Úvod
Ekonomický potenciál Slovenska leží v ekonomickej sile regiónov. Úspešným nástrojom regionálneho rozvoja je prílev domácich aj zahraničných investícií do priemyselných parkov, kde sa koncentruje priemysel, firmy a služby v súlade s územným plánom obce alebo mesta. Tie na seba viažu množstvo subdodávateľov a vytvárajú priestor pre rast zamestnanosti, životnej úrovne a prekleňovanie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov. Výhodou je, že veľký podiel zodpovednosti, ale aj príležitosti a iniciatívy preberajú tí, ktorých sa tento rozvoj týka najviac: územné samosprávy.
Priame zahraničné investície (direct foreign capital investments) je jedna z foriem vývozu kapitálu, resp. investície umiestnené v zahraniční s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého sa investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa podieľa nielen na zisku firmy, ale aj na jej vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať a riadiť. Priame zahraničné investície nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, know-how, marketingových stratégií a pod.
1.Priemyselné parky
Priemyselný park je podľa zákona č. 193/2002 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov „... územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo služby najmenej dvoch podnikateľov, a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce, alebo územným plánom zóny“. Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec. Takéto územie musí byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou (voda, plyn, elektrická energia, doprava, telekomunikačné siete, kanalizácia a pod.), musí byť majetkovo vysporiadané a zbavené starej záťaže.
Umiestňovanie priemyselných parkov je otázkou veľmi citlivou a ich nevhodné umiestnenie by mohlo spôsobiť veľmi vážne škody, najmä na životnom prostredí, ktoré by mohli v niektorých prípadoch presiahnuť prínos dosiahnutý vlastnou výrobou. Ďalším problémom, ktorý môže zabrzdiť vstup investorov, je i nedostatočná pripravenosť lokalít, navrhovaných pre umiestnenie priemyselných parkov, najmä včasné majetkové vysporiadanie pozemkov a ich vybavenie základnou infraštruktúrou.
2.Typy priemyselných parkov
Priemyselné a podnikateľské parky
Priemyselné a podnikateľské parky sedemdesiatych rokov dosahujú v priemere veľkosť do 80 ha. 74 % z celkovej plochy parkov pripadá na zastavané plochy, 16 % na zeleň a nezastavané plochy, 9,4 % dopravné a prístupové plochy. 47 % celkovej plochy sú vykazované ako priemyselné „zóny“, 27 % ako podnikateľské „zóny“.
Vo všetkých priemyselných a podnikateľských parkoch sa nachádzajú potrebné zásobovacie zariadenia a zariadenia na odstraňovanie, resp. likvidáciu nepotrebných materiálov a odpadu. Dopravné napojenie je dobré, až veľmi dobré. Skoro všetky projekty majú napojenie na verejnú diaľkovú cestnú sieť (spravidla diaľnicu), vysoký podiel má prípojky na železnicu, horšie býva napojenie na verejnú osobnú (regionálnu) dopravu.
Súkromné podnikateľské parky
Súkromné podnikateľské parky (parky malého a stredného podnikania), ktoré boli od začiatku osemdesiatych rokov zakladané v moderných aglomerovaných územiach, boli plánované, postavené a prenajímané súkromnými investormi. Nasledujú príklad amerických business parks, ktoré sú od päťdesiatych rokov ponúkané na trhu podnikateľských plôch.
Od roku 1980 vznikli štyri rozličné typy takýchto podnikateľských parkov. Pritom ich architektonická, urbanistická a krajinársko-architektonická kvalita neustále stúpala. Súčasne narastala aj rozloha týchto parkov.
Technologické parky
Technologické parky sú zvláštnou formou priemyselných a podnikateľských parkov. Vytvárajú ponuku pre pritiahnutie firiem, ktoré produkujú tovar a služby a spravidla sa nachádzajú na začiatku výrobného procesu produktu, spočívajú na najnovších technológiách, na takých, ktorým sú prisudzované mimoriadne možnosti rozvoja. Veľká rozloha týchto parkov ich odlišuje od technologických centier (ktoré bývajú niekedy takisto označované ako technologické parky).
