referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Doprava na Slovensku
Dátum pridania: 09.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cheever
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 261
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 

1.Doprava

Doprava je jednou z najdôležitejších častí terciárneho sektora. Prírodné podmienky na Slovensku sú pre rozvoj dopravy menej priaznivé ( hornatý povrch, nevyhovujúce vodné toky, slabé železničné prepojenie v južnej časti SR).
Výhodná geografická poloha Slovenska – stred Európy je križovatka európskych obchodných ciest. Doprava predstavuje najväčší problém ekonomiky Slovenska. Doprava vytvára distribučný systém medzi výrobcom a spotrebiteľom. Slovensko je dôležitá tranzitná krajina v EU. Rozvoj je komplikovaný lebo cestná doprava kopíruje pohoria, ktoré predlžujú cestu a robia ju drahšou. Pre lodnú je tu málo riek. Otvorenie hraníc na západ zintenzívnilo medzinárodný obchod .

2.Cestná doprava

V cestnej doprave má dôležité postavenie preprava ľudí na krátke vzdialenosti. Celková dĺžka cestných komunikácií je 43 745 km. S tvrdým povrchom 38 515 km (vrátane 328 km diaľníc) a s nespevneným povrchom 5 230 km.
Podľa dopravného významu sa cestné komunikácie delia na:

  • diaľnice,
  • cesty pre motorové vozidlá,
  • cesty I. triedy,
  • cesty II. triedy,
  • cesty III. triedy.

V súčasnosti máme 3 341 km l. triedy km ll. triedy , 10 400 km, lll. Triedy 3 763 a 328 km diaľnic z požadovaných 659 km. O cestnú sieť sa stará Slovenská správa ciest.

Cestná doprava je najviac využívaná doprava na Slovensku – dobrá hustota a kvalita cestnej siete, prepojenie všetkých obcí.
V poslednom desaťročí zaznamenala výrazný rozmach ako v preprave tovarov tak i v preprave osôb.
Diaľnice - Cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové.

Cesta pre motorové vozidlá - cesta s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradená na premávku motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou určenou platnými pravidlami cestnej premávky, s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými križovaniami a križovatkami.

  • Cesta I. triedy – cesta, ktorá má význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu a označuje sa dvojmiestnym číslom. Cesty I. triedy a diaľnice sú súčasťou hlavných európskych koridorov:
    Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Istanbul
    Bratislava – Žilina – Košice – Ukrajina
    Gdaňsk – Katowice - Žilina
  • Cesta II. triedy - cesta, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi a označuje sa trojmiestnym číslom.
  • Cesta III. triedy - cesta, ktorá má spravidla miestny význam a označuje sa štvormiestnym alebo päťmiestnym číslom, podľa číselného označenia najbližšej cesty II. triedy, výnimočne I. triedy.

Diaľnice 2006

DiaľnicaTrasaDĺźka v km
D1Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) – Trenčín – Žilina – Poprad – Košice – Michalovce – štátna hranica SR/Ukrajna513km
D2št.hr. ČR/SR – Kúty – Bratislava – št.hr. SR/Maďarsko80km
D3Hričovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto – Čadca – št.hr. SR/Poľská republika59km
D4št.hr. SR/Rakúsko – Bratislava (Jarovce) - Senec (križovatka s D1)33km

Rýchlostné cesty 2006

Rýchlostná cestaTrasaDĺžka v km
R1Trnava - Nitra – Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica168km
R2št.hr. ČR/SR - Trenčín - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen - Lučenec - Rožňava – Košice365km
R3št.hr. MR/SR Šahy - Zvolen - Žiar nad Hronom - Martin - Kráľovany - Dolný Kubín - Trstená - št.hr. SR/PR 258km
R4št.hr. MR/SR - Milhosť - Košice - Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - št.hr. SR/PR132km
R5štátna hranica ČR/SR – Svrčinovec2km
R6štátna hranica ČR/SR Lysá pod Makytou - Púchov - Beluša26km
R7Bratislava – Nové Zámky – Lučenec224km

Miestna komunikácia (MK) - pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvára dopravné spojenie v jeho záujmovom území; podľa urbanisticko – dopravnej funkcie sa miestne komunikácie triedia na:

  • rýchlostné
  • zberné
  • obslužné
  • nemotoristické

Cestná doprava ročne prevezie viac ako 2 mld. osôb (Eurolines, Slovenská autobusová doprava Bratislava, a.s.)


