Výroba úzko súvisí s premiestňovaním ľudí, surovín, tovaru a informácií. Toto premiestňovanie zabezpečuje doprava. Doprava sa zaraďuje do nevýrobnej, obslužnej, čiže terciárnej sféry. Podľa charakteru prostredia delíme dopravu na :

DOPRAVA

SUCHOZEMSKÁ VODNÁ VZDUŠNÁ

1. Suchozemská doprava

Existujú tri hlavné druhy suchozemskej dopravy :

• železničná
• automobilová
• potrubná

Železničná doprava

Tento druh dopravy je stále najvýznamnejší v suchozemskej doprave mnohých častí sveta, hoci sa jeho podiel v porovnaní s automobilovou a potrubnou dopravou postupne znižuje. Celková dĺžka železničných tratí sveta dosahuje okolo 1.35 miliónov kilometrov. Železničná doprava sa využíva najmä na prepravu materiálov na veľké a stredné vzdialenosti. Priemerná dopravná vzdialenosť nákladnej i železničnej dopravy je asi 600 kilometrov.

Najväčšou hustotou železničných tratí sa vyznačuje Belgicko, Nemecko, GB. Hustota závisí od hospodárskej vyspelosti krajiny.

Automobilová doprava

V porovnaní so železničnou dopravou sa automobilová doprava vyznačuje väčšou pružnosťou, schopnosťou bezprostrednej dopravy z východiska na miesto určenia. Podiel automobilovej dopravy sa neustále zväčšuje. Používa sa najmä pri preprave osôb, a to na krátke vzdialenosti. Priemerná prepravná vzdialenosť v osobnej i nákladnej doprave je necelých 30 kilometrov.

Potrubná doprava

Rozvoj tohto druhu dopravy súvisí najmä s rastom ťažby ropy a zemného plynu, ako aj so skutočnosťou, že medzi ich hlavnými priestormi ťažby a priestormi spotreby sú veľké vzdialenosti. Priemerná vzdialenosť potrubnej dopravy je asi 750 kilometrov.

2. Vodná doprava

Vodná doprava je dvojaká :

• vnútrozemná
• námorná

Vnútrozemská vodná doprava

Uskutočňuje sa po riekach, jazerách a kanáloch. Využíva sa na dopravu tovaru veľkých objemov, ako je uhlie, ropa, železná ruda, stavebný materiál, drevo. Veľkým objemom vnútrozemskej vodnej dopravy sa vyznačujú rozľahlé krajiny, ako bývalé ZSSR, Kanada, USA. Priemerná vzdialenosť tohoto druhu dopravy je asi 550 kilometrov. Najväčší systém vnútrozemskej vodnej dopravy tvorí päť severoamerických jazier spolu s riekou sv. Vavrinca. Okrem toho je tento druh dopravy významný v severnej Amerike na rieke Mississippi, v Južnej Amerike na riekach Paraná, Amazon a Orinoko, v Európe na riekach Rýn, Dunaj, Volga, Labe, Odra, v Ázii na riekach Ganga, Indus, Mekong a v Afrike na riekach Kongo, Níl, Niger a Zambezi.

Námorná doprava

Zabezpečuje najmä medzinárodnú prepravu materiálov. Na celkovom výkone svetovej dopravy námorná doprava zaberá polovicu, čo nesúvisí tak s množstvom prepraveného materiálu, ako s jeho prepravou na veľké vzdialenosti. Priemerná vzdialenosť pri námornej doprave je asi 8500 kilometrov. Najväčšie flotily majú Libéria, Japonsko, GB, Grécko a Nórsko.
Podobne ako vnútrozemská vodná doprava aj námorná doprava sa využíva na prepravu materiálu s veľkým objemom, ako je ropa, železná ruda, uhlie, . . . Asi polovicu na celkovom výkone tejto dopravy zaberá preprava ropy a jej produktov. Prevažná časť lodnej dopravy sa koná na Atlantickom oceáne.

3. Vzdušná doprava

Je to najrýchlejšie sa rozvíjajúci druh dopravy. Letecká ( vzdušná ) doprava sa využíva najmä pri preprave osôb na veľké vzdialenosti. Priemerná vzdialenosť leteckej dopravy je 1300 kilometrov. Najvýznamnejšie trasy leteckej dopravy medzinárodných leteckých liniek vedú cez severnú časť Atlantického oceánu, najmä medzi Európou a Severnou Amerikou, medzi Európou a Afrikou, medzi Severnou a Strednou Amerikou. Hlavné výkony leteckej dopravy sa viažu na tri veľké priestory :

• Severná Amerika 1/2 svetového výkonu
• bývalé ZSSR 1/4 svetového výkonu
• západné krajiny Európy 1/4 svetového výkonu

Medzinárodné hospodárske vzťahy

Hlavné formy medzinárodných hospodárskych vzťahov sú :

• medzinárodný obchod
• úverovo-finančné vzťahy
• výmena vedecko-technických informácií
• poskytovanie rôznorodých služieb
• medzinárodný cestovný ruch

Najvýznamnejšia forma medzinárodných hospodárskych vzťahov je medzinárodný obchod. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť dovoz nedostatkových surovín a tovaru a naopak vývoz prebytkových surovín a tovaru. Bilancia medzinárodného obchodu sa vyjadruje vzájomným podielom vývozu a dovozu.

• Aktívna bilancia - hodnota vývozu prevyšuje hodnotu dovozu.
• Pasívna bilancia - hodnota dovozu prevyšuje hodnotu vývozu ( zadĺženosť ).

Významnou formou m.h.v. sa stal cestovný ruch ( Taliansko, Švajčiarsko, . . . )