Úvod

Voda je najrozšírenejšou látkou na našej planéte. Voda – to sú oceány, moria, rieky, jazerá a vodné nádrže. To sú aj belasé masy horských ľadovcov i nedozerné snehové polia. Olovené mračná, rozmarné obláčiky, dážď, hmla - aj to je voda. Je aj v nás: z dvoch tretín sa skladáme z vody. Voda nie je iba najrozšírenejšia, ale aj najdôležitejšia kvapalina v prírode. Stačí povedať, že v nej sa zrodil život. Bez nej nemôžu existovať živočíchy a rastliny. Život je iba tam, kde je voda.
Slovensko je vnútrozemský štát. Leží v strede mierneho pásma. Najsevernejší bod je pri Oravskej Polhore (49° 37' 52" s.g.s.) a najjužnejší na Dunaji pri Patinciach (47° 43' 54" s.g.s.). Šírkový rozdiel (1° 53') je malý na to, aby diferencoval naše podnebie. Najzápadnejší bod je na rieke Morava pri Záhorskej Vsi (16° 50' 05" v.g.s.), dĺžkové rozpätie je 5° 44' a časový rozdiel 22 minút. Prevažná časť' územia Slovenska sa rozprestiera medzi 48° a 49° s.g.s. (najkratšia vzdialenosť k pólu 4 642 km, k rovníku 5314 km). Poloha vzhľadom k oceánom a moriam je menej priaznivá. Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj, ktorá nás spája s Čiernym morom (z Bratislavy do ústia l 870 km) a prieplavmi po Mohane a Rýne so Severným morom (l 648 km). Moria a oceány významne ovplyvňujú podnebie. Z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím mierneho pásma. Najvyšším bodom je vrchol Gerlachovského štítu (2 655 m nm.), najnižším výtok Bodrogu (94 m n. m,). Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m n. m. Veľké výškové rozdiely i členitý reliéf spôsobujú zmeny podnebia a v dôsledku toho i pôd, rastlinstva, osídlenia a ľudských aktivít. Územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie (strecha Európy). Väčšina riek u nás iba pramení, sú krátke, nezabezpečujú dostatok vody pre priemysel a iné aktivity, okrem rieky Dunaj, ktorá Slovenskom preteká.

Podľa prevládajúceho geomorfologického činiteľa možno u nás vyčleniť tieto typy reliéfu:
- ľadovcový
- veterný
- riečny
- krasový
- antropogénny

Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Vytváral sa v starších štvrtohorách v nadmorských výškach nad l 700 m nad morom. Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly (kary), ľadovcové doliny (trogy), ľadovcové panvy, jazerá (plesá - najznámejšie sú Popradské, Veľké Hincovo a iné), skalnaté skoky s vodopádmi a bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili moreny. Prehradením toku tatranských potokov niektorými morenami vznikli ďalšie plesá, napr. Štrbské.
Veterný reliéf - z naviatých pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy. Najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, vyskytujú sa i na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše. Veľké rozlohy zaberajú v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, menšiu plochu v Košickej a Juhoslovenskej kotline.




Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, vytvorili v dolinách terasy a nivy, napr. Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave vytvoril štyri terasy a nivu. V odolných horninách úzke tiesňavy a kaňony (Váh cez Malú Fatru, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny), v menej odolných horninách vytvárajú erózne kotliny (Sučanská kotlina v Bielych Karpatoch, Kysucká kotlina v Javorníkoch a iné).
Krasový reliéf je najlepšie vyvinutý v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muranskej planiny. Najznámejšie jaskyne sú Domica, Ochtinská aragonitova jaskyňa, Demänovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny; priepasti- Čertova diera (186 m) a Brázda (l81 m), resp. Zadielsky kaňon a Maninská tiesňava.
Antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín (Hornonitrianska kotlina a okolie Veľkého Krtíša). Haldy sa nachádzajú v Žiari nad Hronom, v Seredi, v Dobšinej, v Jelšave, Lubeniku. Antropogénne formy vznikajú i pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín, pri zemných prácach v poľnohospodárstve - terasy, a pri výstavbe komunikácii a priehrad - násypy a zárezy. Podľa členitosti povrchu jednotlivé typy reliéfu zaberajú: roviny (l l % rozlohy štátu), vyskytujú sa popri riekach; pahorkatiny (39 %) tvoria dna kotlín a členitejšie časti nížin, vrchoviny (26 %) sa nachádzajú v nižších častiach Karpát, hornatiny (22 %) a veľhornatiny (2 %) tvoria najvyššie časti slovenskej klenby Karpát.

Rieky

Sila riek je obrovská, dokázali sa prerezať aj cez najtvrdšie skaly v horách. Naopak, na miestach, kde rieky opúšťajú hory a ich rýchlosť sa spomaľuje, ukladajú materiál, ktoré z nich zmyli. Zo Slovenska odtekajú rieky do dvoch morí. Väčšina slovanských riek odvádza svoje vody do Dunaja a ten sa vlieva do Čierneho mora. Do úmoria Čierneho mora patrí 96% územia Slovenska. Len z malej časti územia pod Tatrami, zo Spiša, odtekajú rieky Dunajec a Poprad z plochy 1 593 km2,čo tvorí iba 4% územia Slovenska, do Baltského mora. Do Jadranského mora, ktoré leží najbližšie(okolo 400 km) neodteká ani jedna zo slovenských riek. Nedokázali totiž prelomiť hradbu Álp. Územie Slovenska je rozvodnicami rozdelené na tri hlavné povodia: veľké povodie Dunaja, ktoré hlavná slovenská rozvodnica ďalej delí na oblasť prítokov Dunaja (Morava, Váh, Nitra, Ipeľ, Hron) a zberná oblasť Tisy so sústavou Bodrogu (Latorica, Laborec, Uh, Ondava, Topľa) a sústavou Slanej (Slaná, Bodva, Hornád, Torysa), ako tretie vystupuje malé povodie Dunajca, prítoku Visly, so svojim hlavným prítokom Poprad.
Sila riek sa prejaví aj pri každoročných povodniach. Donedávna naháňali strach najmä najväčšie rieky, preto spútali ich rieky hrádzami. Dnes viac ohrozujú životy a majetok ľudí malé, náhle rozvodnené potoky ako Svinka či Krupina. Okrem ochrany ľudí pred vodou treba myslieť aj na ochranu vody pred ľuďmi. Znečisťujeme si ju splaškami, chemikáliami a iným odpadom. Väčšina týchto nečistôt k nám nepriteká, ale vypúšťame ich sami do riek. Geografická poloha Slovenskej republiky v strednej Európe má za následok, že cez naše územie preteká len jeden veľtok - Dunaj.


Dunaj

Dunaj je druhá najväčšia európska rieka, ktorá k nám priteká z Rakúska. Vzniká sútokom Brege a Brigachu v Čiernom lese (Nemecko), resp. pramení v Nemecku v Čiernom lese(Schwarzwald) a svoje najvodnatejšie prítoky priberá z Álp Tie spôsobujú, že najviac vody tečie cez Dunaj v máji, júni a júli, keď ostatné slovenské rieky už dávno odviedli najväčšie vody z roztopeného ľadu, či snehu. Preteká južným Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Srbskom, potom tvorí po mnoho desiatok kilometrov rumunsko-bulharskú hranicu a ústí deltou do Čierneho mora na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou. Z jeho celkovej dĺžky 2 857 km je na území Slovenska 172 km dlhí úsek a z toho len v dĺžke 22,5 km preteká našim územím a na dĺžke 149,5 km tvorí hranicu Slovenska s Rakúskom a Maďarskom. Je tradičnou trasou riečnej dopravy, ktorej význam vzrástol po spojení s Rýnom a Mohanom v roku 1992. Dunaj je pre Slovensko dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovaných plôch Slovenska a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody. Na Slovensko priteká Dunaj pod hradom Devín, kde sa v divokých krútňavách spája s pomaly tečúcou Moravou. Morava je rieka prameniaca na Morave pod Kralickým Sněžníkem, ktorá tvorí časť našej hranice s Českou republikou a Rakúskom (prítoky: Myjava, Rudava a Malina). Pod Bratislavou, na mieste, kde sa Dunaj prerezal cez Malé Karpaty, vlieva do Malej dunajskej kotliny. Tam sa spomaľuje tok. V minulosti často menil koryto, lebo tiekol na svojich usadeninách vyššie, ako boli položené okolité časti krajiny. Potom svoje brehy prelomil a tiekol po nižšej časti územia. Vytvoril tak mnoho ramien. Najväčším z nich je Malý Dunaj. Územie medzi Dunajom a Malým Dunajom sa nazýva Žitný ostrov- jeden z najväčších európskych vnútrozemných ostrovov. Dunaj naniesol pozdĺž svojho toku toľko usadenín, že odtlačil ústie Dunaja a mnoho km ďalej na východ v smere svojho toku. Brehy Dunaja dnes spevňujú hrádze. Na rieke vybudovali Vodné dielo Gabčíkovo a spútali ju preto do 20 km dlhého, prívodného kanála. V ňom tečie voda až o 20 m vyššie ako sú postavené okolité dediny a mestá. Na našom území vedie cez Dunaj 7 cestných mostov. Na celom pohraničnom úseku je maďarský breh strmší ako slovanský, spôsobuje to otáčanie Zeme a tak. Tesne pred miestom ako opúšťa naše územie, priberá ešte Ipeľ a Hron.
Prítoky (a strana, z ktorej pritekajú):
- Morava (Ľ)
- Váh (Ľ)
- Hron (Ľ)
- Ipeľ (Ľ)

