali do dohody o pokojnom ukončení existencie Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov (1.1.1993). Od 1. mája 2004, je SR členom Európskej únie.

2. Demografický vývoj

Z hľadiska jednotlivých svetadielov je Európa kontinentom s najpomalším populačným rastom. V rámci Európy pritom najmenšie populačné prírastky zaznamenáva stredná Európa, kde v niektorých krajinách napr. v Maďarsku, v Českej republike dochádza k úbytku obyvateľstva. Počet obyvateľstva sa v poslednom období každoročne znižuje aj v Rumunsku, Bulharsku, Rusku a v niektorých ďalších krajinách.

Demografický vývoj v Slovenskej republike je charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, čoho výsledkom je zhoršovanie reprodukčných mier a vekového zloženia obyvateľstva. Pokračuje proces starnutia, čoho dôkazom je zvýšenie priemerného veku oboch pohlaví populácie. Slovenská republika sa vývojom svojich demografických ukazovateľov približuje úrovni vyspelých štátov Európskej únie. Zvlášť zjavný je tento proces zmien v období posledných 20 rokov. Demografický vývoj bol odrazom zmien, ktoré sa uskutočnili a ďalej uskutočňujú v období ekonomickej, sociálnej a politickej transformácie spoločnosti. Ústup od štátneho paternalizmu, s väčším dôrazom na autonómnosť rodiny, obmedzovanie dávok a podporných mechanizmov pre rodiny s deťmi majú za súčasného rastu životných nákladov dosah na populačnú klímu a reálne reprodukčné správanie obyvateľov.

3. Prírastok obyvateľstva

Prirodzený prírastok
Prirodzený prírastok je jedným zo základných demografických ukazovateľov, vyjadrujúci zmenu v populácii, spôsobenú prirodzenou cestou. Je rozdielom medzi počtom živo narodených detí a počtom zomretých osôb v sledovanom roku. V prípade jeho záporného výsledku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva.

V roku 2001 Slovensko zaznamenalo prvý raz vo svojej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva, keď počet živo narodených bol o 844 nižší ako počet zomretých. Tento vývoj pokračoval aj v ďalších rokoch.

Celkový prírastok
Celkový prírastok obyvateľstva je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda v sledovanom roku. Migračné saldo vyjadruje rozdiel medzi počtom vysťahovaných osôb z krajiny a počtom prisťahovaných do krajiny. Napriek skutočnosti, že prirodzený prírastok v rokoch 2001-2003 dosiahol záporný výsledok, celkový prírastok v týchto rokoch vykázal vývoj v kladných číslach.

Aj súčasný populačný vývoj na Slovensku treba vnímať v kontexte svetového populačného vývoja. Naša populácia prechádza vývojovými štádiami, podobne ako ostatné populácie sveta. S oneskorením niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami a s predstihom niekoľko desiatok rokov pred dnešnými rozvojovými krajinami. Po odstránení politických prekážok na konci 80. rokov sa Slovensko výrazne priblížilo západoeurópskemu modelu reprodukčného správania. Aj keď viaceré demografické procesy prebiehajú na Slovensku s časovým posunom, aj keď sa na Slovensku zachovali určité demografické špecifiká, naše demografické problémy sú dnes veľmi podobným problémom, ktoré majú vyspelé západné krajiny.

V povojnovom populačnom vývoji Slovenska existujú tri významné medzníky. Je to jednak obdobie tesne po skončení druhej svetovej vojny, kedy v priebehu desiatich rokov výrazne klesla úmrtnosť, ďalej obdobie druhej polovice 60. rokov, kedy sa začali prejavovať rozdiely v populačnom vývoji medzi západnou a východnou časťou Európy a tretím medzníkom je začiatok 90. rokov, keď demografický vývoj prudko zareagoval na zásadné politické a spoločenské zmeny.

Principiálna odlišnosť od vývoja v demokratických krajinách postihla všetky krajiny bývalého východného bloku. Napriek zhodným základným rysom v populačnom vývoji, existovali a existujú medzi jednotlivými krajinami aj niektoré významné odlišnosti. Odlišnosti sú dôsledkom geografických, historických, kultúrnych, náboženských, politických, sociálnych a ekonomických okolností a podmienok, ktoré sa dôležitou mierou podieľali na formovaní tradícií, mentality a spôsobu života obyvateľov v jednotlivých krajinách, a tým aj na formovaní ich reprodukčného správania. Slovensko možno v tomto ohľade charakterizovať ako krajinu s pomerne silnými konzervatívnymi tradíciami, ktoré boli čiastočne modifikované spoločným populačným priestorom s Českou republikou.