Prepravené osoby spolu


Ukazovateľ20042005
Prepravené osoby spolu900 398900 235
Železničná doprava 50 325 50 458
z toho vnútroštátna 48 193 47 911
Cestná verejná a neverejná doprava465 788452 863
z toho vnútroštátna462 514448 615
Vodná doprava 193 134
z toho vnútroštátna 61 87
MHD383 118395 064
z toho vnútroštátna383 108395 044
Letecká doprava 974 1 716
z toho vnútroštátna 36 70

Počet motorových vozidiel podľa jednotlivých druhov

Ukazovateľ20042005
Počet vozidiel1 647 0011 801 117
Osobné1 197 0301 303 704
Nákladné a dodávkové 140 395 160 089
Špeciálne 22 672 22 648
Ťahače 11 435 14 141
Autobusy 8 921 9 113
Traktory 44 080 46 544
Motocykle (bez malých) 54 977 56 366
Prívesy a návesy 170 491 188 411
Ostatné- 101
Električky 355 355
Trolejbusy 247 245

4.Železničná doprava

Najdôležitejší obor, objem prepravy činí v nákladnej doprave 70% a osobnej 30% v 1989 . Po roku 1990 zaznamenali železnice prudký pokles prepraveného objemu v dôsledku rozpadu RVHP. Železnica má dôležité postavenie predovšetkým v preprave hromadných substrátov na dlhé vzdialenosti a v preprave osôb. Významné sú aj environmentálne vlastnosti v železničnej doprave. Prvá bola na trati BA-TN ako konská , a prvý parný vlak z Viedne-BA. Železnice SR a.s. majú k dispozícii 3665 km tratí a 49 034 zamestnancov.
V prevažnej väčšine sú to trate zaradené do medzinárodných koridorov a svojimi parametrami vyhovujú medzinárodným požiadavkám. Slovenská železničná spoločnosť a. s. poskytuje priame spojenie s Hamburgom, Berlínom, Varšavou, Krakovom, Budapešťou, Bukurešťou, Moskvou, Lvivom, Vilniusom, St. Petersburgom a Kyjevom.

Do siete najdôležitejších železničných tratí medzinárodnej kombinovanej dopravy v Dohode AGTC sú na území SR zaradené tieto železničné trate ŽSR:

  • C 30/1
    Krakow - Muszyna / PKP - Plaveč - Prešov - Kysak - Košice - Čaňa - Hidasnémeti / MÁV Miskolc
  • C-E 40
    Le Havre - Paris - Frankfurt / M - Nürnberg - Plzeň - Praha - Hranice na Morave - Ostrava - Mosty u Jablunkova / ČD - Čadca - Žilina - Poprad Tatry - Košice - Čierna nad Tisou - Čop / UZ
    Hranice na Morave - Valašské Meziříčí - Horní Lideč / ČD - Lúky pod Makytou - Púchov - Žilina
  • C-E 52
    Wien- Marchegg / ÖBB - Devínska Nová Ves - Bratislava - Galanta - Nové Zámky - Šturovo - Szob / MÁV - Budapest - Szolnok - Debrecen - Nyíregyháza
  • C-E 61
    Dresden-Nymburg - Kolín - Brno- Břeclav - Lanžhot / ČD - Kúty - Bratislava - Galanta - Nové Zámky - Komárno - Komárom / MÁV - Budapest
    Bratislava - Rusovce - Rajka /MÁV - Hegyeshalom - Budapest
  • C-E 63
    Žilina - Leopoldov - Bratislava - Kittsee / ÖBB - Wien - Leopoldov – Galanta
    Železničné trate na území SR zaradené do AGTC majú dĺžku aj s ich spoločnými úsekmi 1216 km. Absolútna dĺžka železničných tratí bez spoločných úsekov tratí je 1033 km.

V. eurokoridor by mohol byť v SR zmodernizovaný v roku 2020

Modernizácia V. eurokoridoru na území Slovenska v trase Bratislava-Žilina-Košice-Čierna nad Tisou by sa mohla ukončiť v roku 2020. Celý proces modernizácie totiž podľa neho ovplyvňujú najmä možnosti získania finančných prostriedkov, ako z národných zdrojov, tak aj z európskych. fondov.

Slovenská vetva eurokoridoru je rozdelená na osem úsekov, z toho na úsekoch Bratislava - Trnava a Trnava - Nové Mesto nad Váhom sa už vykonávajú modernizačné práce, ktoré by sa podľa odhadov ŽSR mohli ukončiť v rokoch 2007 až 2008. Úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov by sa mal podľa plánu ŽSR dokončiť v roku 2012, trať medzi Púchovom a Žilinou v roku 2011, úsek Žilina - Ružomberok v roku 2014 a Ružomberok - Poprad v roku 2016. Úseky Poprad - Košice a Košice - Čierna nad Tisou by mali byť na 160-kilometrovú rýchlosť prispôsobené v roku 2020.