Váh

Váh je najväčší, ľavostranný prítok Dunaja, do ktorého ústí v Komárne a pravdaže naša najdlhšia rieky. Vzniká spojením Bieleho a Čierneho Váhu nad Kráľovou Lehotou. Biely vyteká z Krivánskeho zeleného plesa a Čierny pramení pri Kráľovej Lehote. Na Čiernom Váhu pri Kráľovej Lehote bola postavená najväčšia prečerpávacia elektráreň. Cez deň vyrába elektrinu a v noci sa voda (lacným prúdom) prečerpáva naspäť do vysoko položenej nádrže, aby cez deň zase vyrábala elektriku. Jeho celková dĺžka je 403 km. Na Váhu je postavených najviac priehrad, spútavajú jeho tok na 17 miestach. Žiaľ väčšina nádrží sa postupne vyplnila splaveninami a zachytáva oveľa menej vody ako pri ich výstavbe. Malebné úseky prielomov Váhu cez Veľkú a Malú Fatru boli kedysi pre pltníkov, ktorí ho splavovali najnáročnejšie. Má najväčšie povodie, viac ako 15 000 km2. Na ceste k Dunaju váh mieša svoje vody s divokými a pokojne sa valiacimi vodami bystrín či veľkých riek. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Najznámejšie sú Nitra, Belá, Revúca, Orava, Turiec a Kysuca. Posledné tri dali mená aj krajom, odkiaľ privádzajú svoju vodu. Orava, ktorá sa Váhu takmer vyrovná, privádza vodu zo severu rovnako ako Kysuca, Turiec zas zbiera vody z Malej a Veľkej Fatry.


Nitra

Pramení na juhovýchodných svahoch Malej Fatry a vlieva sa do Váhu nad Komárnom, jej dĺžka je 197 km (prítok Žitava).


Hron

Hron pramení pod Kráľovou holou nad Švermovom v Tatrách, do Dunaja ústí pod Štúrovom (prítoky Slatina a Sikenica). Hron obteká Nízke Tatry z juhu a Váh zo severu. Zbiera vodu všetkých riek zo stredu Slovenska. Hradbu pohorí preráža na mieste, ktoré sa nazýva Slovenská brána, medzi Štiavnickými vrchmi a Pohronským Inovcom. Hron je druhá najdlhšia rieka Slovenska, jej dĺžka je 298 km a preteká len územím Slovenska.


Ipeľ

Ipeľ je dlhá rieka na juhu Slovenska, ktorá má väčšinu roka málo vody. Keďže je na tomto území slbá zrážková činnosť, často takmer stráca vodu. Najviac vody je v Ipli, keď sa sneh na horách topí a prichádzajú skoré jarné dažde. Jeho prameň sa nachádza vo Vepoských vrchoch, v západnej časti Slovenského rudohoria. Tečie juhovýchodným až južným smerom, približne pri ústí Suchej vstupuje do rozsiahlej aluviálnej nivy, odtiaľ smeruje na západ, prípadne juhozápad, pri výstupe z Ipeľskej pahorkatiny sa obracia na juh a pri Chľabe ústi do Dunaja. Jeho dĺžka je 140 km (prítoky Krtíš, Krupinica). Jeho časť tvorí hranicu s Maďarskom.


Tisa

Tisa preteká cez naše územie v dĺžke 7 km, odvodňuje rieky východného Slovenska, ktoré sa do nej vlievajú v Maďarsku (prítoky Slaná s Rimavou, Muranom a Bodvou a Hornád s Hnilcom a Torysou).

Slaná

Slaná je pravostranný prítok Tisy, ktorý pramení v Stoliockých vrchoch. Jej celková dĺžka je 229 km, ale na Slovensku je to iba 110 km. Do Maďarska vchádza pod Lenartovcami.

Bodva

Je to ľavostranný prítok Slanej, prameniaci v Bolonských vrchoch


Hornád

Je tiež prítok Slanej, ktorý pramení pod Kráľovou holou, pod Vykartovcami. Hornád sa vlieva do Dunaja po 179 km. Od Kráľovej hole tečie cez Slovanský raj, kde vytvára jeden z najkrajších prielomov na Slovensku. Lemuje ho turistický chodník a pre odvážnych poskytuje nebezpečnú vodnú cestu. Najkratšia rieka Slovenského rudohoria tečie cez Košica a južne od nich až po naše hranice s Maďarskom. Jeho pravostranný prítok je rieka Hnilec, ktorá pramení taktiež pod Kráľovou holou. Jeho najvýznamnejší ľavostranný prítok je rieka Torysa, prameniaca v Levočských vrchoch.


Bodrog

Je to pravostranný prítok Tisy, ktorý vzniká sútokom Ondavy a Latorice a ich prítokov Topli a Laborca s riekou Uh


Poprad a Dunajec

Poprad a Dunajec na severe Slovenska ako jediné rieky na našom území odvádzajú svoje vody do Baltského mora. Dunajec si už v dávnych časoch obľúbili pltníci. Dnes je splavovanie tejto rieky na pltiach turistickou atrakciou.


Vodné stavy našich riek závisia od atmosferických zrážok; Bodrog má najvyšší stav v marci, Váh v apríli a Dunaj v júni. Slovenské rieky podľa režimu možno rozdeliť do troch typov: vysokohorský (Dunaj), stredohorský (horné toky Váhu a Hrona) a vrchovinonížinný (Nitra, Žitava, Ipeľ)


Rozdelenie vodstva podľa rádu riek v smere toku:

