referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Piatok, 10. apríla 2020
Priemyselné parky na Slovensku
Dátum pridania: 16.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cheever
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 283
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 18m 0s
Pomalé čítanie: 27m 0s
 
11.Vývoj obyvateľstva a rozmiestnenie produktívnej zložky obyvateľstva

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva (cenzus 2001) z celkového počtu obyvateľov 5 404 168, produktívna zložka obyvateľstva na Slovensku tvorila 63 %. V jednotlivých regiónoch je stav charakterizovaný.

Kvalita ľudského potenciálu je charakterizovaná ukazovateľmi podielu obyvateľstva s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním na celkovom počte obyvateľstva. Podľa cenzu 2001 je na Slovensku 12,8 % ekonomicky aktívne obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním a 38,1 % s úplným stredoškolským vzdelaním. Základné a neukončené vzdelanie má len 12,3 % obyvateľov.

Z hľadiska využitia ľudského potenciálu sú v Bratislavskom regióne so 616 187 obyvateľmi najvýhodnejšie podmienky. V tomto regióne sa už dlhodobo dosahuje najnižšia miera nezamestnanosti. Nepriaznivý demografický vývoj do roku 2010 v tomto regióne povedie k poklesu produktívnej zložky obyvateľstva (cca o 5 – 6 %). Vývoj podmienok na pracovnom trhu ďalej povedie k zníženiu atraktivity bratislavského regiónu. Región je v rozhodujúcej miere profilovaný ekonomickou základňou mesta Bratislavy s 25,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním, čo dvojnásobne prevyšuje priemer za SR. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva s úplným stredoškolským vzdelaním je 39.1%, čo je približne priemer SR. Vzhľadom na kvalitu ľudského potenciálu má tento región najlepšie podmienky na lokalizáciu vysoko sofistikovaných výrob.

Región Západné Slovensko s 1 872 184 obyvateľmi (tvorený krajmi Trnava, Nitra a Trenčín) je z hľadiska vývoja ľudského potenciálu značne heterogénny. V južnej časti tohto regiónu sa vytvára súvislé demograficky depresné územie. V dôsledku tohto vývoja možno predpokladať, že bratislavsko-trnavská aglomerácia v budúcnosti stratí čiastočne dochádzajúcu pracovnú silu za prácou.

Región Západné Slovensko má 10,9 % obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, čo je pod priemerom SR a 36,9% obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. Oproti priemeru Slovenska má tento región vyšší podiel obyvateľov s učňovským vzdelaním (36,6%). Vysokoškolské vzdelanie obyvateľov je až 34 % koncentrovaných v centrách Trnava, Piešťany, Trenčín, Nitra, a Prievidza.

Región Stredné Slovensko má v súčasnosti 1 356 tis. obyvateľov a do roku 2010 mierne vzrastie. Súčasne mierne vzrastie i počet obyvateľov v produktívnom veku. Tento vývoj bude v rozhodujúcej miere ovplyvňovať Žilinský kraj. K poklesu produktívnej zložky obyvateľstva do roku 2010 dôjde v okresoch Banská Bystrica a Zvolen.

V regióne je 11,9% pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a 39,0 % s úplným stredným vzdelaním čo je približne na priemere Slovenska. Pritom 44,7 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním je sústredených v aglomeráciách Žilina-Martin a Banská Bystrica-Zvolen.

Región Východné Slovensko má 1 559 800 obyvateľov a do roku 2010 je projektovaný rast. Najvýraznejšie vzrastie počet obyvateľov v produktívnom veku – o takmer 34 tisíc. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov má 11,6% vysokoškolské vzdelanie a 38,2 % úplne stredné vzdelanie. Región má najvyšší podiel obyvateľstva so základným a neukončeným vzdelaním (14,3 %). V centrách tvorených okresmi Košice, Prešov, Poprad a Spišská Nová Ves je koncentrovaných 58,0 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním.