ŽSR okrem modernizácie V. eurokoridoru plánujú modernizovať aj slovenskú časť VI. eurokoridoru v smere na sever. VI. eurokoridor je rozdelený na dva úseky, pričom úsek Žilina - Krásno nad Kysucou by sa mal zmodernizovať do roku 2010 a úsek Krásno nad Kysucou - Čadca v roku 2012. Aj IV. eurokoridor v úseku štátna hranica ČR-Kúty-Bratislava-Štúrovo-štátna hranica Maďarsko plánujú ŽSR zmodernizovať, zatiaľ však nie je stanovené definitívne obdobie realizácie.
Modernizácia prinesie podľa ŽSR pozitívne efekty ako pre železnice, tak aj pre cestujúcich. Modernizáciou železničnej infraštruktúry sa zvýši prevádzková rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu a zvýši sa bezpečnosť pre cestujúcich. Z pohľadu železníc bude mať modernizácia vplyv predovšetkým na konkurencieschopnosť ŽSR.

5.Vodná doprava

Vodná doprava má nižšiu energetickú náročnosť, vyššiu produktivitu práce a menšie narušenie životného prostredia, nevýhodou je pomalosť. Predstavuje len 1/5 cestnej a ½ železničnej prepravy . Prevádzkovateľom je Slovenská plavba a prístavy a.s. BA . Prístav v BA je v strede vodnej magistrály medzi čiernym a severným morom . Prístav v Komárne spája cestnú , železničnú a lodnú dopravu. Pristav v Štúrove využíva najmä firma AssiDomän.
Vodná doprava sa v súčasnosti sa realizuje na vodnej ceste Dunaja, ktorá spája Severné a Čierne more. Toto prepojenie sa dosiahlo vybudovaním kanála Dunaj – Mohan – Rýn.

Medzinárodné prístavy: Bratislava, Komárno, Štúrovo
Riečne spojenia: Bratislava-Viedeň-Bratislava,
Bratislava-Hainburg-Bratislava,
Viedeň-Bratislava-Budapešť a späť.
Plánuje sa dobudovanie Vážskej vodnej cesty v smere Komárno – Žilina s neskorším prepojením na Odru a vybudovaním kanálu na prepojenie Dunaja – Odry – Labe v spolupráci s Rakúskom a ČR.

6.Letecká doprava

Po rozpade ČSR sa letecká doprava u nás úplne zrútila a v súčasnosti si vyžaduje veľké množstvo financií ( nákup nových strojov, opravy...)

Letiská sa delia:

Podľa technických podmienok, prevádzkových podmienok a základného určenia na:

  • Vnútroštátne – sú určené a vybavené k uskutočňovaniu vnútroštátnych letov
  • Medzinárodné – uskutočňované vnútroštátne lety a lety, pri ktorých je prekročená štátna hranica

Podľa okruhu užívateľov na letiská:

  • Verejné – prijímajú v medziach svojej technickej a prevádzkovej spôsobilosti všetky lietadlá
  • Neverejné – okruh užívateľov letiska stanoví na návrh jeho prevádzkovateľa Úrad
  • Vojenské – letiská pre potreby armády Slovenskej republiky.

Prednosťou leteckej dopravy je rýchlosť a preprava na veľké vzdialenosti. Veľké letiská máme v BA (M.R.Štefánika), Piešťanoch, Žiline, Poprade a Košiciach a aj Sliač.

Prevádzkovateľom je správa letísk. Najznámejším sú Slovenské aerolínie a.s. BA a SkyEurope Airlines.
V súčasnosti nie je v plnej miere využívaný potenciál letísk na Slovensku, spojenia s Európou a svetom nám zabezpečuje letisko Schwechat vo Viedni, vzdialené od Bratislavy 50 km.
Rovnako sa využíva aj letisko Ruzyne v Prahe a letisko Budapešť.

Zahraničné aerolínie sú napríklad :
Aeroflot
Air Ukraine
Czech Airlines
Hemus Air Bulgaria
Tyrolean Airways
Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 18 s tvrdým povrchom). Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko M. R. Štefánika v Bratislave.