- Dunaj (ústi do Čierneho mora)
- Morava (ústi pri Devíne)
- Sudoměřický potok (ústi pri Sudoměřiciach)
- Chvojnica (ústi pri Holíči)
- Unínsky potok (ústi pri Kopčanoch)
- Myjava (ústi pri Kútoch)
- Brezová (ústi pri Osuskom)
- Teplica (ústi pri Senici)
- Myjavská Rudava (ústi pri Senici)
- Stará Myjava (rameno Myjava, pripája sa pri Šaštíne)
- Šaštínsky potok (ústi pri Šaštíne)
- Rudava (ústi pri Malých Levároch)
- Rudavka (ústi na území VVP Záhorie)
- Lakšársky potok (ústi pri Malých Levároch)
- Malina (ústi pri Stupave)
- Pernecká Malina (ústi pri Malackách)
- Ježovka (ústi pri Malackách)
- Močiarka (ústi pri Lábe)
- Stupavský potok (ústi pri Stupave)
- Vydrica (ústi v Bratislave)
- Čiližský potok (ústi pri Číčove)
- Váh (ústi pri Komárne) (vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote)
- Biely Váh
- Mlyničná voda (ústi vo Važci)
- Beliansky potok (ústi pri Východnej)
- Čierny Váh
- Ždiarsky potok (ústi pri Liptovskej Tepličke)
- Ipoltica (ústi pri osade Čierny Váh)
- Svarínka (ústi pri osade Svarín)
- Boca (ústi pri Kráľovej Lehote)
- Hybica (ústi pri Kráľovej Lehote)
- Belá (ústi pri Liptovskom Hrádku) (vzniká sútokom Tichého potoka a Kôprovského potoka -pri Podbanskom)
- Tichý potok
- Kôprovský potok
- Štiavnica (ústi pri Uhorskej Vsi)
- Trnovec (ústi pri Beňadikovej)
- Smrečianka (ústi v Liptovskom Mikuláši)
- Demänovka (ústi v Liptovskom Mikuláši)
- Jalovský potok (ústi v Liptovskom Mikuláši)
- Palúdžanka (ústi pri Galovanoch)
- Kvačianka (ústi pri Liptovskej Sielnici)
- Ľupčianka (ústi pri Liptovskom Michali)
- Teplianka (ústi pri Liptovskej Teplej)
- Revúca (ústi v Ružomberku)
- Korytnica (ústi pri Liptovskej Osade)
- Lúžňanka (ústi pri Liptovskej Osade)
- Ľubochnianka (ústi pri Ľubochni)
- Orava (ústi pri Kraľovanoch) (vzniká sútokom Bielej Oravy a Čiernej Oravy pri Námestove)
- Biela Orava
- Klinianka (ústi pri Krušetnici)
- Mútňanka (ústi pri Breze)
- Hruštínka (ústi pri Lokci)
- Veselianka (ústi pri Oravskej Jasenici)
- Polhoranka (ústi pri Zubrohlave)
- Čierna Orava
- Jelešňa (ústi pri Trstenej)
- Oravica (ústi pri Tvrdošíne)
- Studený potok (ústi pri Podbieli)
- Chlebnický potok (ústi pri Sedliackej Dubovej)
- Jasenovský potok (ústi v Dolnom Kubíne)
- Zázrivka (ústi pri Párnici)
- Šútovský potok (ústi pri Šútove)
- Kantorský potok (ústi pri Sučanoch)
- Turiec (ústi pri Vrútkach)
- Jasenica (ústi pri Ivančinej)
- Teplica (ústi pri Jazernici)
- Dolinka (ústi pri Blažovciach)
- Vríca (ústi pri Laskári)
- Valčiansky potok (ústi pri Beniciach)
- Blatnický potok (ústi pri Príbovciach)
- Gaderský potok (ústi v Blatnici)
- Beliansky potok (ústi pri Košťanoch nad Turcom)
- Necpalský potok (ústi pri Žabokrekoch)
- Sklabinský potok (ústi vo Vrútkach)
- Hoskora (ústi pri osade Jánošíkovo)
- Varínka (ústi pri Varíne)
- Kysuca (ústi pri Žiline)
- Predmieranka (ústi pri Turzovke)
- Raková (ústi pri Rakovej)
- Čierňanka (ústi pri Čadci
- Oščadnica (ústi pri Oščadnici)
- Bystrica (ústi pri Krásne nad Kysucou)
- Vychylovka (ústi pri Novej Bystrici)
- Radôstka (ústi pri Starej Bystrice)
- Vadičovský potok (ústi pri Radoli)
- Neslušanka (ústi pri Rudinke)
- Rajčanka (ústi pri Žiline)
- Lesnianka (ústi pri Rajeckej Lesnej)
- Porubský potok (ústi pri Rajeckých Tepliciach)
- Kuneradský potok (ústi pri Rajeckých Tepliciach)
- Divina (ústi pri Divinke)
- Dlhopoľka (ústi pri Svederníku)
- Rovnianka (ústi pri Kotešovej)
- Petrovička (ústi pri Bytči)
- Hradnianka (ústi pri Predmier)
- Štiavnik (ústi pri Mikšovej)
- Papradnianka (ústi pri Podvaží)
- Manínsky potok (ústi pri Považskej Teplej)
- Domanižanka (ústi v Považskej Bystrici)
- Marikovský potok (ústi pri Udiči)
- Biela voda (ústi pri Púchove)
- Pružinka (ústi pri Beluši)
- Lednica (ústi pri Dulove)
- Tovarský potok (ústi pri Savčine)
- Podhradský potok (ústi pri Ilave)
- Vlára (ústi pri Nemšovej)
- Ľuborča (ústi pri Ľuborči)
- Súčanka (ústi pri Skalke nad Váhom)
- Teplička (ústi pri Trenčíne)
- Drietomica (ústi pri Kostolnej - Záriečí)
- Selecký potok (ústi pri Krivosúde - Bodovke)
- Bošáčka (ústi pri Trenčianskych Bohuslaviciach)
- Chocholnica (ústi pri Trenčianskych Bohuslaviciach)
- Klanečnica (ústi pri Novom Meste nad Váhom)
- Kamečnica (ústi pri Novom Meste nad Váhom)
- Dubová (ústi pri Piešťanoch)
- Jablonka (ústi pri Čachticiach)
- Dudváh (jedno rameno ústi pri Siladiciach)
- Jarčie (ústi pri Kráľovej nad Váhom)
- Nitra (nové koryto ústi pri Komoči)
- Tužina (ústi pri Pravenci)
- Chvojnica (ústi pri Nedožeroch
- Handlovka (ústi pri Koši)
- Drahožica (ústi pri Malých Kršteňanoch)
- Nitrica (ústi pri Partizánskom)
- Jasenina (ústi pri Čavoji)
- Vyčoma (ústi pri Bošanoch)
- Bebrava (ústi pri Práznovciach)
- Machnáč (ústi pri Horných Ozorovciach)
- Svinica (ústi pri Horných Ozorovciach)
- Inovec (ústi pri Biskupiciach)
- Radiša (ústi pri Biskupiciach)
- Haláčovka (ústi pri Rybanoch)
- Livina (ústi pri Livine)
- Chotina (ústi pri Topoľčanoch)
- Dršňa (ústi pri Solčanoch)
- Bojnianka (ústi pri Nitrianskej Strede)
- Radošinka (ústi pri Lužiankach)
- Andač (ústi pri Zbehoch)
- Perkovský potok (ústi pri Zbehoch)
- Kadaň (ústi pri Veľkom Cetíne)
- Žitava (nové koryto ústi pri Šuranoch)
- Hostiansky potok (ústi pri Zlatých Moravciach)
- Stráňka (ústi pri Tesárskych Mlyňanoch)
- Čerešňový potok (ústi pri Novej Vsi nad Žitavou)
- Drevenica (ústi pri Novej Vsi nad Žitavou)
- Bocegai (ústi pri Beladiciach)
- Širočina (ústi pri Vrábloch)
- Liska (ústi pri Huli)
- Chrenovka (ústi pri Nových Zámkoch)
- Dlhý kanál (ústi pri Nových Zámkoch)
- Cabajský potok (ústi pri Jatove)
- Malý Dunaj (ústi pri Kolárove)
- Blatina (ústi pri Moste pri Bratislave)
- Čierna voda (ústi pri Tomášikove)
- Stoličný potok (ústi pri Veľkých Úľanoch)
- Dudváh (druhé rameno ústi pri Čiernej Vode)
- Holeška (ústi pri Trebaticiach)
- Chtelnička (ústi pri Veľkých Kostoľanoch)
- Blava (jedno rameno ústi pri Bučanoch, druhé rameno pri Križovanoch nad Dudváhom)
- Krupský potok (ústi pri Dolných Lovčiciach)
- Trnávka (ústi pri Majcichove)
- Parná (ústi pri Zelenči)
- Gidra (ústi pri Malej Mači)
- Šárd (ústi pri Horných Salibách)
- Derňa (ústi pri Tešedíkove)
- Stará Nitra (staré koryto Nitry ústi pri Komárne)
- Stará Žitava (staré koryto Žitavy ústi pri Martovciach)
- Hron (ústi pri Kamenici nad Hronom)
- Hronec (ústi pri Závadke nad Hronom)
- Bacúšsky potok (ústi pri Bacúchu)
- Rohozná (ústi pri Zadných Halnách)
- Čierny Hron (ústi pri Chvatimechu)
- Kamenistý potok (ústi pri Hronci)
- Osrblianka (ústi pri Hronci)
- Bystrianka (ústi pri Podbrezovej)
- Štiavnička (ústi pri Bystrej)
- Vajskovský potok (ústi pri Lopeji)
- Jaseniansky potok (ústi pri Predajnej)
- Sopotnica (ústi pri Brusne)
- Hutná (ústi pri Lučatíne)
- Ľupčica (ústi pri Slovenskej Ľupči)
- Bystrica (ústi v Banskej Bystrici)
- Starohorský potok (ústi pri Uľanke)
- Tajovský potok (ústi v Banskej Bystrici)
- Lukavica (ústi pri Sliači)
- Sielnický potok (ústi pri Sliači)
- Slatina (ústi pri Zvolene)
- Detviansky potok (ústi pri Detve)
- Hradná (ústi pri Vígľaši)
- Slatinský potok (ústi pri Zvolenskej Slatine)
- Ľubica (ústi pri Zvolenskej Slatine)
- Hučava (ústi vo Zvolene)
- Zolná (ústi pri Zolnej)
- Neresnica (ústi vo Zvolene)
- Jasenica (ústi pri Hronskej Breznici)
- Ihráčsky potok (ústi pri Trnavej Hore)
- Rudnica (ústi pri Šášovskom Podhradí)
- Lutilský potok (ústi pri Žiari nad Hronom)
- Zákruty (ústi pri Dolnej Trnávke)
- Teplá (ústi pri Hliníku nad Hronom)
- Prochotský potok (ústi pri Dolnej Ždani)
- Vyhniansky potok (ústi pri Bzenici)
- Kľak (ústi pri Žarnovici)
- Hodrušský potok (ústi pri Žarnovici)
- Richnava (ústi pri Rudne nad Hronom)
- Novobanský potok (ústi pri Novej Bani)
- Čaradický potok (ústi pri Kozárovciach)
- Sikenica (ústi pri Šarovciach)
- Jabloňovka (ústi pri Bátovciach)
- Podlužianka (ústi pri Šarovciach)
- Vrbovec (ústi pri Želiezovciach)
- Lužianka (ústi pri Hronovciach)
- Malianka (ústi pri Hronovciach)
- Kvetnianka (ústi pri Bíni)
- Perec (ústi pri Kameníne)
- Paríž (ústi pri Malej nad Hronom)
- Bajtavský potok (ústi pri Kamenici nad Hronom)
- Ipeľ (ústi pri Chľabe)
- Chocholná (ústi pri Málinci)
- Uhorštiansky potok (ústi pri Poltári)
- Poltárica (ústi pri Brezničke)
- Banský potok (ústi pri Brezničke)
- Petrovský potok (ústi pri Pincinej)
- Suchá (ústi pri Holiši)
- Belina (ústi pri Kurtáni)
- Čamovský potok (ústi pri Fiľakove)
- Krivánsky potok (ústi pri Trebeľovciach)
- Budinský potok (ústi pri Lovinobani)
- Tuhársky potok (ústi v Lučenci)
- Slatinka (ústi pri Mikušovciach)
- Babský potok (ústi pri Trebeľovciach)
- Mučínsky potok (ústi pri Rapovciach)
- Mašková (ústi pri Trenči)
- Tisovník (ústi pri Muli)
- Madačka (ústi pri Šuli)
- Kakatka (ústi pri Dolnej Strehovej)
- Ľuboreč (ústi pri Dolnej Strehovej)
- Stará rieka (ústi pri Muli)
- Koprovnica (ústi pri Pôtri)
- Stracinský potok (ústi pri Bušinciach)
- Krtíš (ústi pri Slovenských Ďarmotách)
- Plachtinský potok (ústi pri Sklabinej)
- Čebovský potok (ústi pri Kolároch)
- Veľký potok (ústi pri Kosihách nad Ipľom)
- Olvár (ústi pri Šahách)
- Krupinica (ústi pri Šahách)
- Bebrava (ústi pri Krupine)
- Jalšovík (ústi pri Dolnom Badíne)
- Litava (ústi pri Plášťovciach)
- Trpinec (ústi pri Cerove)
- Vrbovok (ústi pri Plášťovciach)
- Štiavnica (ústi pri Vyškovciach nad Ipľom)
- Klastavský potok (ústi pri Hontianskych Tesároch)
- Belujský potok (ústi pri Šipiciach)
- Veperec (ústi pri Hokovciach)
- Búr (ústi pri Kubáňove)
- Jelšovka (ústi pri Ipeľskom Sokolci)