12.Hodnotenie produkčného potenciálu v regiónoch SR

Bratislavský región

Súhrnne možno uviesť, že pri 11,5 % podiele na populácii SR je v Bratislavskom regióne sústredených 28,2 % registrovaných domácich podnikateľských subjektov a až 52,0 % zahraničných podnikateľských organizácií. Na priemyslovej produkcii sa región podieľa 26,6 %, ale len pri 15,4 % podiele na priemyselnej zamestnanosti. Produktivita práce je oproti priemeru SR vyššia o 185 % a priemerná mzda o 137,9 %. V Bratislavskom regióne je sústredených 56,1 % investícií a 32,0 % z objemu stavebnej produkcie SR. Dôležitou skutočnosťou je výrazná koncentrácia 44 % výskumných kapacít a 45 %-ná koncentrácia študujúcich na vysokých školách. Miera nezamestnanosti ku koncu roku 2002 bola 5,2 % a bola najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi SR.

V ekonomike regiónu má dominantné postavenie mesto Bratislava a štruktúra jeho ekonomickej základne určuje ekonomický profil a ekonomickú úroveň celého regiónu.

Charakteristická je progresívna štruktúra v raste podielu terciárneho sektoru (74,8 %) a poklese podielu primárneho sektora (na 1,5 %), ako i poklesu podielu sekundárneho sektoru (na 23,7 %).

V porovnaní s rokom 1993 došlo v odvetvovej štruktúre k poklesu zamestnanosti v priemysle a stavebníctve a výrazne vzrástol podiel odvetví podnikateľských trhových služieb, najmä odvetví: obchod (index rastu 116 %), hotely, reštaurácie (114 %), peňažníctvo, poisťovníctvo (166 %).

Priemyselnú základňu regiónu tvorí 298 podnikov. Priemyselná produkcia je z 95,3% sústredená v Bratislave.

Z hľadiska podnikateľskej aktivity právnických a fyzických osôb možno konštatovať, že podiel právnických osôb i fyzických osôb na tisíc obyvateľov regiónu je vysoko nad priemerom Slovenska. Rast podielu fyzických osôb v regióne súvisí s reštrukturalizáciou veľkých firiem, a tým i s uvoľňovaním pracovníkov. Podiel fyzických osôb v regióne na 1000 obyvateľov sa pohybuje od 55 (okres Malacky) do 110 (okres Bratislava I). Uvedené tendencie potvrdzuje i ukazovateľ, vyjadrujúci podiel živnostníkov na celkovom počte zamestnancov , kde sa okrem okresu Bratislava I dosahujú v ostatných okresoch hodnoty nad priemer Slovenska.

Región Západné Slovensko

Región Západné Slovensko je z pohľadu administratívno-správneho tvorený krajmi Trnavským, Nitrianskym a Trenčianskym s 23 okresmi.

V hospodárskej štruktúre regiónu má rozhodujúce postavenie sekundárny sektor (39,7 % zamestnaných), čo je oproti roku 1999 pokles o 5,6 %. Najvyšší podiel zamestnaných v sekundárnom sektore je v Trenčianskom kraji (47,1 %). Zamestnanosť v terciárnom sektore mala oproti roku 1999 (39,24 %) výraznú dynamiku a dosiahla úroveň 52,9 %, pritom najvyššiu zamestnanosť dosahuje Nitriansky kraj (56,6 %). Podiel primárneho sektoru na zamestnanosti je 7,4 %, čo je oproti roku 1999 pokles o 8 %. V terciárnom sektore majú najväčší podiel trhové služby 31,7 %, čo predstavuje oproti roku 1999 nárast o 7,6 %. V odvetvovej štruktúre rozhodujúca časť zamestnaných v regióne je v priemysle (218 tis. pracovníkov) a v obchode (114 tis.).