Počet letísk podľa dĺžky:
viac ako 3 047 m: 2
od 2 438 do 3 047 m: 2
od 1 524 do 2 437 m: 3
od 914 do 1,523 m: 3
menej ako 914 m: 8

Letisko Košice - vlastníkom Medzinárodného letiska v Košiciach je štát. Letisko Košice ako prvé zo samostatných letísk bývalej SSL získalo od Leteckého úradu SR v decembri 2004 povolenie na prevádzkovanie verejného medzinárodného letiska. Vznik novej obchodnej spoločnosti a samostatné riadenie letiska prinieslo potrebu štandardizácie v našej hlavnej činnosti, ktorou je poskytovanie letiskových služieb. Preto sa manažment letiska rozhodol pre skvalitnenie existujúcej úrovne poskytovaných služieb, zavedením systému manažérstva kvality podľa normy STN EN ISO 9001/EN ISO 9001:2000. Proces zavádzania systému do praxe vyvrcholil získaním tohto certifikátu, ktorý bol spoločnosti udelený 16.02.2005. Letisko poskytuje služby odbavenia cestujúcich a lietadiel na pravidelných linkách a na charterových letoch.

Letisko Poprad – Tatry - je najvyššie položeným medzinárodným letiskom pre dopravné lietadlá v Európe (leží vo výške 718 m.n.m., čo je o cca 150 m vyššie ako rakúsky Innsbruck). Napriek tomu prílety a odlety nevyžadujú špeciálne postupy ani kvalifikáciu posádky, pretože Popradská kotlina je široká a umožňuje priblíženie v ose dráhy. Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich. Vďaka svojej geografickej polohe má letisko Poprad-Tatry mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy. Leží v blízkosti turistických centier vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji a Pieninách, ako aj historických miest Spiša a Liptova. Letisko zaznamenalo za prvých 8 mesiacov roku 2005 takmer 15 000 cestujúcich, čo je rovnaký počet ako za celý minulý rok. Takmer 94 % cestujúcich využilo medzinárodné lety. Od 3.12.2005 bude v prevádzke pravidelná linka medzi Popradom a Londýnom. Lietadlo Boeing 737 spoločnosti SkyEurope Airlines bude každú stredu a sobotu lietať na letisko Stansted.

Letisko Sliač - medzinárodné letisko Sliač, známe aj pod historickým názvom z druhej svetovej vojny, „Tri Duby“ sa nachádza v ideálnej polohe na území Stredného Slovenska, priamo v strede medzi dvomi metropolitnými mestami tohto regiónu, Zvolen a Banská Bystrica. Letisko dotvára komplex dopravnej infraštruktúry Stredoslovenského regiónu. Na základe technických parametrov a vybavenia je letisko zaradené podla ANEXU 14 ICAO do kategórie 4D, čo znamená že ho môžu využívať takmer všetky typy lietadiel používané v civilnom letectve. Od 28. júla 2003 letisko Sliač spája náš región s celým svetom, prostredníctvom obnovenej pravidelnej leteckej dopravy. Túto dopravu zabezpečujú České Aerolínie a.s. Praha, 45 miestnym dvojmotorovým lietadlom ATR 42. Okrem týchto pravidelných letov prevádzkuje aj nepravidelnú dopravu, športové letectvo, vojenské letectvo a nákladnú prepravu.

Letisko Piešťany - je medzinárodné letisko. V súčasnosti slúži pre pravidelné medzinárodné charterové lety pre pacientov do/z piešťanských kúpeľov a nepravidelnú dopravu cestujúcich a carga.

Letisko Žilina - je verejné medzinárodné letisko. Je využívané pre leteckú dopravu slovenských a zahraničných leteckých spoločností, lety firemných a súkromných lietadiel, letecký výcvik a športové lietanie, sanitné lety, špeciálne letecké práce a činnosť letectva Armády SR. Od 15. júla 2005 sa začala prevádzkovať leteckou spoločnosťou České Aerolínie ČSA pravidelná linka Praha - Žilina - Praha.

Hlavným a zároveň najväčším medzinárodným letiskom Slovenskej republiky je Letisko M.R.Štefánika. Rozprestiera sa 9 km severovýchodne od centra mesta v nadmorskej výške 132 m.n.m., na ploche 477 ha. Má mimoriadne vhodné klimatické podmienky a výhodnú polohu v stredo-európskom regióne. Slúži pravidelnej a nepravidelnej leteckej doprave na domácich i zahraničných linkách. Súčasný dráhový systém letiska umožňuje pristátie všetkých vo svete bežne používaných dopravných lietadiel. Vďaka dostatočnej kapacite a technologickému vybaveniu je možné letisko porovnať s bežným európskym štandardom. Zvýšený dopyt po službách bratislavského letiska súvisí so vstupom Slovenska do Európskej únie.

