Knossos

V roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty 23. marca 1900. Už po piatich dňoch mohol Evans s určitosťou povedať, že to, čo našiel, bolo staršie ako Schliemannove nálezy z Mykén. 13. apríla objavil tzv. Minov trón.

Zo začiatku pracovalo v oblasti 30 robotníkov, neskôr ich Evans zamestnával okolo sto. Za dva roky bol skoro celý palác odkrytý. Avšak počas prvej svetovej vojny boli práce pozastavené. Znovu sa obnovili v roku 1922 a pokračovali až do roku 1932. Okrem odkrytia Evans ho aj čiastočne zrekonštruoval. Preto pôsobí úplne iným dojmom ako ostatné paláce.Knosský palác postavili okolo roku 2000 pred Kr. a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol ako posledný z krétskych palácov okolo roku 1400/1375 pred Kr. pri požiari. Nemecký archeológ Hans Georg Wunderlich vyslovil názor, že palác mohol byť obrovským mauzóleom určeným pre mŕtvych, ktoré nikdy nebolo obývané.

Vysoké hlinené amfory, o ktorých sa predpokladalo, že obsahovali obilie, olej a olivy, sú podľa neho urnami, kde sa mŕtvoly konzervovali medom. Kamenné silá sú zas sarkofágy a kanalizácia zariadenie na privádzanie tekutín potrebných pri balzamovaní tiel. Potom mohol byť Minotaurus stelesnením smrti alebo strážcom pokoja mŕtvych, ktorý ich chránil pred vykrádačmi hrobov. Lenže kde tie všetky mŕtvoly sú? Nenašli sa tam totiž nijaké ľudské pozostatky a ani popol z kostier. A na tie otázky by sa možno tiež našla odpoveď. Je možné, že vodu získavali zo zdrojov, o ktorých nevieme a keďže poznali kanalizáciu, mohli ju získavať zo vzdialenejších oblastí. Niektorí archeológovia poukazujú na to, že Knossos mohol byť len ťažko obytným palácom. Poukazujú na jeho nevýhodnú polohu na nechránenom návrší. Lenže možno argumentovať, že Minojci sa nemali čoho báť. Veď ovládli prakticky celú oblasť Stredozemného mora a to hlavne svojím silným loďstvom.