referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Streda, 18. septembra 2019
Demografický vývoj na Slovensku
Dátum pridania: 16.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cheever
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 416
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 17m 20s
Pomalé čítanie: 26m 0s
 
Úvod

Zvýšený záujem spoločnosti o problematiku populačného vývoja a rôznorodosť pohľadov na priebeh, príčiny a následky jednotlivých demografických procesov ukazujú na potrebu analyzovať vývoj obyvateľstva a porovnávať ho s inými krajinami, regiónmi. Prebiehajúce zmeny v životných podmienkach mladej generácie vytvárajú určité tlaky nútiace k inému spôsobu demografického správania

Moja seminárna práca sa zaoberá vývojom demografie v minulosti a budúcnosti.

1. Historický vývoj Slovenska

Od 5. stor. pred n. l. prenikali na územie dnešného Slovenska Kelti, neskôr Dákovia, Germáni. Okolie Dunaja sa stalo rímskou vojenskou hranicou, rímske vojská v r. 179 a 180 zimovali v Trenčíne. V prvej polovici 6. stor. prichádzajú Slovania. V prvej tretine 9. stor. vzniká v Nitre Pribinovo kniežatstvo. V r. 833 až 836 ho dobyl Mojmír a Slovensko sa stalo dôležitou hospodárskou, politickou a kultúrnou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Solínski bratia, vierozvestovia Konštantín (Cyril) a Metod, priniesli kresťanstvo a Konštantín zostavil slovanské písmo (hlaholiku). Vpádom maďarských kmeňov v prvom desaťročí 10. stor. ríša zanikla. V 10. a 11. stor. o územie bojovali uhorskí Arpádovci, českí Přemyslovci a poľskí Piastovci. Slovensko bolo dôležitým producentom zlata v Európe a vďaka kolonizácii, rozvoju ťažby drahých kovov a zakladaniu miest patrilo k najrozvinutejším častiam uhorského štátu. Najmä v menších sa postupne hlásilo k slovu slovenské meštianstvo.
obyvateľstva

Od konca 13. stor. vzniklo na západnom a strednom Slovensku veľké feudálne panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho a na východe panstvo Omodejovcov. V prvej polovici 16. stor. začali Turci obsadzovať Uhorsko a uhorské štátne, hospodárske a cirkevné inštitúcie sa z Budapešti sťahovali do Bratislavy.

V časoch tvrdého národnostného a sociálneho útlaku sa od konca 18. stor. začína proces národného uvedomovania konfesionálne rozdeleného slovenského národa, zväčša vidieckych poddaných, malých remeselníkov, baníkov a mestskej chudoby. V r. 1843 Ľudovít Štúr kodifikoval spisovný jazyk. V revolučnom roku 1848 Štúrovci formulovali národný politický program Žiadosti slovenského národa: žiadali národnú rovnoprávnosť, všeobecné volebné právo, úplné zrušenie poddanstva, slobodu tlače... Odpoveďou bola nová perzekúcia. V šesťdesiatych rokoch vznikli prvé štyri slovenské gymnáziá a celonárodná kultúrna inštitúcia Matica slovenská. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní gymnáziá i Maticu slovenskú Budapešť zrušila a zosilnila národný útlak a pomaďarčovanie. V tom čase sa do r. 1914 vysťahovalo vyše pol milióna Slovákov za prácou do sveta, najmä do USA. Od 70-tych rokov sa začína rozvoj kapitalistického podnikania, zapojila sa doň aj mladá slovenská buržoázia.

Počas 1. svetovej vojny silneli slovenské emancipačné snahy. V r. 1918 zástupcovia českých a slovenských krajanských organizácií v USA schválili vytvorenie štátu Čechov a Slovákov a 30. októbra 1918 Slovenská národná rada Martinskou deklaráciou vyhlásila odtrhnutie Slovenska od uhorského štátu a začlenenie do ČSR. V zložitom politickom a ekonomickom vývoji medzivojnovej ČSR silneli separatistické tendencie. Po mníchovskom diktáte bola vyhlásená autonómia Slovenska v rámci ČSR a 14. marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. Z nesúhlasu k režimu podriadenosti nacistickému Nemecku, zapojeniu do vojny po boku Nemecka sa začal formovať odboj. Vyvrcholil 29. augusta 1944 Slovenským národným povstaním a v ňom zazneli žiadosti o obnovenie Československa.

V r. 1948 sa ujali moci komunisti. Perzekúcie, nezákonnosti, ktoré iniciovali, pokračovali aj čistkami vo vlastných radoch. Začiatkom šesťdesiatych rokov silneli požiadavky na komplexné riešenie slovenskej národnej otázky kvôli necitlivej národnostnej politike pražského centra. Uvoľnenie v r. 1968, v ktorom odzneli aj požiadavky na úpravu vzťahov oboch národov, potlačila intervencia vojsk Varšavskej zmluvy. Od januára 1969 sa stalo Československo federatívnym štátom. V demonštráciách od 17. novembra 1989 sa komunistický režim zrútil. V zložitom období demokratických zmien a ekonomickej transformácie nezhody medzi vtedajšou českou a slovenskou reprezentáciou eskalovali do dohody o pokojnom ukončení existencie Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov (1.1.1993). Od 1. mája 2004, je SR členom Európskej únie.

