1. Austrália
7,7 milióna kilometrov štvorcových, najmenší svetadiel (Európy ), 17 miliónov obyvateľov, hustota obyvateľstva je okolo 2 ľudia na 1 kilometer štvorcový.
Oficiálny názov : Commonwealth of Austrália, hlavné mesto je CANBERRA.
6 štátov :
- Z. Austrália - Perth
- J. Austrália - Adelaide
- Queensland - Brisbane
- Nový južný Wales - Sydney
- Victoria - Melbourne
- Tasmania - Hobart
3 teritória :
- Canbera - 275 000 obyvaťeľov
- S. territórium - Darwin
- Ostrovy korálového mora
Povrch
Ohraničenosť moriami a oceánmi. Zo západu je to Indický oceán, z východu Pacifik ( Korálove a Tasmánovo more ), zo severu je to Arafurské a Timorské more.
Členenie
Yorský poloostrov, Veľký austrálský záliv, Mys York, …
Ostrovy : Nový Zéland, Papua Nová Guinea, Tasmánia.
Reliéf
Mac Donnelové vrchy, Musgravové vrchy, Veľké predelové pohorie = Austrálske Kordiléry ( dielčie pohoria: Modré vrchy, Austrálske Alpy s najvyšším vrchom Ml. Kosoiusko 2230 m.n.m. ). Nížiny sú v oblasti povodia rieky Darling, Murray, na juhu je Nullarborská nížina.
Podnebie
Trópy, subtrópy smerom na juh mierné pásmo, podnebie je suché a horúce dve tretiny územia, priemerná teplota je okolo 20°C. Je tu veľmi nerovnomerné rozloženie zrážok, prevažne od Tichého oceánu, veľký vplyv na podnebie má reliéf krajiny; ( púšte - Gibsonová púšť, Veľká Viktorína púšť, Simpsonová púšť, Veľká piesočná púšť )
Vodstvo
Rieky : Murray ( 1632 km ), Darling ( 3124 km ). Vnútrozemie - bezottoková oblasť, vyschnuté riečné korytá
( creeky ).
Jazerá : je ich oklo 760, Najväčšie je Eyrovo jazero 8800 kilometrov štvorcových, v období dažďov až 15 000
kilometrov štvorcových. Torensovo jazero.
Rastlinstvo
75% všetkých druhov rastlinstva tvoria endemity ( rastú len tam )
6,3% pokrývajú lesy - bush; krovinaté porasty - scrub, eukaliptus.
Živočíšstvo
Malý počet cicavcov, zvlášť šeliem ( divý pes dingo ). Žijú tu vačnatce ako klokan, vtákopysk, ježura, koala, vtáky Kiwi ( má srsť ), emu hnedý, netopiere Kalone, hady, jašterice krokodíly:
Obyvateľstvo
Je veľmi nerovnomerne rozložené. 80% obyvateľstva žije v mestách 99,3% sú potomkovia európskych prisťahovalcov a zhruba 40 000 obyvateľov tvorí pôvodné obyvateľstvo krajiny - austrálskych černochov.
Základné regióny
Austrália : Vyspelý priemyseľno-poľnohospodársky štát. Význam má chov oviec - počet kusov a produkcia vlny im zabezpečila 1. Miesto na svete. Ďalej je tu chov dobytka. 6% je orná pôda. Vývoz obylia a najmä pšenice. Taktiež sú na prvom mieste v ťažbe bauxitu. Majú dostatok uhlia, železa a iných rúd. Rozvinuté sú všetky odvetvia priemyslu, hlavne moderné hutníctvo. Nový Zéland : Hlavné mesto je Wellington. Je tu vyspelé poľnohospodárstvo so zameraním na chov dobytka a oviec. Vývoz masla, mäsa a vlny. Priemysel - spracovanie miestných surovín ( potravinársky, ťažobný, textilný, drevospracujúci priemysel).
Auckland - dôležitý prístav, hlavné obchodné a priemyselné centrum. Papua Nová Guinea : Samostatné územie už od roku 1975. 10% obyvaťeľstva žije v mestách ( ostatný žijú v pralesoch prevažne primitývnym spôsobom života ). Základ je poľnohospodárstvo z časti plantážneho typu určené len pre vlastnú spotrebu. Vyvážajú meď.
2. Ázia
Rozloha 44,4 miliónov kilometrov štvorcových. Najvýznamnejší svetadiel, tvorí 30% celkovej zemskej súše. Počet obyvateľov je 3,1 miliardy, hustota obyvateľstva je 70 obyvateľov na 1 kilometer štvorcový.
Poloha
Celá Ázia okrem ostrovnej časti sa nachádza na severnej pologuli. Hranica s Európou je pohorie Ural. Kummaničská priekopa, Kerčský prieliv, Bospor, Dardanely - uzatvárajú Marmarské a Egejské more, Suezský prieplav, od Aliašky je predelená Beringovým prielivom.
Členitosť
Je veľmi veľká
Poloostrovy : Arabský, Predná a Zadná India, Kamčatka, Čukotka, Korejský, Malá Ázia.
Ostrovy : Indo - malajzské súostrovie :
- Veľké Sundy : Sumatra, Jáva, Celebes, Borneo
- Malé Sundy : Sumba, Sumbawa, Flores, Lombok, Timor
- Moluky : Halmahera, Seram, Buru
- Filipíny : S - Luzon, J - Mindanao
- Srí Lanka ( Cejlón ) : Chaj-nan, Tchaj-wan
- Japonsko : Hokkaidó, Honšú, Kjušú, Šikoku, Rui-Lui, Kurily,
- Novosibírsko : Sachalin
Povrch
Štáty : arabský, hindustánsky - poklad Prednej Indie, Čínsky, Sibírsky, Albánsky
Nížiny : Západosibírska nížina, Turánska, Mezopotámska, Indogangská, Veľká Čínska
Horstvá : Himaláje, Tibetská náhorná plošina - 4500 m.n.m.