3.Lokalizácia priemyselných parkov na území Banskobystrického kraja
Priemyselný park Poltár
Priemyselný park Krupina
Priemyselný park Lučenec
Priemyselný park Tomášovce
Priemyselný park Malý Krtíš
Priemyselný park Rimavská Sobota
Priemyselný park Žarnovica
Priemyselný park Šalková
Priemyselný park Detva – Kriváň
Priemyselný park Vígľaš pod Bachtárom
Priemyselný park Žiar nad Hronom
4.Lokalizácia priemyselných parkov na území Bratislavského kraja
Priemyselný park Devínska Nová Ves
Priemyselný park Lozorno
Priemyselno – technologický park Záhorie - Eurovalley
5.Lokalizácia Priemyselných parkov na území Košického kraja
Priemyselný park Košice – Kechnec
Priemyselný park Chemko Strážske
Priemyselný park Michalovce
Priemyselný park Trebišov
Priemyselný park – Nový domov – Spišská Nová Ves
Priemyselný park Košice – Pereš
Priemyselný park Rožňava
6.Lokalizácia priemyselných parkov na území Nitrianskeho kraja
Priemyselný park Levice – Géňa
Priemyselný park IGP Vráble
Priemyselný park Nitra - Sever
Priemyselný park Zlaté Moravce
7.Lokalizácia priemyselných parkov na území Prešovského kraja
Priemyselný park Chemes Humenné
Priemyselný park Prešov – Záborské
Priemyselný park Kežmarok
Priemyselný park Poprad - Matejovce
Priemyselný park Bardejov – východ
Priemyselný park Prešov – Haniská
Priemyselný park Snina
Priemyselný park Spišský Hrhov
Priemyselný park Vranov nad Topľou
Priemyselný park Humenné - Guttmanovo
8.Lokalizácia priemyselných parkov na území Trenčianskeho kraja
Priemyselný park Javorinská Myjava
Priemyselný park Prievidza - západ
Priemyselný park Trenčín
Priemyselný park Považská Bystrica - Šebešťanová
9.Lokalizácia priemyselných parkov na území Trnavského kraja
Obchodno – technologický priemyselný park Senica
Priemyselný park Sládkovičovo
Priemyselný park Sereď
Priemyselný park Hlohovec
Priemyselný park Šamorín
Priemyselný park Skalica
Priemyselný park Galanta – východ
Priemyselný park Trnava
10.Lokalizácia priemyselných parkov na území Žilinského kraja
Priemyselný park Bytča
Východný priemyselný park Martin
Priemyselný park Letisko – Žilina
Priemyselný park Čadca
Priemyselný park Liptov
11.Vývoj obyvateľstva a rozmiestnenie produktívnej zložky obyvateľstva
Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva (cenzus 2001) z celkového počtu obyvateľov 5 404 168, produktívna zložka obyvateľstva na Slovensku tvorila 63 %. V jednotlivých regiónoch je stav charakterizovaný.
Kvalita ľudského potenciálu je charakterizovaná ukazovateľmi podielu obyvateľstva s vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním na celkovom počte obyvateľstva. Podľa cenzu 2001 je na Slovensku 12,8 % ekonomicky aktívne obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním a 38,1 % s úplným stredoškolským vzdelaním. Základné a neukončené vzdelanie má len 12,3 % obyvateľov.
Z hľadiska využitia ľudského potenciálu sú v Bratislavskom regióne so 616 187 obyvateľmi najvýhodnejšie podmienky. V tomto regióne sa už dlhodobo dosahuje najnižšia miera nezamestnanosti. Nepriaznivý demografický vývoj do roku 2010 v tomto regióne povedie k poklesu produktívnej zložky obyvateľstva (cca o 5 – 6 %). Vývoj podmienok na pracovnom trhu ďalej povedie k zníženiu atraktivity bratislavského regiónu. Región je v rozhodujúcej miere profilovaný ekonomickou základňou mesta Bratislavy s 25,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním, čo dvojnásobne prevyšuje priemer za SR. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva s úplným stredoškolským vzdelaním je 39.1%, čo je približne priemer SR. Vzhľadom na kvalitu ľudského potenciálu má tento región najlepšie podmienky na lokalizáciu vysoko sofistikovaných výrob.
Región Západné Slovensko s 1 872 184 obyvateľmi (tvorený krajmi Trnava, Nitra a Trenčín) je z hľadiska vývoja ľudského potenciálu značne heterogénny. V južnej časti tohto regiónu sa vytvára súvislé demograficky depresné územie. V dôsledku tohto vývoja možno predpokladať, že bratislavsko-trnavská aglomerácia v budúcnosti stratí čiastočne dochádzajúcu pracovnú silu za prácou.