- Tisa (ústi do Dunaja pri Novom Sade v Srbsku)
- Bodrog (ústi pri Tokaji v Maďarsku) (vzniká sútokom Ondavy a Latorice pri Zemplíne)
- Ondava
- Mostovka (ústi vo Vyšnom Orlíku)
- Ladomirka (ústi vo Svidníku)
- Kapišovka (ústi pri Svidníku)
- Chotčianka (ústi pri Stropkove)
- Vojtovec (ústi pri Breznici)
- Brusnička (ústi pri Miňovciach)
- Oľka (ústi pri Žalobíne)
- Sitnička (ústi pri Nižnej Sitnici)
- Ondalík (ústi pri Jasenovciach)
- Ondavka (ústi pri Tovarnom)
- Topľa (ústi pri Parchovanoch)
- Slatvinec (ústi pri Kružlove)
- Kamenec (ústi pri Tarnove)
- Šibská voda (ústi v Bardejove)
- Kamenec (ústi pri Bardejove)
- Cerninka (ústi pri Dubinnom)
- Černošina (ústi pri Harhaji)
- Koprivnička (ústi pri Marhani)
- Radomka (ústi pri Mičakovciach)
- Voliansky potok (ústi pri Hanušovciach nad Topľou)
- Čičava (ústi vo Vranove nad Topľou)
- Lomnica (ústi vo Vranove nad Topľou)
- Olšava (ústi pri Sačurove)
- Trnávka (ústi pri Hrani)
- Bačkovský potok (ústi pri Hriadkach)
- Chlmec (ústi pri Zemplínskom Hradišti)
- Latorica
- Udoč (ústi pri Čičarovciach)
- Laborec (ústi pri Oboríne)
- Vydraňka (ústi pri Medzilaborciach)
- Olšava (ústi pri Čabinách)
- Výrava (ústi pri Jabloni)
- Ľubiška (ústi pri Veľopolí)
- Udava (ústi pri Kochanovciach)
- Cirocha (ústi pri Humennom)
– Smolník (ústi v národnom parku Poloniny)
- Stružnica (ústi v národnom parku Poloniny)
- Trnovec (ústi pri Stakčíne)
- Pčolinka (ústi v Snine)
- Barnov (ústi pri Belej nad Cirochou)
- Kamenica (ústi pri Lackovciach)
- Ptava (ústi pri Humennom)
- Uh (ústi pri Drahňove)
- Ulička (ústi pri Zabridi na Ukrajine)
- Zbojský potok (ústi pri Uliči)
- Ublianka (ústi pri Malom Bereznom na Ukrajine)
- Stežná (ústi v Ubli)
- Sobranecký potok† (ústi pri Sobranciach)
- Orechovský potok† (ústi pri Sejkove)
- Olšava† (ústi pri Jenkovciach)
- Čierna voda (ústi pri Stretavke)
- Porubský potok (ústi pri Hnojnom)
- Okna (ústi pri Sennom)
- Duša (ústi pri Veľkých Raškovciach)
- Roňava (ústi pri Sárospataku v Maďarsku)
- Terebľa (ústi pri Kuzmiciach)
- Veľká Krčava (ústi pri obci Felsőberecki v Maďarsku)
- Slaná (ústi pri Tiszagyulaháze v Maďarsku)
- Dobšinský potok (ústi pri Dobšinej)
- Súľovský potok (ústi pri Gemerskej Polome)
- Rožňavský potok (ústi pri Rožňave)
- Čremošná (ústi pri Brzotíne)
- Štítnik (ústi pri Plešivci)
- Hankovský potok (ústi pri Roštári)
- Rozložnica (ústi pri Paškovej)
- Muráň (ústi pri Bretke)
- Zdychava (ústi pri Revúcej)
- Turiec (ústi pri Tornali) (vzniká sútokom Západného a Východného Turca pri Gemerskej -Vsi)
- Východný Turiec
- Turčok (ústi pri Kameňanoch)
- Drieňovský potok (ústi pri Levároch)
- Západný Turiec
- Drieňok (ústi pri Rybníku)
- Kaloša (ústi pri Ruminciach)
- Rimava (ústi pri Vlkyni)
- Furmanec (ústi pri Tisovci)
- Klenovská Rimava (ústi pri Hnúšti)
- Rimavica (ústi pri Rimavskej Bani)
- Ľukva (ústi pri Rimavských Janovciach)
- Gortva (ústi pri Jesenskom)
- Belínsky potok (ústi pri Martinovej)
- Mačací potok (ústi pri Rimavskej Seči)
- Blh (ústi pri Rimavskej Seči)
- Striežovský potok (ústi pri Hrušove)
- Papča (ústi pri Veľkom Blhu)
- Dražický potok (ústi pri Uzovskej Panici)
- Teška (ústi pri Lenartovciach)
- Bodva (ústi pri Boldve v Maďarsku)
- Zlatná (ústi pri Medzeve)
- Šugovský potok (ústi pri Medzeve)
- Ida (ústi pri Pederi)
- Čečejovský potok (ústi pri Janíku)
- Konotopa (ústi pri Janíku)
- Turňa (ústi pri Hosťovciach)
- Chotárny potok (ústi pri Dvorníkoch)
- Hájsky potok (ústi pri Turni nad Bodvou)
- Hornád (ústi pri Ónode v Maďarsku)
- Bystrá (ústi pri Spišskom Bystrom)
- Vernársky potok (ústi pri Hranovnici)
- Gánovský potok (ústi pri Betlanovciach)
- Veľká Biela voda (ústi pri Hrabušiciach)
- Biely potok (ústi pri Spišských Tomášovciach)
- Holubnica (ústi pri Spišskej Novej Vsi)
- Brusník (ústi pri Spišskej Novej Vsi)
- Levočský potok (ústi pri Markušovciach)
- Bicír (ústi pri Levočských Lúkach)
- Lodina (ústi pri Vítkovciach)
- Klčovský potok (ústi pri Spišských Vlachoch)
- Margecianka (ústi pri Spišských Vlachoch)
- Slovinský potok (ústi pri Krompachoch)
- Hnilec (ústi pri Margecanoch)
- Železný potok (ústi v Nálepkove)
- Tichá voda (ústi pri Nálepkove)
- Stará voda (ústi pri Starej Vode)
- Bystrý potok (ústi pri Švedlári)
- Smolník (ústi pri Mníšku nad Hnilcom)
- Kojšovský potok (ústi pri Jaklovciach)
- Belá (ústi pri Košickej Belej)
- Sopotnica (ústi pri Kysaku)
- Svinka (ústi pri Kysaku) (vzniká sútokom Malej a Veľkej Svinky pri Kojaticiach)
- Veľká Svinka
- Krížovianka (ústi pri Chminianskej Novej Vsi)
- Malá Svinka
- Črmeľ (ústi v Košiciach)
- Torysa (ústi pri Nižnej Hutke)
- Slavkovský potok (ústi pri Brezovici)
- Ľutinka (ústi pri Pečovskej Novej Vsi)
- Sekčov (ústi pri Prešove)
- Hrabovec (ústi pri Raslaviciach)
- Ternianka (ústi pri Tulčíku)
- Ladianka (ústi pri Kapušanoch)
- Delňa (ústi pri Prešove)
- Olšava (ústi pri Ždani)
- Jedľovec (ústi pri Opinej)
- Trstianka (ústi pri Ďurďošíku)
- Sartoš (ústi pri obci Hidasnémeti v Maďarsku)
- Belžiansky potok (ústi pri Kechneci)
- Sokoliansky potok (ústi pri Milhosti)
- Visla (ústi do Baltského mora, nepreteká územím Slovenska)
- Dunajec (ústi pri Opatowci v Poľsku)
- Biela voda (ústi pri Dębne v Poľsku)
- Javorinka (ústi pri Tatranskej Javorine)
- Osturniansky potok (ústi pri Niedzici v Poľsku)
- Rieka (ústi pri Spišskej Starej Vsi)
- Lipník (ústi pri Červenom Kláštore)
- Lesnický potok (ústi pri Lesnici)
- Poprad (ústi pri Nowom Sączi v Poľsku)
- Mlynica (ústi pri Svite)
- Velický potok (ústi pri Poprade)
- Slavkovský potok (ústi pri Matejovciach)
- Studený potok (ústi pri Veľkej Lomnici)
- Ľubica (ústi pri Kežmarku)
- Kežmarská Biela Voda (ústi pri Kežmarku)
- Biela (ústi pri Bušovciach)
- Jakubianka (ústi pri Starej Ľubovni)
- Ľubotínka (ústi pri Ľubotíne)



