Základné poznatky o biosfére
Biosféra - je to súbor rastlín a živočíchov v krajinnej sfére.
Biogeografia - je to veda, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinstva a živočíšstva z geografického hľadiska. Delí sa na fytogeografiu ( zameranú na rastlinstvo ) a na zoogeografiu ( zameranú na živočíšstvo ).
Ekológia - študuje vzťahy medzi organizmami a ich anorganickým prostredím.
Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom ovplyvňujú rastlinstvo a živočíšstvo. Sú to ekologické činitele.
- Teplomilné
- Chladomilné
- Svetlomilné rastliny
- Tôňomilné
- Vodné
Sukulenty - rastliny, ktoré vydržia dlho bez vody ( kaktusy, agávy, . . . )
Hydrofyty - vlhkomilné rastliny ( väčšie a mäkšie listy, slabšie vyvinutý koreňový systém ).
Xerofyty - suchomilné rastliny.
Nitrofilné rastliny - rastliny, ktoré sa vyskytujú najčastejšie na dusíkatých pôdach ( žihľava, báza čierna, . . . ).
Kalcifilné rastliny - rastliny vyžadujúce bohaté minerálne pôdy najmä dostatok vápnika ( plesnivec alpínsky ).
Acidofilné rastliny - rastliny vyžadujúce kyslé pôdy ( brusnica, čučoriedka ).
Halofyty - rastliny zoskupujúce sa na zasolených pôdach.
Epifyty - rastliny rastúce v tieni iných rastlín a prichytávajúce sa na ne.
Liany - rastliny ovíjajúce sa okolo iných rastlín.
V prírode je možné pozorovať závislosť medzi rastlinstvom a živočíšstvom.
Fyzocenóza - rastlinné spoločenstvo. Vzniká prirodzeným konkurenčným bojom medzi rastlinstvom. Postupne začne jeden druh rastlín vytláčať iné druhy. Takto vznikajú napr. ( bukové lesy, dubové lesy, smrekové lesy, lúky, . . . ). Je to vlastne zákonité zoskupenie rastlinných organizmov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia. Obdobný súbor živočíchov nazývame zoocenóza. Vyvíjajú sa spoločne na danom mieste a utvoria biocenózu. Spoločenstvo rastlín a živočíchov spolu s ostatnými krajinnými zložkami daného miesta tvoria biogeocenózu ( ekosystém ).
Planetárne členenie biosféry
Bioklimatické pásma a zóny
Zmenou osvetlenia Zeme a príjmu slnečnej energie počas roka vzniklo pásmovité a zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva.
Ekvatoriálne a tropické pásmo - po celý rok dostatok tepla, ale množstvo vlahy na súši je rôzne, čo zásadne vplýva na zonálne
usporiadanie tropického rastlinstva a živočíšstva. Tu sú rozšírené najmä dažďové rovníkové lesy. Porasty sú vysoké okolo 50 - 60 metrov. Sú to bujné husté stromy tvoria 4 - 5 poschodí. Pestré a bohaté drevné zloženie. Pretože je celý rok dostatok vlahy a tepla, stromy sa sezónne nemenia. Vzhľad lesa je celý rok rovnaký. Typická zver pre amazonské pralesy je leňochody, ravčiare,
vrešťany kolibríky a pre konžské pralesy je typická gorila a šimpanz. S rastúcou suchosťou od rovníka k obratníkom dažďový rovníkový les stráca na bujnosti a výške stromov. S predlžujúcim sa obdobím sucha lesy prechádzajú do krovinatých až trávnatých porastov.
Savana - trávnaté plochy s roztrúsenými nízkymi stromami respektíve ich skupinami a krami.
Savany prechádzajú do polopúští a púští.
Subtropické mierne pásmo - ubúdanie tepla s rastúcou zemepisnou šírkou a jeho rozdelenie na leto a zimu. Typická je tu lesná vegetácia. Púšte prechádzajú do krovinatých porastov. Najrozšírenejšie formácie sú veľmi husté krovinaté porasty tvrdolistých
drevín, v Stredomorí najčastejšie nazývané macchie. V prechodnom pásme medzi púšťami a lesmi mierneho pásma leží zóna stepí. Typickým rastlinstvom sú trsovité trávy, prípadne kríky. Sú to oblasti bývalého ZSSR, východnej Ázie, vnútorná časť severnej Ameriky, . . . Podstatná časť severného mierneho pásma je vhodná na rozvoj listnatých a ihličnatých, respektíve miešaných lesov. Listnaté lesy sú najviac rozšírené v oblasti s oceánskym a prechodným podnebím a ihličnaté lesy sa tiahnú rovnobežkovým smerom od Tichého oceánu až do Škandinávie. Ihličnaté dreviny zaberajú široký pás územia, nazvaný tajga.
V zóne tundier vo vysokých geografických šírkach, kde priemerná teplota vzduchu najteplejšieho mesiaca klesá pod +10 °C, les nemôže rásť pre nedostatok tepla. Les sa končí polárnou lesnou a stromovou hranicou, kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem.
Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu závisí najmä od vlastností vody, ktoré sa výrazne menia s jej hĺbkou ako aj s geografickou šírkou. Priestorové rozloženie organizmov je v ňom nerovnomerné. Časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu, spolu s rastlinstvom sa nazýva planktón. V plytkých šelfových moriach žije pobrežné ( litorálne ) živočíšstvo a v morských hlbinách hlbokomorské ( abysálne ) živočíšstvo.
Teplé moria sú všeobecne bohaté na druhy, ale neoplývajú množstvom jedincov. Pre plytké tropické šelfové vody je typický rozvoj korálov. Studené moria obsahujú viac rozpusteného vzduchu, preto majú viac planktónu, teda viac potravy pre živočíšstvo. Svetové loviská rýb sú v studených šelfových moriach.
Vplyv človeka na biosféru
Vplyv človeka na rastlinstvo a živočíšstvo je čoraz väčší, takže človek sa stal jedným z najdôležitejších ekologických činiteľov ( odlesňovanie, úprava lesných porastov, . . . ). Devastovanie kosodrevinových porastov.
V zdravej prírode je zastúpenie rastlinných a živočíšnych druhov vyvážené. Veľkým zásahom človeka sa táto rovnováha porušuje a neraz zapríčiňuje hmyzové kalamity v lesoch a na poľnohospodárskych kultúrach.