Napriek malej rozlohe a malému počtu obyvateľov je populačný vývoj na Slovensku výrazne územne diferencovaný. Po stránke demografickej by sa zjednodušene dalo Slovensko rozdeliť na progresívny sever a východ a regresívny juh a západ. Na severnom a východnom Slovensku je vyššia sobášnosť a pôrodnosť, nižšia potratovosť a rozvodovosť. Na juhu a západe je vývoj opačný. Dôsledkom takéhoto stavu je rozdiel vo vývoji počtu a zloženia obyvateľstva. Na juhu a západe Slovenska obyvateľstvo starne rýchlejšie, nachádza sa tam viac regiónov, v ktorých ubúda obyvateľstvo. Naopak na severe a východe Slovenska je obyvateľstvo mladšie a prirodzený prírastok obyvateľstva sa znižuje pomalšie Slovenska4. Problémy, ktoré vyžadujú prioritné riešenie

Demografická situácia je predovšetkým odrazom spoločenskej situácie. Problémy v našej krajine sa stále viac začínajú podobať problémom, ktoré majú vyspelé západné krajiny.

1.Starnutie obyvateľstva
Za najvážnejší a zároveň najrizikovejší dôsledok súčasného populačného vývoja možno označiť zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva, t. j. starnutie. Na Slovensku je starnutie obyvateľstva dôsledkom predovšetkým znižovania pôrodnosti a až v druhom rade dôsledkom predlžovania ľudského života. Ide o proces, ktorý je v najbližších desaťročiach možné len zmierniť, nie zastaviť. Starnutie ovplyvňuje ekonomiku krajiny, vyžaduje zásadné zmeny v sociálnom, zdravotnom a dôchodkovom zabezpečení obyvateľstva. Závažným problémom sa stávajú tiež vzťahy medzi generáciami.

2.Integrácia cudzincov
Aj na Slovensku bude stále viac aktuálna situácia, ktorú vidíme dnes v najvyspelejších krajinách Európy. Slovensko nebude mať v budúcnosti inú možnosť, ako sa viac otvoriť príchodu prisťahovalcov. Zvládnuť príchod väčšieho počtu prisťahovalcov z krajín východnej Európy a tretieho sveta (často to môžu byť práve tí, ktorí sa neuplatnia vo vyspelejších krajinách) a zabezpečiť ich integráciu do spoločnosti, predstavuje vážnu výzvu spojenú so súčasným demografickým vývojom.

V prírastku obyvateľstva sťahovaním je v celom sledovanom období zaznamenaný prírastok od roku 2003 až po rok 2005, kedy bol zaznamenaný najväčší prírastok (o 18,41%), čiže viac ľudí sa do SR prisťahovalo ako odsťahovalo. Môže to byť spôsobené zlepšujúcou sa situáciou na Slovensku, ale aj zmenami v imigračnej politike. Z týchto dvoch ukazovateľov nám vychádza celkový prírastok, ktorý vzrástol v roku 2004/2003 vyše štvornásobne a v roku 2005/2004 naopak klesol o 8,62%. Vysoký rast celkového prírastku v medziročnom období 2004/2003 bol spôsobený vyšším prirodzeným prírastkom obyvateľstva v roku 2004 (rast o 1 895 osôb) oproti jeho úbytku v roku 2003 (pokles o 517 osôb) ako aj dvojnásobným prírastkom obyvateľstva sťahovaním v roku 2004.

3.Integrácia Rómov
Okrem integrácie cudzincov bude vážnou spoločenskou úlohou v najbližších rokoch integrácia Rómov, ktorí sa v súčasnosti významnou mierou podieľajú na reprodukcii obyvateľstva Slovenska. Pri súčasnom vývoji reprodukčného správania na Slovensku sa bude v najbližšom období zvyšovať podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov (zo súčasných asi 6,5 % na zhruba 9 % do roku 2020). Zatiaľ, čo príchod väčšieho množstva prisťahovalcov na Slovensko bude pravdepodobne aktuálny až po roku 2010 a bude závisieť od mnohých faktorov, problém integrácie Rómov je vysoko aktuálny už v súčasnosti.

