1.Geografická poloha analyzovaného územia

1.1.Matematicko – geografická poloha

Slovenská republika leží v strede Európy medzi zemepisnými súradnicami 47044“ a 49037“ severnej geografickej šírky a medzi 16050“ a 22034“ východnej geografickej dĺžky.

1.2.Fyzicko – geografická poloha

Hraničí s 5 štátmi: Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1672 km, z toho: s Maďarskom 668,6 km, Poľskom 547,1 km, Českou republikou 251,8 km, Rakúskom 106,0 km a Ukrajinou 98,5 km. Tvar územia je predĺžený v smere západ – východ. Vzdialenosť medzi Záhorskou Vsou a Novou
Sedlicou je 428 km a medzi Skalitým a Šťúrovom 195 km. Celková dĺžka hraníc Slovenska je 1 720 km. Ochrannú funkciu hraníc zvýrazňujú prírodné prekážky, napr. pohoria a rieky. Tvoria viac ako 75% našich hraníc.

Najsevernejší bod : Oravská Polhora
Najjužnejší bod : Marcelová
Najzápadnejší bod : Záhorská Ves
Najvýchodnejší bod : Nová Sedlica
Najnižšie miesto : Bodrog-94 m.n.m.
Najvyššie miesto : Gerlach-2 655 m.n.m.

Výškové stupne povrchu SR :

Nížiny 94 – 300 m nad m. (20 045 km2 = 41%)
Nízke vysočiny 301 – 750 m nad m. (22 089 km2 = 45%)
Stredné vysočiny 751 – 1500 m nad m. ( 6 350 km2 = 13%)
Vysoké vysočiny 1501 – 2655 m nad m. ( 552 km2 = 1%)

Územnosprávne sa Slovenská republika člení na 8 krajov, 79 okresov a 2891 obcí.

Územná systemizácia SR podľa NUTS je nasledovná:
JednotkaPočetÚzemný celok
NUTS 11Slovensko
NUTS 24Bratislavský kraj
Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko
NUTS 38Bratislavský kraj
Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj,
Žilinský kraj, Banskobystrický kraj,
Košický kraj, Prešovský kraj
NUTS 479okresy Slovenska
NUTS 52891obce Slovenska


1.3.Humánno – geografická poloha a charakteristika

Slovensko má 5 380 053 obyvateľov. Rozprestiera sa na rozlohe 4 903 347 ha., z toho tvorí
poľnohospodárska pôda 2 436 879 ha (49,7 %), lesná pôda 2 004 100 ha (41 %) a sú dôležitým ekostabilizačným faktorom. Lesnatosťou patrí Slovensko na 4. miesto v Európe. Takmer 57 % lesov predstavujú listnaté lesy a 43% ihličnaté. Z celkovej výmery lesov patrí 40-45% medzi lesy poloprírodné, ktoré sa prirodzene obnovujú a ich druhové zloženie sa len málo odlišuje od pôvodných lesov., vodné plochy 92 895 ha (2 %), zastavané plochy 224 671 ha (5 %) a ostatné plochy 144 844 ha (3 %). Priemerná hustota osídlenia je 108 obyvateľov/km². Slovensko je z geografického hľadiska značne rozmanitá a pestrá krajina. Z veľkej časti sa rozprestiera na hornatom a členitom území. Vysočiny a hory pokrývajú 60% územia, nížiny 40%.

2.Fyzicko - Geografická charakteristika

2.1.Klimatické pomery

Podnebím patrí SR do mierneho klimatického pásma, pričom podnebie je výrazne ovplyvňované nadmorskou výškou a typom reliéfu. V nížinách dosahuje priemerná ročná teplota 9 až 10 0C, kým v horských oblastiach (nad 2500 m nad morom) iba –3,7 0 C. Rastom nadmorskej výšky sa teplota znižuje v priemere o 0,5 0 C na každých 100 m. Juh Slovenska dostáva asi 2000 hodín slnečného svitu, zatiaľ čo severozápad len asi 1600 hodín. Priemerný ročný zrážkový úhrn na celom území je 743 mm, pričom 65% tejto hodnoty sa vyparí a zostávajúcich 35% prestavuje odtok. Snehová pokrývka nie je stabilná a zimy v nižších polohách sú často bez trvalej snehovej pokrývky. Celosvetové zmeny klímy sa prejavujú v dlhodobom trende zmien teploty a zrážok i na území SR, pričom v dlhodobom pozorovaní sa nárast teploty prejavil o 10C a pokles ročných zrážok o 10-15%. Na druhej strane však nastáva v zrážkovej činnosti vyššia intenzita v kratšom časovom intervale, čo spôsobuje výskyty povodní.