Vrchy : Mont Everest - najvyšší vrch sveta 8848 m.n.m. 2. Najväčší vrch na svete Karakoran v pohorí K2. Meria
8611 m.n.m. Ďalej Pik Komunizma - pohorie Pamír 7495 m.n.m., Elbruz - Kaukaz 5642 m.n.m.
Podnebie
Všetky klimatické pásma od rovníkového až po polárne. Prevažná časť je mierné pásmo. Veľký vplyv tu majú morské prúdy a monzúny. Rozdiely zimných a letných teplôt dosahujú až 100°C.
Púšte : Gobi, Taklamakan, Karakum, Arabský polostrov : Nafúd, Veľká soľná púšť, Rub al - cháli
Zrážky
India ( Čerapundži 10826 mm )- najdaždivejšie miesto na svete.
Vodstvo
Rieky : Jang-c-tiank 5500 km, Ob-Irtiš, Chuang-che, Mekong, Amur, Lena, Jenisey, Indus
Jazerá : Kaspické more-reliktný pôvod ( slané, plytké ), Aralské jazero, Balchašské slano-sladké, Bajkal 1620m hlboké, najhlbšie na svete.
Nerastné bohatstvo
Palivá : Ropa a zemný plyn ( Oblasť Perzský záliv, Saudská Arábia, Irák, Irán, Kuvajt, SNŠ - Z. Sibír, povodie Ob,
Indonézia, Sumatra, Borneo ).
Čieren uhlie : SNŠ-Kuzbas, Kazachstan, SV Čína, SV India, Lenská a Tunguská panva na Sibíri.
Železné rudy : Čína, India
Cu - Kazachstan, Sn - Malajzia, Indonézia, Wolfrám - Čína ( 1. miesto ), Chróm - Turecko,
Nerudné suroviny+soli a grafit - Srí Lanka, Glauberová soľ - Kaspické more, Sľuda - India
Poľnohospodárstvo
Obilie - základ výživy.
Ryža : Čína, India, Indonézia
Pšenica : Čína, SVZ India
Kukurica, v suchých oblastiach sa pestuje aj proso, plantážne plodiny, káva, kakao, cukrová trstina, citrusy, kaučukovník, čajovník, koreniny, . . .
Živočíšna výroba
Hovädzí dobytok - India najvyššie stavy.
Ošípané - 1. miesto na svete Čína
Rybolov - 1. miesto na svete Japonsko
Ázijské Tigre - Indonézia, Malajzia, Thajsko, Hong-Kong, Singapúr, Korea
3.Turecko
Má veľmi zaujímavú polohu, je akoby prechodom medzi Európou a Áziou. Dochádza tu k stretu Európskej a Ázijskej kultúry.
Jeho rozloha je okolo 780 576 kilometrov štvorcových, má 56 miliónov obyvaťeľov, hlavné mesto je Ankara (4 mil. obyvateľov). Turecko patrí spolu s ďalšími štátmi ( Izrael ) do oblasti Blízkeho východu, teda JZ Ázie. Ohraničujú ju úžiny ( Bospor, Dardanely, Suezský prieplav ). Turecko má významnú strategickú aj hospodársku polohu ( veľké zásoby ropy ).
Podnebie
Patrí k suchej západnej Ázii s nedostatkom vody. Závisí to aj od vzdialenosti od mora, pričom sa mení od subtropického po tropické suché.
Povrch
Taurus, Antitaurus, Pondské vrchy, Arménska vysočina ( Ararat 5165 - posvetný vrch Arménov ), Anatolla - náhorná plošina.
Vodstvo
Rieky sú tu iba dve také významnejšie a to Eufrat a Tigris.
Obyvaťeľstvo
Sústredené v okolí riek. 90% sú Turci a Kurdi aj Arabi, hranica Irán, Irák. Turecko sa skladá zo 70 provincií, je krajinou Orientu. Dôležité mestá : Ankara, najväčší Istanbul ( 5 mil. obyv. ), ktorého časť patrí Európe a časť Ázii.
Hospodárstvo
Vyspelá rozvojová krajina. Majú veľké zásoby nerastných surovín ( čierne a hnedé uhlie, Fe, Ropa, Cu, Pb, Zn, Cl, bauxit a azbest ).
Priemysel
Hutníctvo : Fe oceľ, farebné kovy.
Strojársky priemysel : elektronika, falšujú značky
Chemický : spracovanie ropy, zemného plynu ( Ankara, Izmír )
Textilný : na základe chovu oviec a pestovania bavlníka - výroba látok a odevov ( tiež falšujú značky ) + koženné
bundy, kabelky a kožuchy.
Poľnohospodárstvo
31% ornej pôdy, pestovanie obilia, zemiakov, strukovín, cukrovej repy, slnečnice, citrusových plodov. Export hrozienok a lieskový orechov sú v tom 1. na svete. 2. na svete sú vo vlašských orechoch. ( 35% ) sú lúky a pasienky. Chov hovädzieho dobytka, kone, somárov, tiav, kôz, rybolov, . . .
Cestovný ruch
Letoviská pri Čiernom a Egejskom mori, Istanbul, Trója, . . .