Jazerá a vodné nádrže na Slovensku

Fenoménom jazier a vodných nádrží je stojatá voda, pre ktorú, v porovnaní s tečúcimi vodami, platia iné charakteristiky čo do dynamiky prúdenia vody, usadzovania a akumulácie splavenín, teplotnej stratifikácie a cirkulácie vody, okysličenia vody, kolobehu a pohybu chemických látok. Všetky tieto parametre ovplyvňujú kvalitu vody, proces výmeny živín a minerálnych látok a s nimi súvisiacu produkciu organickej hmoty, osídlenie a vertikálnu distribúciu flóry a fauny.
Prirodzená záťaž stojatých vôd, t.j. znečistenie, s ktorým sa stojaté vody dokážu vyrovnať, predstavuje v ekvivalentnom vyjadrení 370 ob./ha. Pri tečúcich vodách je to 630 ob./ha. Stojaté vody majú nepriaznivejšie kyslíkové pomery ako vody tečúce. Samočistiaca schopnosť stojatých vôd je v porovnaní s tečúcimi vodami až 100 krát nižšia. Sú neporovnateľne viac citlivejšie napr. na ohrozenie eutrofizáciou (pri ktorej dôležitú úlohu zohráva práve stagnácie vody, slabé okysličenie vody, zvýšená teplota a dostatok minerálnych živín) a účinky toxických sedimentov, ktoré sú splavované a akumulované na dne jazier a vodných,,nádrží.

Jazero je prirodzený vodný útvar (nádrž) s obmedzeným a spomaleným obehom vody, ktorý vznikol v zníženinách zemského povrchu s nepriepustným horninovým podložím. Podľa genézy ich vzniku možno rozlišovať jazerá vhĺbené (napr. karové - vhĺbené ľadovcom), zahradené (ľadovcom, zosuvom) alebo krasové. Na zle odvodňovaných poklesávajúcich zníženinách možno nájsť plytké jazerá prechádzajúce do močiarov (napr. na Východoslovenskej nížine). Podľa hydrologických charakteristík zase jazerá s podzemným alebo povrchovým odtokom, alebo bezodtokové jazerá.
Významná je charakteristika jazier podľa trofie (t.j. "úživnosti", alebo množstva živín rozpustených vo vode), kedy rozlišujeme jazerá oligotrofné, dystrofné a eutrofné.
1. Oligotrofné jazerá ležia na podložiach s malým množstvom vyplavovaných živín. Voda v jazerách je preto tiež chudobná na živiny, je priezračná, s nízkym výskytom fytoplanktónu a na ňom závislom zooplanktónu. Typickými oligotrofnými jazerami napr. sú tatranské plesá ale i nové vybagrované štrkoviská s infiltrovanou podzemnou vodou. Oligotrofné jazerá s nízkym obsahom bázických katiónov ľahko podliehajú acidifikácii.
2. Dystrofné jazerá ležia na podložiach s malým množstvom vyplavovaných živín. Bývajú zarastené rastlinstvom a znečistené rastlinnými zvyškami splavovanými z povodia. Vo vode je vysoká koncentrácia humínových látok, CO2, voľnej kyseliny uhličitej a sírovej, pH sa pohybuje od 3-5, pufračná kapacita je veľmi nízka, zafarbenie vody je tmavohnedé.
3. Eutrofné jazerá sú naopak na živiny veľmi bohaté, situované sú v nižších polohách, napájané sú tokmi , ktoré do nich prinášajú dostatočné množstvo živín, ovplyvňované sú splachom živín z plošného odtoku. Eutrofné jazerá sú vysoko úživné, s množstvom biomasy, s bohatým zastúpením fytoplanktónu a zelenohnedým sfarbením vody. Tieto jazerá sú náchylné na eutrofizáciu a s ňou spojeným znehodnotením kvality vody až do takých podmienok, ktoré nie sú vhodné pre existenciu pôvodnej aquatickej fauny a flóry.
K prirodzeným jazerám SR patria hlavne vysokohorské jazerá - plesá (nachádzajúce sa nad hornou hranicou lesa, t.j. v nadmorskej výške nad 1 500 m n.m.), horské jazerá (v nadmorskej výške od 800-1 500 m n.m.) a podhorské jazerá (v nadmorskej výške 300-800 m n.m.) v regióne Vysokých, Západných, Nízkych Tatier, Spišskej Magury, Vihorlatu a Slanských vrchov. Najväčší počet prirodzených jazier sa nachádza v tatranskom pohorí (všetky,,sú,,ľadovcového,,pôvodu)
Prirodzené jazerá v SR vzhľadom na ich nízky počet a malú rozlohu nemajú takmer žiadne hospodárske využitie. Z prírodného a krajinotvorného hľadiska sú však významnými biocentrami v systémov ekologickej stability krajiny a z estetického hľadiska vzácnym prvkami slovenskej prírody.

Vodné nádrže sú umelo vytvorené vodné telesá s obmedzeným priestorom pre hromadenie vody, ktorej množstvá človek dokáže ovládať (napúšťať, vypúšťať, regulovať výšku hladiny a pod.) a hospodári v nich podľa schváleného manipulačného poriadku. Účelom výstavby vodných nádrží je zachytenie vody k jej neskoršiemu hospodárskemu využitiu, ochrana priestoru pod nádržou, možnosť úpravy vlastností vody a pod. Účel využitia umelých vodných nádrží je veľmi široký. Podľa účelu rozlišujeme nádrže: vodárenské (slúžia na zachytenie vody pre pitné účely), zásobné (vytvorenie zásob vody v dobe jej dostatku a nadbytku pre obdobie jej nedostatku na krytie potrieb priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších odberateľov), vyrovnávacie (k vyrovnaniu nepravidelných prietokov na odtok pravidelný vyrovnaný), energetické (výroba elektrickej energie z vodnej energie), ochranné (retenčné), chladiace, rekreačné, okrasné, požiarne, pre plavenie dreva, protierózne, havarijné (zachytávajú nárazy závadnej vody z podnikov a chránia tak vodný tok). Mnohé z vodných nádrží sú viacúčelové.
Podľa veľkosti rozlišujeme:
• veľké vodné nádrže (priehrady) - s objemom vody v nádrži väčším ako 1 milión m3. Využívajú sa na energetické, vodárenské alebo rekreačné účely.
• viacúčelové malé vodné nádrže (priehrady) - s objemom menším ako 1 milión m3. Väčšinou sú vybudované za účelom zlepšenia hospodárenia s vodou v zrážkovo chudobných oblastiach. Okrem prvotného poslania (napr. odberu vody na závlahy alebo priemysel) sa využívajú aj na iné účely (chov rýb, rekreácia)
• rybníky - sú vybudované za účelom chovu




Brestovec

Je to vodná nádrž vzdialená asi 2 kilometre od Myjavy. Toto miesto neposkytuje veľa možností a služieb pre návštevníkov a využíva sa hlavne na rybolov, slnenie, v lete kúpanie a v zime sa na ňom výborne korčuľuje. Okrem toho sa tu dá člnkovať a robiť windsurfing. Je to


veľmi pokojné miesto a odporúčame ho skôr tým, ktorí sa chcú vyhnúť ľudom a relaxovať v kľude a bez hluku.