Región z hľadiska odvetvovej štruktúry má priemyselno-poľnohospodársky charakter. Rozhodujúce postavenie má priemysel. V jeho štruktúre má významné postavenie výroba elektrických zariadení (18,9 % - rok 2001), textilná a odevná výroba (13,1 %), výroba strojov a kovových výrobkov (12,4 %) a výroba potravín (11,7 %).

Z rozvojových priorít regiónu, ktoré budú zohrávať významnú úlohu treba spomenúť potrebu oživenia potravinárskeho priemyslu vo väzbe na spracovanie poľnohospodárskej produkcie.

Stavebná výroba v regióne prekonáva krízu a je značne diferencovaná a pohybuje sa od 23 540,- Sk (v okrese Hlohovec) do 350 930,- Sk (v okrese Nitra).
Významnou stránkou ekonomickej štruktúry regiónu je podnikateľská aktivita a veľkosť firiem. Rast podielu fyzických osôb v regióne súvisí s reštrukturalizáciou veľkých firiem, a tým i s uvoľňovaním pracovníkov. Podiel fyzických osôb v regióne na 1000 obyvateľov sa pohybuje od 37 (okres Púchov) do 72 (okres Dunajská Streda).

Región Stredné Slovensko

Administratívnu štruktúru regiónu tvorí 827 samosprávnych obcí s 24 okresmi v rámci Babskobystrického a Žilinského kraja.

Ekonomickú základňu regiónu tvoria prakticky všetky národohospodárske odvetvia s výraznou prevahou priemyslu a služieb. Z prírodných zdrojov najväčší ekonomický význam má drevná hmota (lesy tvoria 51,3 % územia regiónu) a z nerudných surovín najmä zásoby magnezitu, mastenca a stavebných materiálov. Na tejto báze je vybudovaná časť - najmä drevárskeho – priemyslu, ale hlavnými priemyselnými odvetviami sú strojárenský, elektrotechnický a metalurgický priemysel, dopĺňaný chemickým, farmaceutickým, textilným a kožiarskym priemyslom. Kvalitou krajinného prostredia, výskytom minerálnych a liečivých prameňov a jedinečným pamiatkovým fondom patrí z hľadiska cestovného ruchu k najatraktívnejším celoročne využívaným regiónom.

Štruktúra ekonomickej základne regiónu je profilovaná najmä odvetviami sekundárneho sektoru v ktorých je zamestnaných 37,4 % pracovníkov regiónu. V primárnom sektore pracuje 6,4 % pracovníkov regiónu a v terciárnom sektore pracuje 56,2 % pracovníkov regiónu. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcou časťou terciárneho sektoru sú trhové služby, kde v regióne pracuje 31,5 % pracovníkov.

Na území regiónu je lokalizovaných 561 priemyselných závodov s viac ako 20 pracovníkmi. Industrializovaná je najmä stredná časť regiónu (okresy Žilina, Martin, Ružomberok, L. Mikuláš v Žilinskom kraji a Žiar nad Hronom, Zvolen, Detva, Banská Bystrica, Brezno v Banskobystrickom kraji). V týchto zónach je sústredených 55 % priemyselných podnikov.

V priemyselnej výrobe má významné postavenie výroba kovov, kde pracuje 15,3 % z celkového počtu pracujúcich v priemysle regiónu, vo výrobe potravín 11,7 % pracovníkov, v textilnej výrobe 12,3 % a vo výrobe elektrických a optických zariadení 7,2 % pracovníkov. V dôsledku útlmu investičnej výstavby stavebná výroba má dlhodobejšie klesajúci trend. Počet pracovníkov v stavebníctve poklesol oproti r. 1993 na 55,8%, čo dokumentuje i nízka hodnota stavebnej produkcie na obyvateľa.

Nedostatkom existujúcej ekonomickej štruktúry je nízky podiel výskumných kapacít, keď na počte výskumných pracovníkov sa podieľa len 14,8 %. Je to do určitej miery dôsledkom všeobecne nižšej vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.

Nižšia úroveň vzdelanosti obyvateľstva okrem ekonomických podmienok je príčinou nižšej podnikateľskej aktivity.