2.2.Geologické – geomorfologické pomery

Geologicky územie SR patrí k sústave Západných Karpát a len z malej časti Východných Karpát.

Samotné Západné Karpaty sa členia na

• vnútorné (geologicky staršie) tvorené hlavne vyvretými horninami (Slovenské Rudohorie, Kremnické a Štiavnické vrchy)
• vonkajšie (geologicky mladšie) tvorené hlavne žulami a vápencami (Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra).
  Vo vnútri Karpatskej sústavy sa vytvorili rozsiahle nížiny (Malá Podunajská nížina - na západe územia SR) a Veľká Podunajská nížina z ktorej malá časť zasahuje východ územia SR). Aj z toho dôvodu je územie SR geomorfologicky pestré a povrch členitý. Celá Karpatská sústava vznikla v rámci treťohorného alpínskeho vrásnenia. Na území štátu leží najväčšia časť Západných a časť Východných Karpát. V centrálnej časti Karpát prevládajú obnažené staršie žulové horniny jadra, ktoré sú obklopené pohoriami vytvorenými z usadených hornín vápencov, dolomitov alebo flyšu, čiže súvrstvia pieskovcov, ílovitých a iných menej odolných hornín. Erózne procesy vyplnili vnútrokarpatské zníženiny hrubými nánosmi usadenín, ktoré sú teraz významnými zásobárňami podzemných vôd. Slovensko má pomerne členitý povrch s rozličnými povrchovými útvarmi. Z nížin a kotlín strmo vystupujú zalesnené a skalné pohoria.

Karpaty - Karpatská sústava, nie je jednotná, delí sa na tri základné pásma:

1. Pásmo vonkajších flyšových Karpát(pieskovcové a bridlicové horniny)
   -tiahne sa po SZ a S SR, tvorí prevažne hlavné eur.rozvodie
   delí sa na 3 oblúky:
   Beskydský oblúk - Slov. Beskydy, Oravské Beskydy
   Javornícky oblúk - Javorníky, za riekou Kysuca pokračuje Kys.vrchy, Oravská Magura
   Bielokarpatský oblúk - Biele Karpaty
   - Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina
   - Východné Karpaty - Nízke Beskydy a Bukovské vrchy
   
   
2. Pásmo stredných karpát
   - kryštalické jadro zlož. Zo žuly a kryštalických bridlíc
   - má 3 oblúky:
   a.Tatranský oblúk – Malé Karpaty, Považský Inovec, Malá Fatra, Strážske vrchy, Vysoké Tatry, Chočské vrchy
   b.Nízkotatranský oblúk – NT, Žiar, Veľká Fatra
   c.oblúk Slov.Rudohorie – Slov.Rud.
   
   medzi nimi 2 oblúky kotlín:
   
   oDolnonitrianska kotlina, pokračuje Hornonitriansku kot., Turčianska kotlina, Liptovská, Popradská, Hornádska kotlina
   oDruhý oblúk kotlín je južnejšie-str. A horný tok Hrona - Zvolenská, Lopejská, Breznianska kotlina
   
   
3. Pásmo sopečných karpát
   
   Slovenské Stredohorie, dolný tok rieky Hron, Kremnické vrchy, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie, Štiavnické vrchy a na východe Slanské vrchy, Cerová vrchovina

Členitosť reliéfu (2 stupne) :

a)stupeň nížin(do 300m.n.m)
b)stupeň vysočín

• nízka vysočina (300-750) 45%pasienky, lesy, poľnohospodárske plochy
• Stredovysočiny (750-1500) 13% SR
• vysoké vysočiny (1500-)

Kotliny :

• Nízkopoložené - Juhoslov., Košická
• Strednopoložené – Zvolenská, Turč.
• Vysokopoložené – Lipt., Popradská, Horehronské podolie
  - silná koncentr sídiel a priem.