Dubník

Je rekreačná oblasť vzdialená asi 2 km od mesta Stará Turá. Počas letnej sezóny ponúka ubytovanie, kemping, kúpanie, požičovňu lodiek, vodných bicyklov, tenisové dvorce, stolný tenis, možnosť rybolovu. Celá rekreačná oblasť je vybudovaná okolo vodnej nádrže Dubník, ktorej dominuje v strede nádrže romantický ostrovček, na ktorý nie je problém doplávať alebo sa doplaviť na loďke. Nachádzajú sa tu dve nádrže - Dubník I a Dubník II - pričom sa používa i označenie nový a starý Dubník. Starý Dubník je položený nižšie a je tu viacero možností zábavy a športov. Nový Dubník je položený vyššie a je tu i oveľa väčší kľud a určite i čistejšia voda.


Kurinec

Nádherná zelená voda je vzdialená 5 kilometrov od Rimavskej Soboty a patrí k vyhľadávaným miestam oddychu v blízkom i ďalekom okolí. Svojim návštevníkom ponúka kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping. Kurinec je tiež ideálnym miestom na aktívne strávenie voľného času - nájdete tu ruské kolky, požičovňu lodiek a vodných bicyklov, minigolf, tenisové dvorce, tenis, stolný tenis, futbal. Na svoje si tu prídu aj milovníci rybolovu a milovníci jazdy na koňoch. Na pravom brehu vodnej nádrže sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia “Kurinecká dubina”. Kurinecký les je typickou ukážkou nížinných lesov Slovenska a okrem starých dubov (najstarší 300-ročný dub solitárny) sa tu nachádzajú hniezda prekrásnych vzácnych vtákov.


Duchonka

Rekreačná oblasť sa nachádza 4 km od mesta Prašice, 17 kilometrov od okresného mesta Topoľčany, v pohorí Považský Inovec. Duchonka ponúka široké možnosti športového vyžitia a strávenia voľného času. Okolité lesy ponúkajú príjemné prechádzky prírodou alebo turistiku po vyznačených turistických trasách, alebo cykloturistiku po cyklotrasách. V lesoch sa dobre darí hubám a iným lesným plodom. Pre milovníkov vodných športov je tu možnosť surfovania, člnkovania a vodného bicyklovania. Športový areál ponúka tenisové kurty, volejbalové ihrisko, minigolf, tenis a stolný tenis. Záujemci o zimné športy môžu využiť vleky v neďalekom Podhradí, náročnejších lyžiarov očakávajú vleky v 20 km vzdialenom lyžiarskom stredisku Bezovec. Zarybnením vodnej nádže sa tu vytvorili výborné podmienky pre rybolov. Na trávnatých a piesočnatých plážach sú tu pre deti pripravené hojdačky a prevažovačky.


Vinianske jazero

Nachádza sa v katastri obce Vinné, 11 km od Michaloviec. Leží v malebnom prírodnom prostredí, obkolesené hustými lesmi, napájané prameňmi Vihorlatských vrchov. Plocha prírodného jazera je pomerne malá a vyznačuje sa mimoriadne teplou vodou. Rekreačné stredisko umožňuje ubytovanie v chatovej osade a autokempingu. Vybavenosť strediska je na veľmi dobrej úrovni a nájdete tu občerstvovacie stánky a reštaurácie, požičovňu člnov a vodných bicyklov, tenisový kurt, požičovňu športových potrieb, ihrisko plážového volejbalu alebo detský areál. Okrem kúpania a vodných športov ponúka blízke okolie bohaté možnosti pre turistiku a cykloturistiku.



Zelená voda

Je na nej dostatok ubytovacích kapacít a nachádza sa tu aj kemp. Takisto tu nie je problém so stravovaním. Zabaviť sa môžete priamo v areáli vo viacerých baroch, počas sezóny sa tu pravidelne konajú rôzne diskotéky, koncerty alebo iné zábavné akcie. Zelená voda je pre svoje možnosti zábavy vhodná hlavne pre mladých ľudí. V areáli je vybudovaných veľa športovísk. Môžete si zahrať tenis, volejbal (beachvolejbal), futbal, minigolf, zajazdiť na koňoch. Sú tu vhodné podmienky na windsurfing alebo kajaking a máte možnosť požičať si vodné bicykle, člnky, vyskúšať tobogán. Pre najmenších sú k dispozícii preliezačky i kolotoče. Nájdete tu dve "oficiálne" pláže - platenú a neplatenú, ale taktiež je tu mnoho zákutí a maličkých pláží. Sú tu vhodné podmienky na rybolov a pokiaľ vám ešte stále zostane chvíľa voľna, môžete sa rozhodnúť pre návštevu niektorého z hradov, nachádzajúcich sa v okolí (Beckov 5, Čachtice 8 km, Tematín 12 km, Trenčín 22 km) alebo ísť relaxovať do kúpeľného mesta Piešťany (20 km).


Oravská priehrada

Prívlastky regiónu Orava a jedna z najčistejších slovenských riek samozrejme prináležia rieke Orava. Niekdajšie časté záplavy v jej blízkosti sa však stali dôvodom na myšlienky skrotenia tejto rieky a prišlo k vybudovaniu Oravskej priehrady. Prvý projekt, ktorý sa zaoberal touto otázkou je známy už z roku 1730, no jej vznik sa datuje až o viac ako 200 rokov neskôr. Prvé práce na tomto obrovskom a významnom projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení 35 km2 ostali pod vodnou hladinou 4 obce (Slanica, Osada, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou), nad hladinou ostal len malý vrch, čim vznikol Slanický ostrov nazývaný aj ostrov umenia. Nachádza sa tu múzeum ľudovej plastiky a maľby a dopraviť sa na ostrov je možné loďou. Oravská priehrada a príležiace strediská, z ktorých najznámejšia je Slanická osada, lákajú každoročne tisícky turistov, ktorí tu nachádzajú nespočetnú paletu vodných športov avšak mnoho iných možností. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky: vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing, jachting, vyhliadkové plavby loďou a iné. Iných možno zaujme rybolov, či turistika do okolitej prírody, ktorú možu pokojne spojiť s hubárčením či hľadaním iných lesných plodín na ktoré krajina nie je skúpa.



Ružín

Umelá Vodná nádrž sa nachádza neďaleko Košíc, v prekrásnom prostredí východného Slovenska. Je obľúbenou rekreačnou oblasťou Košičanov s množstvom zákutí a dvomi ostrovmi, vyhľadávaným miestom rekreácie a aktívneho oddychu pri vode. Hĺbka nádrže dosahuje v niektorých miestach až 60 metrov a vďaka tejto hĺbke i veľkosti si zachováva voda primeranú teplotu i horúcich letných mesiacoch. Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov a patrí medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku. Ružín je obkolesený nádhernými horami z ktorých najviac zaujme majestátne sa vypínajúci vrch Sivec. Plavba v člne po smaragdovo-zelenej hladine tejto pokojnej a rozľahlej vodnej plochy zovretej hustým lesom je určite nezabudnuteľným zážitkom. Návštevníkom Ružína je v autokempingu v Košickej Belej k dispozícii požičovňa člnov, vodných bicyklov a ďalších športových potrieb. Autokemping je tiež miestom, kde sa každoročne koná koncom júna zraz motorkárov z celého Slovenska i okolitých krajín.


Stará Myjava

Je to vodná nádrž vzdialená 9 kilometrov od Myjavy, v nádhernom prostredí Myjavskej pahorkatiny a Myjavských kopaníc. Je to obľúbené miesto nielen Myjavčanov, ale i ostatných návštevníkov, ktorí zavítajú na "kopanice". Vodná nádrž Stará Myjava je malé rekreačné centrum Kopaníc, v ktorom nájdete prakticky všetko. V srdci hôr je tu vybudované veľmi pekné oddychové centrum s ubytovacími i stravovacími možnosťami. Ubytovanie je tu možné buď na súkromí alebo na chatách, ktorých je tu veľmi veľa. V lete tu sídli i detský letný tábor. Počas letnej sezóny ponúka táto lokalita kúpanie, športové možnosti - futbal, voleyball, plážový voleyball, stolný tenis, člnkovanie, možnosť rybolovu. V zimnej sezóne je tu návštevníkom k dispozícii umelo zasnežovaný vlek.