Región Západné Slovensko má 10,9 % obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, čo je pod priemerom SR a 36,9% obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. Oproti priemeru Slovenska má tento región vyšší podiel obyvateľov s učňovským vzdelaním (36,6%). Vysokoškolské vzdelanie obyvateľov je až 34 % koncentrovaných v centrách Trnava, Piešťany, Trenčín, Nitra, a Prievidza.
Región Stredné Slovensko má v súčasnosti 1 356 tis. obyvateľov a do roku 2010 mierne vzrastie. Súčasne mierne vzrastie i počet obyvateľov v produktívnom veku. Tento vývoj bude v rozhodujúcej miere ovplyvňovať Žilinský kraj. K poklesu produktívnej zložky obyvateľstva do roku 2010 dôjde v okresoch Banská Bystrica a Zvolen.
V regióne je 11,9% pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a 39,0 % s úplným stredným vzdelaním čo je približne na priemere Slovenska. Pritom 44,7 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním je sústredených v aglomeráciách Žilina-Martin a Banská Bystrica-Zvolen.
Región Východné Slovensko má 1 559 800 obyvateľov a do roku 2010 je projektovaný rast. Najvýraznejšie vzrastie počet obyvateľov v produktívnom veku – o takmer 34 tisíc. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov má 11,6% vysokoškolské vzdelanie a 38,2 % úplne stredné vzdelanie. Región má najvyšší podiel obyvateľstva so základným a neukončeným vzdelaním (14,3 %). V centrách tvorených okresmi Košice, Prešov, Poprad a Spišská Nová Ves je koncentrovaných 58,0 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním.
12.Hodnotenie produkčného potenciálu v regiónoch SR
Bratislavský región
Súhrnne možno uviesť, že pri 11,5 % podiele na populácii SR je v Bratislavskom regióne sústredených 28,2 % registrovaných domácich podnikateľských subjektov a až 52,0 % zahraničných podnikateľských organizácií. Na priemyslovej produkcii sa región podieľa 26,6 %, ale len pri 15,4 % podiele na priemyselnej zamestnanosti. Produktivita práce je oproti priemeru SR vyššia o 185 % a priemerná mzda o 137,9 %. V Bratislavskom regióne je sústredených 56,1 % investícií a 32,0 % z objemu stavebnej produkcie SR. Dôležitou skutočnosťou je výrazná koncentrácia 44 % výskumných kapacít a 45 %-ná koncentrácia študujúcich na vysokých školách. Miera nezamestnanosti ku koncu roku 2002 bola 5,2 % a bola najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi SR.
V ekonomike regiónu má dominantné postavenie mesto Bratislava a štruktúra jeho ekonomickej základne určuje ekonomický profil a ekonomickú úroveň celého regiónu.
Charakteristická je progresívna štruktúra v raste podielu terciárneho sektoru (74,8 %) a poklese podielu primárneho sektora (na 1,5 %), ako i poklesu podielu sekundárneho sektoru (na 23,7 %).
V porovnaní s rokom 1993 došlo v odvetvovej štruktúre k poklesu zamestnanosti v priemysle a stavebníctve a výrazne vzrástol podiel odvetví podnikateľských trhových služieb, najmä odvetví: obchod (index rastu 116 %), hotely, reštaurácie (114 %), peňažníctvo, poisťovníctvo (166 %).
Priemyselnú základňu regiónu tvorí 298 podnikov. Priemyselná produkcia je z 95,3% sústredená v Bratislave.
Z hľadiska podnikateľskej aktivity právnických a fyzických osôb možno konštatovať, že podiel právnických osôb i fyzických osôb na tisíc obyvateľov regiónu je vysoko nad priemerom Slovenska. Rast podielu fyzických osôb v regióne súvisí s reštrukturalizáciou veľkých firiem, a tým i s uvoľňovaním pracovníkov. Podiel fyzických osôb v regióne na 1000 obyvateľov sa pohybuje od 55 (okres Malacky) do 110 (okres Bratislava I). Uvedené tendencie potvrdzuje i ukazovateľ, vyjadrujúci podiel živnostníkov na celkovom počte zamestnancov , kde sa okrem okresu Bratislava I dosahujú v ostatných okresoch hodnoty nad priemer Slovenska.
Región Západné Slovensko
Región Západné Slovensko je z pohľadu administratívno-správneho tvorený krajmi Trnavským, Nitrianskym a Trenčianskym s 23 okresmi.