2.3.Pôdny fond

Celková výmera územia SR je 4 903 347 ha. Poľnohospodársky pôdny fond tvorí takmer polovicu
tejto výmery teda 2 436 879 ha (49,7 %), lesná pôda 2 004 100 ha (41 %) ktorá je dôležitým ekostabilizačným faktorom. Lesnatosťou patrí Slovensko na 4. miesto v Európe. Takmer 57 % lesov predstavujú listnaté lesy a 43% ihličnaté. Z celkovej výmery lesov patrí 40-45% medzi lesy poloprírodné, ktoré sa prirodzene obnovujú a ich druhové zloženie sa len málo odlišuje od pôvodných lesov. Výmera lesnej pôdy sa dlhodobo zvyšuje. Celkove na 1 obyvateľa SR pripadá 0,45 ha poľnohospodárskej (0,28 ha ornej pôdy) a 0,37 ha lesnej pôdy. Spolu na 1 obyvateľa to prestavuje 0,82 ha pôdy. Vodné plochy tvoria 92 895 ha (2 %), zastavané plochy 224 671 ha (5 %) a ostatné plochy 144 844 ha (3 %). Priemerná hustota osídlenia je 110 obyvateľov/km². Slovensko je z geografického hľadiska značne rozmanitá a pestrá krajina. Z veľkej časti sa rozprestiera na hornatom a členitom území. Vysočiny a hory pokrývajú 60% územia, nížiny 40%.

2.4.Vodstvo

Na území Slovenska je hustá riečna sieť predovšetkým horského charakteru a jeho územím prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym a Baltickým morom. Prevažná väčšina územia je odvodňovaná Dunajom do Čierneho mora, len malá časť na severe patrí do povodia poľských riek tečúcich do Baltického mora. Celková dĺžka tokov dosahuje 44 943 km. Najväčšou riekou je Dunaj (cca 2000 m3/sec.), najdlhšou riekou je Váh (367,2 km). Na Slovensku je pramenný potenciál vody cca 400 m3/sec., ale územím preteká cca 3300 m3/sec. Slovensko má pomerne veľké zásoby podzemných a minerálnych vôd, ktoré sú ale plošne nerovnomerne rozložené. Objem zásob
podzemných vôd sa odhaduje na 35 mld. m3 vody. Potenciál využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd predstavuje 76 080 l/s, z čoho sa využíva 13 398 l/s. Najväčšie zásoby podzemných vôd sa nachádzajú na Žitnom ostrove pozdĺž Dunaja.

2.5.Národné parky

Národné parky Slovenska sú najcennejšie prírodné územia Slovenskej republiky. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia dve základne úlohy:
•zachovanie vzácnej prírody a jej
•sprístupnenie pre realizáciu rekreačných aktivít.

Na území Slovenska sa nachádza deväť národných parkov :

1. Tatranský národný park - TANAP
2. Pieninský národný park - PIENAP
3. Národný park Nízke Tatry - NAPANT
4. Národný park Slovensky raj - NAPASR
5. Národný park Mala Fatra - NAPAMF
6. Národný park Muránska planina - NAPAMP
7. Národný park Poloniny – NAPAPO
8. Národný park Veľká Fatra – NAPAVF
9. Národný park Slovenský kras - NAPASK

Chránené krajinné oblasti :

• CHKOVK - Východné Karpaty
• CHKOV – Vihorlat
• CHKOMK - Malé Karpaty
• CHKOP - Poľana
• CHKOŠV - Štiavnické vrchy
• CHKOHO - Horná Orava
• CHKOPO - Ponitrie
• CHKOK – Kysuce
• CHKOBK - Biele Karpaty
• CHKOL - Latorica
• CHKOZ - Záhorie
• CHKOSV - Strážovské vrchy
• CHKOCV - Cerová vrchovina
• CHKODL - Dunajské luhy