4.Nedocenenie rodičovstva
V súvislosti s vývojom plodnosti bude potrebné prehodnotiť vzťah spoločnosti k rodičovstvu. Pokiaľ nebude rodičovstvo považované za jednu z najvyšších spoločenských priorít (spoločenským ohodnotením aj materiálnymi podmienkami), a pokiaľ sa nezvýši hodnota detí v spoločnosti, nie je reálna výraznejšia zmena v reprodukčnom správaní obyvateľstva. V tejto súvislosti sa treba vážne zamyslieť aj nad postavením ženy v spoločnosti.

5.Regióny s nepriaznivou štruktúrou obyvateľstva
Na Slovensku existujú veľké rozdiely medzi regiónmi. Zaostávajúce regióny majú nepriaznivú skladbu obyvateľstva (vysoké zastúpenie staršieho obyvateľstva, nízky podiel obyvateľov s vyšším vzdelaním, vysoké zastúpenie Rómov). To znamená, že prakticky neexistujú vnútorné ľudské zdroje na zlepšenie životnej úrovne v týchto regiónoch.

5. Prognóza vývoja obyvateľstva do roku 2025

Regionálna prognóza obyvateľstva vznikla v roku 2003 vo Výskumnom demografickom centre. Na výpočet prognózy sa kohortnokomponentná metóda, ktorá je najčastejie používanou metódou na spracovanie strednodobých prognóz celoštátnej úrovni, alebo na úrovní väčších regiónov. Táto metóda je založená na princípe posúvania vekových skupín. Ich zmenšovania v dôsledku úmrtnosti, zväčšovania resp. zmenšovania vplyvom migrácie a dopĺňania novonarodenými podľa predpokladanej intenzity plodnosti.

Výsledkom prognózy pre každý okres a každý rok prognózovaného obdobia je počet obyvateľov v členení podľa pohlavia a veku, ďalej bilancia obyvateľstva a základné demografické charakteristiky.

5.1. Plodnosť

Regionálna demografická diferenciácia sa do roku 2025 nebude zásadnejšie znižovať.

5.2. Úmrtnosť

V žiadnom okrese SR sa do roku 2025 nepredpokladá zvyšovanie úmrtnosti ani u jedného pohlavia. V dôsledku klesajúcej úmrtnosti by sa mali hodnoty strednej dĺžky života pri narodení zvýšiť vo všetkých okresoch, pričom zvýšenie by malo byť väčšie u mužov ako u žien. V roku 2025 by sa stredná dĺžka života pri narodení mala u mužov pohybovať v rozpätí od 72 do 77 rokov a u žien od 80 do 82,5 roka.

Pásmo vysokej úmrtnosti mužov zostane pravdepodobne na juhu Slovenska od okresu Levice až po okres Sobrance, pričom najvyččie hodnoty úmrtnosti sa očakávajú v okresoch Krupina, Banská Štiavnica, Detva, Rimavská Sobota, Trebišov a Sobrance. Skupinu okresov s najvyššou úmrtnosťou mužov by mali doplniť severoslovenské okresy ako Čadca. Najpriaznivejšia situácia bude pravdepodobne naďalej v mestách Bratislava a Košice a v okrese Piešťany.

Oblasti s najvyššou úmrtnosťou žien, sa podobne ako v prípade úmrtnosti mužov, budú s najvyššou pravdepodobnosťou naďalej nachádzať hlavne na juhu Slovenska. Pásmo vysokej úmrtnosti žien bude hneď východne od Bratislavy sa skončí až pri hraniciach s Ukrajínou v okrese Sobrance.

5.3. Migrácia

Nakoľko na Slovensku sa očakáva postupne zvyšovanie migračného prírastku, bude sa znižovať počet okresov s migračným úbytkom a zvyšovať počet okresov s migračným prírastkom.

Migračne úbytkové budú pravdepodobne aj viaceré okresy na severe stredného a východného Slovesnka, ako aj okresy Brezno, Rimavská Sobota, Gelnica, Vranov nad Topľou a Humenné.6. Výsledky prognózy

Predpokladá sa, že počet obyvateľov v SR do roku 2025 sa zmení len nepatrne. Súčasný veľmi mierný rast sa s veľkou pravdepodobnosťou zastaví ešte pred rokom 2015 a bude nasledovať pokles, ktorý potrvá niekoľko dessťročí. V roku 2025 by malo mať Slovensko zhruba 5407 tis. obyvateľov. Prírastok necelých 15 tis. osôb v porovnaní s rokom 2002 znamená priemerné ročné zvýšenie o necelých 700 osôb. Na regionálnej úrovni sa tieto zmeny prejavia výraznejšie, nebudú však natoľko zásadné, aby vážnejšie ovplyvnili regionálnu diferenciáciu.