V hospodárskej štruktúre regiónu má rozhodujúce postavenie sekundárny sektor (39,7 % zamestnaných), čo je oproti roku 1999 pokles o 5,6 %. Najvyšší podiel zamestnaných v sekundárnom sektore je v Trenčianskom kraji (47,1 %). Zamestnanosť v terciárnom sektore mala oproti roku 1999 (39,24 %) výraznú dynamiku a dosiahla úroveň 52,9 %, pritom najvyššiu zamestnanosť dosahuje Nitriansky kraj (56,6 %). Podiel primárneho sektoru na zamestnanosti je 7,4 %, čo je oproti roku 1999 pokles o 8 %. V terciárnom sektore majú najväčší podiel trhové služby 31,7 %, čo predstavuje oproti roku 1999 nárast o 7,6 %. V odvetvovej štruktúre rozhodujúca časť zamestnaných v regióne je v priemysle (218 tis. pracovníkov) a v obchode (114 tis.).
Región z hľadiska odvetvovej štruktúry má priemyselno-poľnohospodársky charakter. Rozhodujúce postavenie má priemysel. V jeho štruktúre má významné postavenie výroba elektrických zariadení (18,9 % - rok 2001), textilná a odevná výroba (13,1 %), výroba strojov a kovových výrobkov (12,4 %) a výroba potravín (11,7 %).
Z rozvojových priorít regiónu, ktoré budú zohrávať významnú úlohu treba spomenúť potrebu oživenia potravinárskeho priemyslu vo väzbe na spracovanie poľnohospodárskej produkcie.
Stavebná výroba v regióne prekonáva krízu a je značne diferencovaná a pohybuje sa od 23 540,- Sk (v okrese Hlohovec) do 350 930,- Sk (v okrese Nitra).
Významnou stránkou ekonomickej štruktúry regiónu je podnikateľská aktivita a veľkosť firiem. Rast podielu fyzických osôb v regióne súvisí s reštrukturalizáciou veľkých firiem, a tým i s uvoľňovaním pracovníkov. Podiel fyzických osôb v regióne na 1000 obyvateľov sa pohybuje od 37 (okres Púchov) do 72 (okres Dunajská Streda).
Región Stredné Slovensko Administratívnu štruktúru regiónu tvorí 827 samosprávnych obcí s 24 okresmi v rámci Babskobystrického a Žilinského kraja.
Ekonomickú základňu regiónu tvoria prakticky všetky národohospodárske odvetvia s výraznou prevahou priemyslu a služieb. Z prírodných zdrojov najväčší ekonomický význam má drevná hmota (lesy tvoria 51,3 % územia regiónu) a z nerudných surovín najmä zásoby magnezitu, mastenca a stavebných materiálov. Na tejto báze je vybudovaná časť - najmä drevárskeho – priemyslu, ale hlavnými priemyselnými odvetviami sú strojárenský, elektrotechnický a metalurgický priemysel, dopĺňaný chemickým, farmaceutickým, textilným a kožiarskym priemyslom. Kvalitou krajinného prostredia, výskytom minerálnych a liečivých prameňov a jedinečným pamiatkovým fondom patrí z hľadiska cestovného ruchu k najatraktívnejším celoročne využívaným regiónom.
Štruktúra ekonomickej základne regiónu je profilovaná najmä odvetviami sekundárneho sektoru v ktorých je zamestnaných 37,4 % pracovníkov regiónu. V primárnom sektore pracuje 6,4 % pracovníkov regiónu a v terciárnom sektore pracuje 56,2 % pracovníkov regiónu. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcou časťou terciárneho sektoru sú trhové služby, kde v regióne pracuje 31,5 % pracovníkov.
Na území regiónu je lokalizovaných 561 priemyselných závodov s viac ako 20 pracovníkmi. Industrializovaná je najmä stredná časť regiónu (okresy Žilina, Martin, Ružomberok, L. Mikuláš v Žilinskom kraji a Žiar nad Hronom, Zvolen, Detva, Banská Bystrica, Brezno v Banskobystrickom kraji). V týchto zónach je sústredených 55 % priemyselných podnikov.
V priemyselnej výrobe má významné postavenie výroba kovov, kde pracuje 15,3 % z celkového počtu pracujúcich v priemysle regiónu, vo výrobe potravín 11,7 % pracovníkov, v textilnej výrobe 12,3 % a vo výrobe elektrických a optických zariadení 7,2 % pracovníkov. V dôsledku útlmu investičnej výstavby stavebná výroba má dlhodobejšie klesajúci trend. Počet pracovníkov v stavebníctve poklesol oproti r. 1993 na 55,8%, čo dokumentuje i nízka hodnota stavebnej produkcie na obyvateľa.