Región Východné Slovensko

Administratívnu štruktúru regiónu tvorí 1 148 samosprávnych obcí a 24 okresov v rámci Prešovského a košického kraja.

Región má relatívne priaznivú ekonomickú štruktúru: primárny sektor tvorí len 5,9 %, sekundárny sektor 33,7 % a terciárny sektor 60,4 %.

Podiel trhových služieb v regióne predstavuje 33,8 % z celkového počtu zamestnaných v regióne. Tento podiel je na Slovensku vyšší len v Košickom a Bratislavskom kraji. Okresy regiónu Východné Slovensko sú hlboko pod týmto priemerom, a to dokonca aj v okresoch s rozvinutou priemyselnou základňou. Jedine okres Poprad má zodpovedajúce proporcie trhových služieb a presahuje priemer regiónu s 36,4 % zamestnaných.

Primárne zdroje, okrem rozsiahleho lesného fondu, tvoria najmä zásoby nerudných surovín (magnezit, soli, keramické suroviny), ale aj rudné suroviny a energetické suroviny (zemný plyn), vrátane zdrojov geotermálnej energie. Dominantné postavenie v regióne má metalurgický priemysel, odvetvia chemického, drevospracujúceho, strojárenského a elektrotechnického priemyslu. Územie regiónu má vzhľadom na kvalitu krajinného prostredia a unikátne kultúrne dedičstvo bohatý rekreačný potenciál medzinárodného významu.

Priemyselnú základňu tvorí 461 podnikov s viac ako 20 pracovníkmi. Priemysel je koncentrovaný v aglomeráciách Košice-Prešov, v trojuholníku Vranov-Humenné-Michalovce a v okrese Poprad. V stavebníctve pôsobí veľký počet malých a stredných podnikov. Vážnym nedostatkom hospodárskej štruktúry regiónu je nízky podiel výskumných činností.

Vzhľadom na špecifické podmienky rozvoja jednotlivých regiónov v ekonomike Slovenska ich konkurencieschopnosť bude ovplyvňovaná predovšetkým:

- Využitím, reštrukturalizáciou a rozvojom produkčného potenciálu regiónov. V záujme ekonomickej a sociálnej stability regiónov podpora týchto aktivít by mala viesť k udržaniu a posilneniu odvetvovej diverzifikácie ekonomickej základne regiónov.

- Zvyšovaním inovačnej kapacity regiónov zameraných na prenos nových technológií a know-how do produkčných odvetví a vytvárania podmienok na lokalizáciu a rozvoj technologických firiem, informačných a poradenských centier.

- Kultiváciou ľudského potenciálu a efektívneho využitia zdrojov pracovných síl. Cieľom je zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.

- Zlepšením dostupnosti regiónov a dovybavením ich územia infraštruktúrou. V prvom rade ide o modernizáciu dopravnej infraštruktúry a podporu aktivít zameraných na dovybavenie územia regiónov zariadeniami technickej infraštruktúry.

Záver

Veľké nádeje v rozvoji slovenského priemyslu sa vkladajú do zvýšeného prílevu zahraničných investícií, a to predovšetkým do skupiny odvetví s vyššou sofistikovanosťou výroby. V snahe odstrániť disparity medzi regiónmi sa začali budovať priemyselné parky hlavne na východe Slovenska. Každý nový podnik postavený "na zelenej lúke" vytvorí stovky nových pracovných príležitostí. Z regionálneho hľadiska tak investície neprúdia len do Bratislavy.

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v súčasnosti pracuje na 120 rozpracovaných investičných projektoch. Dôležité bude nielen to, či vôbec skončia na Slovensku, ale aj to, kde a v ktorom regióne sa zrealizujú. Vítaní budú všade, no najmä vo východnejších oblastiach budú mať zásadnejší vplyv na zamestnanosť a celkové oživenie.
 
späť späť   1  |   2   
 
Galéria k článku [8]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.