Zmeny v počte obyvateľov v jednotlivých okresoch v roku 2003-2025 sa budú pohybovať od 75% do -41%. Len malý počet okresov však zaznamená zmeny na takejto úrovni. V 8 okresoch sa počas celého prognózovaného obdobia počet obyvateľov zmení o menej ako 1% a o viac ako polovici okresov sa očakáva zmena v počte obyvateľov do 5%.

6.1. Očakávaný vývoj vekového zloženia obyvateľstva

Zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva budú výraznejšie ako zmeny v počte obyvateľov a ich spoločenská závažnosť bude väčšia.

Tab. Okresy s očakávaným najvyšším a najnižším priemerným vekom obyvateľstva v roku 2025

Okres                  Priemerný vek
Bratislava I.               43,5
Bratislava II.              42,1
Bratislava III.             40,7
Bratislava V.               38,9
Bratislava IV.             38,8
Banská Bystrica          38,8
Komárno                    38,7
Košice III.                  38,5
Myjava                       38,5
Bardejov                    38,4
Levoča                       34,3
Košice-okolie              33,9
Spišská Nová Ves        33,8
Gelnica                       33,5
Vranov nad Topľou      33,3
Kežmarok                   32,7
Stará Ľubovňa             32,5
Sabinov                      32,0
Kežmarok                   31,4
Námestovo                 30,4


Hodnota indexu starnutia sa zvýši vo všetkých okresoch, pričom jej rast bude nerovnomerný. O nerovnomernom starnutí SR svedčí aj rozdiel medzi okresmi s najvyšším a najnižším indexom starnutia. V roku 2025 bude v okrese Bratislava V. index starnutia 6-násobný v porovnaní s hodnotou v okrese Námestovo. Troj až štvornásobné rozdiely v hodnote indexu starnutia medzi indexom nebudú ničím výnimočným. Len v 11 okresoch na Slovensku by mala v roku 2025 by mala prevažovať detská zložka populácie nad obyvateľstvom vo veku 65 rokov a viac.

Tab. Okresy s očakávaným najväčším a najnižším prírastkom indexu starnutia v období 2002-2025

Okres                            Príarstok (%)
Košice III.                        836,7
Bratislava V.                     549,8
Bratislava IV.                    244,0
Košice II.                          204,1
Banská Bystrica                 190,3
Košice IV                          179,3
Prievidza                           176,3
Ilava                                 175,5
Dunajská Streda                170,7
Šaľa                                  162,6
Trebišov                             71,4
Krupina                              69,0
Bratislava III.                     68,3
Turčianske Teplice               67,1
Vranov nad Topľou              66,5
Košice a okolie                   65,1
Stará Ľubivňa                     59,2
Gelnica                              50,5
Sobrance                           30,6
Medzilaborce                      24,9

6.2. Očakávaný vývoj ekonomického zaťaženia

Vo väčšine okresov sa ekonomické zaťaženie obyvateľstva zvýši do roku 2025. Najväčšie zvýšenie sa očakáva v okresoch Banská Bystrica, Prievidza, Martin a v niektorých obvodoch Bratislavy a Košíc. Zvýšenie nad 20 % sa očakáva vo väčšine okresov Trenčianskom, Nitrinaskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. V desiatich okresoch sa ekonomické zaťaženie obyvateľstva bude pravdepodobne znižovať až do rou 2025. Na strednom Slovensku to budú okresy okresy Námestovo, Turčianske Teplice a Krupina a na východnom Slovesnku okresy Stará Ľubovňa, Kežmarok, Sabinov, Levoča, Medzilaborce a Sobrance. Sú to všetky okresy s vysokou pôrodnoťou, kde bude proces starnutia obyvateľstva postupovať najpomalšie.

Záver

V najbližšom období sa neočakávajú na Slovensku výraznejšie zmeny v počte obyvateľov a toto konštatovanie platí aj pre väčšinu okresov.

Narozdiel od vývoja počtu obyvateľov, vývoj vekového zloženia obyvateľstva bude mať jednoznačný a dynamickejší priebeh. Zrýchlujúci sa proces populačného starnutia zasiahne bez výnimky všetky okresy SR, aj keď s rôznou intenzitou.