Liptovská Mara

Vodná nádrž s rozlohou 27 km2 a výškou hrádze 43 m je často navštevovanou lokalitou Liptova. V lete ponúka široké možnosti pre vodné športy ( člnky, vodné bicykle, surfy, skútre a iné ), kúpanie, golf, či najnovšie extrémne športy. Na Liptovskej Mare sú široké možnosti rybolovu, taktiež tu môžete absolvovať výhliadkovú plavbu loďou s kapacitou 80 miest. Pre tých, ktorých láka windsurfing je v lete otvorené škola windsurfingu. V Trnovci je umiestnený autocamping s kapacitou 140 stanov, v ktorom nájdete všetko potrebné pre strávenie tichej dovolenky so svojou rodinou, alebo pre aktívnu dovolenku s vašimi priateľmi. K dispozícii je bufet, kuchynka, ubytovacie bunky, požičovňa športových potrieb, minigolf, požičovňa člnov, výcvikové stredisko potápačov a trávnatá pláž. Motoristov na diaľnici medzi
Ružomberkom a Liptovským Mikulášom poteší salaš Dechtáre, ktorý je príjemným miestom pre odpočinok na cestách a vyskúšanie špecialít liptovskej kuchyne.


Domaša

Vodná nádrž sa rozprestiera na území okresov – Vranov nad Topľou a Stropkov. Je to priehradné jazero situované v horskom prostredí Nízkych Beskýd. Domaša vznikla prehradením rieky Ondava pri obci Veľká Domaša. V lokalite vodnej plochy a lesov majú turisti možnosť športovať, v letných mesiacoch sa kúpať, člnkovať či stanovať v prírode. Oddychom pre návštevníkov Domaše môžu byť turistické prechádzky po lese a poznávanie okolitých historických zaujímavostí. Vodné dielo je v teplomilnej klimatickej oblasti, v letnom období je priemerná teplota vody 20 °C. Je čistá, zelenej až zelenomodrej farby s veľmi dobrou samočistiacou schopnosťou a je bezpečná na kúpanie. Nádrž je vďaka svojmu peknému prostrediu vhodná na rekreáciu, cestovný ruch a turistiku.

Vážska kaskáda

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. Vážska kaskáda — systém priehrad a vodných elektrární, ktoré už mnoho rokov úspešne ochraňujú sídla pred povodňami. Zabezpečujú aj výrobu elektrickej energie pre mestá. Prvá priehrada Vážskej kaskády je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární. Najnovšie je Vodné dielo Žilina.
Vodné dielo GABČÍKOVO

Vodné dielo Gabčíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Mesto leží v strede Euró­py v blízkosti hraníc s Rakúskom a Maďarskom. Ideálne spojenie je zaručené diaľnicami, železnicou, letecky i vodnou cestou po Dunaji. Účelom Vodného diela je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili viac­krát katastrofické záplavy. Ďalej vodné dielo zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve cca 8% ročnej spotreby Slovenskej republiky, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky pre ochranu vnútrozemskej delty Dunaja i možnosti pre rekreačný rozvoj celého priľahlého územia. Vodné dielo Gabčíkovo je v prevádzke od októbra 1992. Hydroagregáty, ktorých je nainštalovaných 8 majú výkon 720 MW. Výsledky už priniesol i rozsiahly monitoring priľahlého územia. V žiadnej zo zisťovaných skutočností sa environmentálne parametre nezhoršili, ba dokonca kvalita zásob pitnej vody sa zlepšuje. Nakoľko ramenná sústava potrebuje každoročne v určitom období zvýšené hladiny prietokov, bol pri obci Dobrohošť vybudovaný nápustný objekt do ramennej sústavy, ktorý umožňuje realizovať simulované záplavy v čase, kedy je to podľa odborníkov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky optimálne.



Zemplínska šírava

Známa rekreačná oblasť Zemplínska šírava patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Nebývalé množstvo tropických dní a nocí urobilo z tejto druhej najäčšej vodnej plochy na Slovensku významné turistické centrum zemplínskeho regiónu. Vodná plocha má rozlohu 33 km2, dĺžku 11 km, šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m, maximálnu hĺbku 14 m. Okolie Zemplínskej šíravy vytvára priestor na rekreáciu aj v jesenných mesiacoch. južné svahy kopcov a pahorkov sú husto pokryté vinicami, ktoré umožňujú účasť na tradičných oberačkách a pri výrobe vínneho moku, takého typického pre miestne dedinky. Husté a rozľahlé lesy Vihorlatských vrchov sú rajom plachej zveri. Pocit uspokojenia z prekonania seba samého poskytuje výstup na Sninský kameň a pohľad na fascinujúcu scenériu Morského oka.
Štrbské pleso

Štrbské pleso je najtypickejšie morénové jazero (pleso) vo Vysokých Tatrách na Slovensku.
Nachádza sa v nadmorskej výške 1346 m n. m v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynická dolina. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 20 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani nevyteká nijaký povrchový potok.



Veľké Hincovo pleso

Veľké Hincovo pleso je pleso v Tatrách na Slovensku. Je to najväčšie a najhlbšie jazero na Slovensku.
Má rozlohu 20,08 ha, hĺbku 53 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1946 m n. m. Jeho objem je 1 796 000 m3, dĺžka 740 m, šírka 370 m. Priemerne 270 dní v roku je pokryté ľadom. Je to karové jazero.
Leží v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny. Na západe sa nad plesom zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca. Na juh sa otvára Mengusovská dolina.
Do jazera nevteká žiaden povrchový potok a vyteká z neho Hincov potok, ktorý po spojením s Krupou vytvára rieku Poprad.


Roháčske plesá

Roháčske plesá je sústava plies v uzávere Roháčskej doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami (Tri kopy, Hrubá kopa). Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v „terasách“ nad sebou (druhé a tretie pri sebe), na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza ďalšie, Opálové pliesko a nižšie Roháčsky vodopád.
• Veľké Roháčske pleso (alebo Dolné Roháčske pleso)
• nachádza sa v nadmorskej výške 1562,2 m n. m, rozloha 2,22 ha (najväčšie z Roháčskych plies), hĺbka 7 m
• Druhé a tretie Roháčske pleso
• nadmorská výška 1650 a 1653 m n. m
• Horné Roháčske pleso
• nadmorská výška 1719 m

Horné Roháčske pleso, v pozadí Volovec Druhé a tretie Roháčske pleso




Zoznam slovenských jazier

- Baňur
- Bezedné
- Blatné
- Devínske jazero
- Izra
- Jazierko v Jazernici
- Jašteričie jazero
- Jezerské jazero
- Kotlík
- Ksenino jazierko
- Lúčanské jazierko
- Lukové pliesko
- Malá Izra
- Malé jazero
- Malé Morské oko
- Morské oko
- Opatovské jazierko
- Osturnianske jazero
- Puchmajerovej jazierko
- Smradľavé jazierko
- Tajba
- Veľké jazero
- Vrbické pleso
- Žakýlske pleso





Zoznam významných plies v Tatrách

- Baranie pliesko
- Batizovské pleso
- Belasé pleso
- Capie pleso
- Czarny Staw Gasienicow
- Czarny Staw pod Rysami
- Czarny Staw Polski
- Czerwone Stawki
- Čierne Javorové pleso
- Dlhé pleso
- Dlugi Staw
- Dračie pleso
- Hincove oká
- Horné Velické plieska
- Hrubé pleso
- Jamské pleso
- Kobylie pleso
- Kolové pleso
- Kurtkowiec
- Kvetnicové pliesko
- Litvorové pleso
- Litworowy Staw
- Malé Biele pleso
- Malé Dračie pleso
- Malé Hincovo pleso
- Malé Kozie pleso
- Malé Pliesko
- Malé Spišské pleso
- Malé Žabie Javorové pleso
- Malé Žabie pleso
- Maly Staw
- Modré pleso
- Morskie Oko (Morské oko)
- Nizni Staw Staszica
- Nižné Bielovodské Žabie pleso
- Nižné Furkotské pleso
- Nižné Kozie pleso
- Nižné Rakytovské pliesko
- Nižné Smrekovické pliesko
- Nižné Spišské pleso
- Nižné Temnosmrečinské pleso
- Nižné Terianske pleso
- Nižné Žeruchové pleso
- Nové Štrbské pleso
- Okrúhle pleso
- Pleso nad Skokom
- Pliesko pod Skokom
- Popradské pleso
- Prostredné Spišské pleso
- Przedni Staw Polski
- Pusté plesá
- Rovienkové pleso
- Rumanovo pleso
- Satanove plieska
- Sesterské pleso
- Sivé plesá
-Skalnaté pleso
- Soliskové pliesko
- Starolesnianske pleso
- Strelecké plesá
- Studené plesá
- Szontaghovo pleso
- Szpiglasowe Stawky
- Štrbské pleso
- Ťažké pleso (do 2006 České pleso)
- Tiché pleso
- Toporowe stawy
- Trojrohé pleso
- Vareškové pleso
- Velické pleso
- Veľké Biele pleso
- Veľké Hincovo pleso
- Veľké Roháčske pleso
- Veľké Spišské pleso
- Veľké Žabie pleso (Mengusovské)
- Volie plieskа
- Vyšné Bielovodské Žabie pleso
- Vyšné Furkotské pleso
- Vyšné Rakytovské pliesko
- Vyšné Rumanovo pliesko
- Vyšné Smrekovické pliesko
- Vyšné Spišské pleso
- Vyšné Temnosmrečinské pleso
- Vyšné Terianske pleso
- Vyšné Wahlenbergovo pleso
- Vyšné Žabie pleso
- Vyšné Žeruchové pleso
- Wielki Staw Polski
- Wole Oko
- Wschodni Dwoisty Staw
- Wyzni Staw Staszica
- Wyznie Mnichowe Stawky
- Zadni Staw Polski
- Zadni Staw
- Zachodni Dwoisty Staw
- Zamrznuté oká
- Zamrznuté pleso
- Zbojnícke pleso
- Zelené Kačacie pleso
- Zelené Kežmarské pleso
- Zelené Krivánske pleso
- Zelené pleso
- Zielony Staw
- Zmarzly Staw
- Zmrzlé pleso
- Žabie Javorové pleso
- Žlté pleso