2. Demografický vývoj

Z hľadiska jednotlivých svetadielov je Európa kontinentom s najpomalším populačným rastom. V rámci Európy pritom najmenšie populačné prírastky zaznamenáva stredná Európa, kde v niektorých krajinách napr. v Maďarsku, v Českej republike dochádza k úbytku obyvateľstva. Počet obyvateľstva sa v poslednom období každoročne znižuje aj v Rumunsku, Bulharsku, Rusku a v niektorých ďalších krajinách.

Demografický vývoj v Slovenskej republike je charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, čoho výsledkom je zhoršovanie reprodukčných mier a vekového zloženia obyvateľstva. Pokračuje proces starnutia, čoho dôkazom je zvýšenie priemerného veku oboch pohlaví populácie. Slovenská republika sa vývojom svojich demografických ukazovateľov približuje úrovni vyspelých štátov Európskej únie. Zvlášť zjavný je tento proces zmien v období posledných 20 rokov. Demografický vývoj bol odrazom zmien, ktoré sa uskutočnili a ďalej uskutočňujú v období ekonomickej, sociálnej a politickej transformácie spoločnosti. Ústup od štátneho paternalizmu, s väčším dôrazom na autonómnosť rodiny, obmedzovanie dávok a podporných mechanizmov pre rodiny s deťmi majú za súčasného rastu životných nákladov dosah na populačnú klímu a reálne reprodukčné správanie obyvateľov.

3. Prírastok obyvateľstva

Prirodzený prírastok
Prirodzený prírastok je jedným zo základných demografických ukazovateľov, vyjadrujúci zmenu v populácii, spôsobenú prirodzenou cestou. Je rozdielom medzi počtom živo narodených detí a počtom zomretých osôb v sledovanom roku. V prípade jeho záporného výsledku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva.

V roku 2001 Slovensko zaznamenalo prvý raz vo svojej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva, keď počet živo narodených bol o 844 nižší ako počet zomretých. Tento vývoj pokračoval aj v ďalších rokoch.

Celkový prírastok
Celkový prírastok obyvateľstva je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda v sledovanom roku. Migračné saldo vyjadruje rozdiel medzi počtom vysťahovaných osôb z krajiny a počtom prisťahovaných do krajiny. Napriek skutočnosti, že prirodzený prírastok v rokoch 2001-2003 dosiahol záporný výsledok, celkový prírastok v týchto rokoch vykázal vývoj v kladných číslach.

Aj súčasný populačný vývoj na Slovensku treba vnímať v kontexte svetového populačného vývoja. Naša populácia prechádza vývojovými štádiami, podobne ako ostatné populácie sveta. S oneskorením niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami a s predstihom niekoľko desiatok rokov pred dnešnými rozvojovými krajinami. Po odstránení politických prekážok na konci 80. rokov sa Slovensko výrazne priblížilo západoeurópskemu modelu reprodukčného správania. Aj keď viaceré demografické procesy prebiehajú na Slovensku s časovým posunom, aj keď sa na Slovensku zachovali určité demografické špecifiká, naše demografické problémy sú dnes veľmi podobným problémom, ktoré majú vyspelé západné krajiny.

V povojnovom populačnom vývoji Slovenska existujú tri významné medzníky. Je to jednak obdobie tesne po skončení druhej svetovej vojny, kedy v priebehu desiatich rokov výrazne klesla úmrtnosť, ďalej obdobie druhej polovice 60. rokov, kedy sa začali prejavovať rozdiely v populačnom vývoji medzi západnou a východnou časťou Európy a tretím medzníkom je začiatok 90. rokov, keď demografický vývoj prudko zareagoval na zásadné politické a spoločenské zmeny.

Principiálna odlišnosť od vývoja v demokratických krajinách postihla všetky krajiny bývalého východného bloku. Napriek zhodným základným rysom v populačnom vývoji, existovali a existujú medzi jednotlivými krajinami aj niektoré významné odlišnosti. Odlišnosti sú dôsledkom geografických, historických, kultúrnych, náboženských, politických, sociálnych a ekonomických okolností a podmienok, ktoré sa dôležitou mierou podieľali na formovaní tradícií, mentality a spôsobu života obyvateľov v jednotlivých krajinách, a tým aj na formovaní ich reprodukčného správania. Slovensko možno v tomto ohľade charakterizovať ako krajinu s pomerne silnými konzervatívnymi tradíciami, ktoré boli čiastočne modifikované spoločným populačným priestorom s Českou republikou.

Napriek malej rozlohe a malému počtu obyvateľov je populačný vývoj na Slovensku výrazne územne diferencovaný. Po stránke demografickej by sa zjednodušene dalo Slovensko rozdeliť na progresívny sever a východ a regresívny juh a západ. Na severnom a východnom Slovensku je vyššia sobášnosť a pôrodnosť, nižšia potratovosť a rozvodovosť. Na juhu a západe je vývoj opačný. Dôsledkom takéhoto stavu je rozdiel vo vývoji počtu a zloženia obyvateľstva. Na juhu a západe Slovenska obyvateľstvo starne rýchlejšie, nachádza sa tam viac regiónov, v ktorých ubúda obyvateľstvo. Naopak na severe a východe Slovenska je obyvateľstvo mladšie a prirodzený prírastok obyvateľstva sa znižuje pomalšie Slovenska
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.