Nedostatkom existujúcej ekonomickej štruktúry je nízky podiel výskumných kapacít, keď na počte výskumných pracovníkov sa podieľa len 14,8 %. Je to do určitej miery dôsledkom všeobecne nižšej vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.
Nižšia úroveň vzdelanosti obyvateľstva okrem ekonomických podmienok je príčinou nižšej podnikateľskej aktivity.
Región Východné Slovensko Administratívnu štruktúru regiónu tvorí 1 148 samosprávnych obcí a 24 okresov v rámci Prešovského a košického kraja.
Región má relatívne priaznivú ekonomickú štruktúru: primárny sektor tvorí len 5,9 %, sekundárny sektor 33,7 % a terciárny sektor 60,4 %.
Podiel trhových služieb v regióne predstavuje 33,8 % z celkového počtu zamestnaných v regióne. Tento podiel je na Slovensku vyšší len v Košickom a Bratislavskom kraji. Okresy regiónu Východné Slovensko sú hlboko pod týmto priemerom, a to dokonca aj v okresoch s rozvinutou priemyselnou základňou. Jedine okres Poprad má zodpovedajúce proporcie trhových služieb a presahuje priemer regiónu s 36,4 % zamestnaných.
Primárne zdroje, okrem rozsiahleho lesného fondu, tvoria najmä zásoby nerudných surovín (magnezit, soli, keramické suroviny), ale aj rudné suroviny a energetické suroviny (zemný plyn), vrátane zdrojov geotermálnej energie. Dominantné postavenie v regióne má metalurgický priemysel, odvetvia chemického, drevospracujúceho, strojárenského a elektrotechnického priemyslu. Územie regiónu má vzhľadom na kvalitu krajinného prostredia a unikátne kultúrne dedičstvo bohatý rekreačný potenciál medzinárodného významu.
Priemyselnú základňu tvorí 461 podnikov s viac ako 20 pracovníkmi. Priemysel je koncentrovaný v aglomeráciách Košice-Prešov, v trojuholníku Vranov-Humenné-Michalovce a v okrese Poprad. V stavebníctve pôsobí veľký počet malých a stredných podnikov. Vážnym nedostatkom hospodárskej štruktúry regiónu je nízky podiel výskumných činností.
Vzhľadom na špecifické podmienky rozvoja jednotlivých regiónov v ekonomike Slovenska ich konkurencieschopnosť bude ovplyvňovaná predovšetkým:
- Využitím, reštrukturalizáciou a rozvojom produkčného potenciálu regiónov. V záujme ekonomickej a sociálnej stability regiónov podpora týchto aktivít by mala viesť k udržaniu a posilneniu odvetvovej diverzifikácie ekonomickej základne regiónov.
- Zvyšovaním inovačnej kapacity regiónov zameraných na prenos nových technológií a know-how do produkčných odvetví a vytvárania podmienok na lokalizáciu a rozvoj technologických firiem, informačných a poradenských centier.
- Kultiváciou ľudského potenciálu a efektívneho využitia zdrojov pracovných síl. Cieľom je zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.
- Zlepšením dostupnosti regiónov a dovybavením ich územia infraštruktúrou. V prvom rade ide o modernizáciu dopravnej infraštruktúry a podporu aktivít zameraných na dovybavenie územia regiónov zariadeniami technickej infraštruktúry.
Záver
Veľké nádeje v rozvoji slovenského priemyslu sa vkladajú do zvýšeného prílevu zahraničných investícií, a to predovšetkým do skupiny odvetví s vyššou sofistikovanosťou výroby. V snahe odstrániť disparity medzi regiónmi sa začali budovať priemyselné parky hlavne na východe Slovenska. Každý nový podnik postavený "na zelenej lúke" vytvorí stovky nových pracovných príležitostí. Z regionálneho hľadiska tak investície neprúdia len do Bratislavy.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v súčasnosti pracuje na 120 rozpracovaných investičných projektoch. Dôležité bude nielen to, či vôbec skončia na Slovensku, ale aj to, kde a v ktorom regióne sa zrealizujú. Vítaní budú všade, no najmä vo východnejších oblastiach budú mať zásadnejší vplyv na zamestnanosť a celkové oživenie.