Približne 2,35 milióna cestujúcich prepravilo v minulom roku 6 najväčších letísk na Slovensku. Oproti minulému roku, kedy letiskami prešlo 1,69 milióna zákazníkov, je to nárast približne o 39 %.

Najviac ľudí prešlo letiskom v Bratislave, ktoré minulý rok prepravilo 1,937 milióna cestujúcich, čo je oproti roku 2005 nárast o 41 %. Košické letisko prepravilo za rovnaké obdobie 343 818 cestujúcich s medziročným nárastom viac ako 27 %. Bránami letiska Poprad prešlo v minulom roku 41 501 cestujúcich, čo predstavuje približne 124-% medziročný nárast. Služby Žilinského letiska využilo 10 973 cestujúcich. Oproti roku 2005 to predstavuje nárast o viac ako 141 %.
Letisko Sliač prepravilo v minulom roku 15 909 ľudí a celkový počet zákazníkov tak v porovnaní s rokom 2005, kedy letiskom prešlo 18 149 pasažierov, klesol o 12 %. Pokles o 17 % zaznamenalo aj piešťanské letisko, ktoré minulý rok prepravilo celkovo 5 100 ľudí.

Medzinárodné letiská na území Slovenskej Republiky

  1. Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, BTS
  2. Letisko Košice, KSC
  3. Letisko Piešťany, PZY
  4. Letisko Poprad - Tatry, TAT
  5. Letisko Sliač, SLD
  6. Letisko Žilina, ILZ

7.Potrubná doprava

Vysoko efektívny a najlacnejší druh dopravy na prepravu ropy a zemného plynu . Známy je ropovod Družba (z Ruska do Slovnaftu ) (509, 6 km) a Adria (8, 5km) ktorý je napojený na Družbu pri Šahách . Najlacnejší a vysoko efektívny druh dopravy, v tomto smere patrí Slovensko medzi vyspelé krajiny.

  1. má dobre rozvinuté inžinierske siete
  2. plynofikácia dokončená na 70 %
  3. ropovod – Transpetrol a Adria a plynovod Bratstvo

Cez územie Slovenskej republiky vedú dva ropovody: Družba a Adria. Ropovod Družba (s celkovou dĺžkou 506,6 km na území SR) bol budovaný v rokoch 1960 až 1965 za účelom prepraviť ropu z bývalého Sovietskeho zväzu do československých rafinérií. Práce pokračovali aj v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a pozostávali zo zdvojenia niektorých hlavných úsekov. Družba vstupuje na územie Slovenska na hranici s Ukrajinou a cez 5 prečerpávacích staníc pokračuje do Českej republiky. Priemer potrubí ropovodu Družba v hlavných úsekoch je 500 a 700 milimetrov. Jej celková ročná kapacita dosahuje viac ako 20 mil. metrických ton. Celková dĺžka ropovodu Družba pred územím SR je 2 280 km a prechádza cez územie Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.

Ropovod Adria začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj, pokračuje cez Maďarskú republiku a po prekonaní vzdialenosti 606 km sa dostáva na územie SR, kde má dĺžku 8.5 km. V Tupej sa napája na ropovod Družba. Priemer potrubia je 400 mm. Ročná kapacita ropovodu Adria je 4.5 mil. metrických ton. Adria slúži ako doplnkový zdroj ropy, ale je dlhodobo mimo prevádzky smerom od Chorvátska do SR. Nakoľko však dovoľuje obojstranné čerpanie, slúži na transport ruskej ropy do Maďarska a Chorvátska. Jediným slovenským odberateľom ropy je spoločnosť Slovnaft, a.s., ktorá je v súčasnosti závislá na dovoze ruskej ropy. Objem dopytu sa v posledných rokoch pohybuje stabilne v blízkosti 5,3 mil. ton, čo je približne len štvrtina celkovej kapacity ropovodu Družba.

Spoločnosť Transpetrol ako jediný predstaviteľ odvetvia operuje vo veľmi špecifickom segmente, kde má monopolné postavenie. Na hospodárske výsledky spoločnosti môže v budúcom období najviac vplývať dopyt po ropných produktoch na Slovensku ako aj v ČR a Európskej únii. Vzhľadom na očakávaný rast konečnej spotreby domácností a relatívne nízku predpokladanú cenu ropy v budúcom roku, Slovenská ratingová agentúra počíta s nárastom dopytu po ropných produktoch v SR.

 
Galéria k článku [2]
Podobné referáty
Doprava na Slovensku SOŠ 2.9605 915 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.