Vodopády


V náročnom skalnatom teréne vznikajú na riekach často vodopády. Prekonávajú nerovnosti povrchu a rôzne prekážky. Tie im do cesty postavia najčastejšie vysoké pohoria. U nás sú preto najvyššie vodopády v Tatrách. Najviac vodopádov sa však nachádza v Slovanskom raji, kde prekonávajú prekážky vápencových brál.



Chočské vrchy

Vodopády sa často vyskytujú v krasových územiach, napríklad na okrajoch krasových planín (Muránska planina) a v záveroch krasových dolín (Prosiecka dolina v Chočských vrchoch).Príkladom vzniku vodopádu na sedimentoch vlastného toku je Lúčanský vodopád. Voda z potoka Lúčanka kaskádovito padá z výšky väčšej ako 10 metrov do jazierka vyerodovaného v travertínovej terase.


Nízke Tatry

Najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách - Brankovský vodopád prepadá cez mohutný objekt - skalnú vápencovú hranu 55 m. Vajskovský vodopád sa nachádza vo Vajskovskej doline. Tvorí ho skalný skok, vytvorený ľadovcovou činnosťou.




Veľká Fatra

Súčasťou Národného parku Veľká Fatra je prírodná pamiatka Prielom Teplého potoka, ktorý zaberá kaňonovitý úsek Teplého potoka s priľahlými lesnými komplexmi a ukážkami krasového reliéfu, travertínov i eróznych foriem riečneho toku. Dĺžka prielomu je cca 180 m, šírka 20-40 m, hĺbka 10-20 m. V travertínoch je vytvorený Dolný vodopád, ku ktorému vedie značený turistický chodník. Ďalšie vodopády: Vrátňanský vodopád, Krátka, Blatná, Revúcky mlyn.



Západné Tatry

Vodopády Západných Tatier, rovnako ako Vysokých Tatier, vznikli väčšinou v súvislosti s činnosťou ľadovcov alebo tektonickou činnosťou. Nachádzajú sa v smrekovom vegetačnom stupni, na hornej hranici lesa. Vodopády: Roháčský vodopád, Šarafiový vodopád.



Malá Fatra

K turisticky vyhľadávaným vodopádom patrí Šútovský vodopád v Šútovskej doline, ktorý má šírku toku nad vodopádom viac ako 2 metre. Tvorí súčasť tiesňavy Tesné. Vznikol v dôsledku vyzdvihnutia Malej Fatry a poklesu Turčianskej kotliny. K najvzácnejším vodopádom sa radí Kľacký vodopád, národná prírodná pamiatka, ktorého vzhľad dotvárajú pereje a obrie hrnce - jamy vymleté vodou a zachytenými kamienkami. Vodopád dokumentuje vývoj reliéfu Lúčanskej Fatry a erozívnu činnosť vody.





Slovenský raj

V druhej najvýznamnejšej oblasti Slovenska, v Slovenskom raji, sú vodopády viazané na kaňonovité doliny, rokliny a tiesňavy. Sú príkladom vývoja riečneho reliéfu, v ktorom sú zachytené všetky štádia vývoja vodopádov ako sú pereje, kaskády a prejavy spätnej erózie. Najvyšším vodopádom je Závojový vodopád v Sokolej doline pozostávajúci z 5 stupňov, v ktorých meria spolu cca 75 metrov. Ďalšie vodopády: Prvý závojový vodopád, Piaty závojový vodopád, Tretí závojový vodopád, Vyšný, Strakov, Machový.





Vysoké Tatry

K najkrajším a najmohutnejším vodopádom Slovenska patria vodopády Vysokých Tatier, ktorých vznik súvisí najmä s činnosťou ľadovcov. Časté sú na miestach, kde vedľajšie bočné ľadovcové doliny ústia do hlavných cez vysoké skalné stupne, cez ktoré toky prepadajú.
Za najvyšší je označovaný Kmeťov vodopád pozostávajúci z viacerých skalných stupňov dosahujúcich spolu výšku približne 90 m. Je to dolný, najväčší z troch vodopádov, padajúcich za sebou z Nefcerky do Kôprovej doliny. Všetky tri vodopády sú rozložené v nadmorskej výške 1580 – 1200 m. Vzdušná vzdialenosť medzi najvyšším a najnižším miestom všetkých vodopádov je 900 m, a preto všetky tri vodopády bývajú označované ako najdlhšia kaskáda vodopádov na Slovensku. Pomenovaný je podľa významného slovenského prírodovedca Andreja Kmeťa, zakladateľa Slovenského národného múzea. Žiaľ nie je viditeľný v celej svojej výške. Ďalšie vodopády: Vajanského vodopád, Nižný Nefcerský vodopád, Hviezdoslavov vodopád, Vodopád Skok, Obrovský vodopád, Vodopády Studeného potoka.





Podzemná voda

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (geotermálna voda). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonávaním inej obdobnej činnosti. Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
Zdroje podzemných vôd sú na území SR rozdelené veľmi nerovnomerne. Ich kvantita a možnosť exploatácie sú dané charakterom vyskytujúcich sa geologických formácií, ich plošného rozšírenia, mocnosti a priepustnosti, ktoré vytvárajú viac či menej priaznivé pomery hydrologickej štruktúry pre vznik a kumuláciu podzemnej vody. Podzemné vody sú dôležitým a nenahraditeľným bohatstvo každej krajiny. Ich ochrana a zabezpečenie ich trvaloudržatelného využívania je najdôležitejšou požiadavkou z hľadiska zachovania kvalitného života, zdravých prírodných podmienok a hospodárskeho rozvoja každej spoločnosti.
Využívanie zdrojov podzemných vôd (odbery podzemných vôd), vodohospodárske zásahy do územia (odvodňovanie, výstavba veľkých vodných nádrží) sa môžu prejaviť v zmene výdatnosti vodných zdrojov, v poklese hladín podzemných vôd ale aj v zmene kvality vôd. Podzemné vody sú ohrozované priemyselnou činnosťou, poľnohospodárstvom, rozvoja osídlenia a s nimi súvisiacich havarijných situácií (ktorých príčina je síce krátkodobá, ale dopad najvýraznejší).

Slovensko je bohaté na podzemne zdroje podpovrchovych vôd významných najmä pre pitné účely a veľmi významné sú zdroje minerálnych a termálnych vôd, ktorých výskyt a využívanie radí Slovensko na popredné miesta v Európe. Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v nižinných oblastiach Podunajska a Východného Slovenska s výskytom mohutných naplav štrkov a štrkopieskov. Z ďalších sú najväčšie zásoby podzemných vôd v krasových oblastiach, na území s rozlohou 3 200 km2 (najmä v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Muránskej planine, Strážovských vrchoch, vo Veľkej Fatre a Malých Karpatoch).
K podzemným vodám patria minerálne a termálne vody. Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody (1200 prameňov minerálnych vôd). Bohatý výskyt minerálnych vôd je podmienený zložitou tektonickou stavbou. Ich výskyt je prevažne viazaní na tektonické zlomy na hraniciach geomorfologických celkov. Poskytujú kvalitné minerálne, chemicky rôznorodé, stolové i dietetické vody. Minerálne vody sa konzumujú ako liečivé a osviežujúce nápoje (Slatina, Santovka, Fatra, Salvator). Termálne vody sú viazane najmä na hlboké sedimentačné panvy a hlboké zlomy, preto sú viazané najmä na nížiny a kotliny. Pri termálnych prameňoch vznikajú kúpele (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice, Bardejov). Využívané sú na zdravotné účely a rekreáciu, ich využívanie však nezodpovedá ich možnostiam.