1. Veľká Británia

Prírodné podmienky

Na západ od pevniny, za Doverskou úžinou širokou 33 km, ležia Britské ostrovy. Na nich sa rozkladá Veľká Británia s výnimkou väčšej časti územia ostrova Írska, ktorý zaberá Írska republika. Tvorí politický celok zvaný Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Jeho jadrom je Anglicko v strednej a južnej časti hlavného ostrova, na ktorom žije väčšina obyvateľstva a leží tu aj hlavné mesto Londýn. Druhou časťou Kráľovstva je škotsko na severe ostrova, spôsobom života sa len veľmi málo líši od Anglicka. Historickým a kultúrnym mestom Škótov je Edinburg. Viac odlišností sa zachovalo vo Walse, hornatom poloostrove na západe. Taáto tretia časť Kráľovstva má hlavné mesto Kardiš. Severné Írsko má autonómne postavenie, ale okrem Írov tam žije mnoho prisťahovaných Angličanov a triedne rozpory prepukujú často v rozbroje medzi katolíkmi a protestantmi. Hlavným mestom Severného Írska je Belfast. Britské ostrovy sa oddelili od Európskej pevniny iba v nedávnej geologickej dobe. Pobrežie ostrovov je veľmi členité a údolia riek pokračujú aj pod hladinou mora. Pohoria v severnom Anglicku, vo Walese a Škótsku sú pusté a bez stromov už v neveľkých nadmorských výškach.

Na horách sa šíria väčšinou iba rašeliniská a neplodné kamenisté pláne. Juhovýchodné Anglicko zaberá nížina, prestúpená len kratšími chrbtami. Mnohé časti ostrova vynikajú doteraz významným surovinovým bohatstvom, hlavne kvalitným čiernym uhlím. Začali sa využívať bohaté zásoby ropy a zemného plynu, ktoré sa nachádzajú pod hladinou Severného mora. Ani jedno miesto Britských ostrovov neleží ďalej od pobrežia ako 120km, takže vplyv mora je všade badateľný. Podnebie je výrazne prímorské, len s neveľkými rozdielmi teplôt počas roka. Vyznačuje sa značnou oblačnosťou, častými dažďami a na nechránených miestach silnými záapdnými vetrami. Vznikajú časté hmly, ktoré sa udržiavajú predovšetkým v priemyselných oblastiach so znečisteným ovzduším. Zimy sú mierne, zväčša bez snehu. Dostatok vlahy vyvoláva rýchly rast travín a krmovín, takže anglická krajina je sviežo zelená takmer celý rok. Rieky na Britských ostrovoch sú len krátke, ale majú po celý rok pomerne veľa vody a vyrovnané stavy. Tento ráz má aj najväčšia rieka VB, Temža. Energeticky sa využívajú horské toky v severnom Škótsku a rieka Šhannon v Írsku, ktoré takmer vôbec nemá uhlie ani iné energetické zdroje. Viac než styri pätiny obyvateľstva Britských ostrovov tvoria Angličania. Obyvateľstvo keltského pôvodu si svoj ráz čiastočne zachovalo v Írsku, vo Walese a v Škótsku. Osídlenie karjiny je veľmi husté. Veľká Británia má rozlohu okolo 244 tisíc kilometrov štorcových a 57 mil. obyvateľov. Je to vyspelá priemyselná krajina, ktorá si aj napriek tomu uchováva vládnu formu konštitučného kráľovstva, množstvo osobitných zvláštností a tradícií.

Priemysel

Priemyselná výroba je vcelku prevažujúcou zložkou britského hospodárstva. Až na bohaté zásoby uhlia, surovinových zdrojov nie je dostatok. Záladom energetického hospodárstva zostáva uhlie. Jeho najväčšia časť sa dobýva v panvách stredného Anglicka a pri ústi rieky Tyne v severnom Anglicku. Zvyšok dodávajú panvy v južnom Walese, v strednom Škótsku a ďalšie. Hlavné elektrátne pracujú v uhoľných panvách. Hútnicky priemysel sa usadil pri uhoľných panvách a v niektorých prístavoch. Veľkým hutníckym strediskom je mesto Sehffield a najmä Birmingham. V prístavoch nadväzuje na hutnícky priemysel stavba lodí. Veľké lodenice sú najmä v Newcastle, pri Glazgowe, ktorý je hospodárskym jadrom Škótska a nakoniec v Belfáste. Rozsiahlý automobilový priemysel a závody na výrobu ťažkých a presných strojov sú na okolí Londýna, v strednom Anglicku a iných miestach . Petrochemické, potravinárske a inié závody sú umiestnené najmä v prístavoch. Jedným z najstarších odvetví priemyslu je textilný priemysel. V okolí Manchesteru je najmä bavlnárstvo.

Poľnohospodárstvo

Takmer polovica ornej pôdy sa osieva krmovinami a kŕmnymi plodinami. Mnoho pôdy zaberajú parky, záhrady a udržiava sa tradičný chov čistokrvných koní. Plytké moria okolo Britských ostrovov umožňujú veľmi dobré úlovky a rybolov. Hlavné rybárske prístavy sú v ústi riek na pobreží Severného mora. Chová sa aj hovädzí dobytok, ošípané a ovce.

Doprava

Ostrovna poloha štátu podmienila rozvoj námornej dopravy. Britské obchodné loďstvo je vo svete na prvom mieste. Hlavný námorný prístav je Londýn. Leží na dolnej Temži a jeho rozsiahly prístav zaberá celé ústie. Prístavom stredného Anglicka je Liverpool. Z Liverpoolu a z Manchestru, ktorý je s morom spojený pireplavom, sa vyvážajú najmä stroje, hutnícke a chemické výrobky. Dováža sa najviac ropa, bavlna a iné suroviny pre rozsiahly textilný a iný priemysel. Britská železničná sieť zabezpečuje rýchle spojenie po celom ostrove.

2. Francúzsko

Prírodné podmienky

Francúzska republika je najväčšou krajinou Európy. Jej rozloha je 547 tis. km štorcových a s 56 mil. obyvateľov. Súčasťou Francúzska je aj hornatý ostrov Korzika v Stredozemnom mori. Povrch tvorí niekoľko horských skupín a rozsiahlé nížiny. Južnú a juhovýchodnú hranicu krajiny tvoria veľhorské pásma Pyrenejí a Álp. Francúzske Alpy presahujú svojou rozlohou a nadmorskou výškou Pyreneje. V strednej časti krjiny sa rozprestiera Francúzske stredohorie. Na severovýchode sa dvíhajú zelené Vogézy. Jadrom severofrancúzskej nížiny je Parížska panva. Rozzsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantickému oceánu.

Hospodársky význam majú úrodné a husto osídlené úvaly a kotliny oklo Rhôny, Saôny a Rýna. Podnebie Francúzska je rozdielne podľa oblastí. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a vcelku s miernými zimami so snehom len vo vyšších polohách. Letá sú tu teplé a veľké rieky zavlažujú po celý rok zelené lúky a pasienky. Plošiny stredného Francúzska majú podnebie o niečo drsnejšie s daždivou zimou. Stredomorský juh s úvalím dolnej Rhôny je chránený pred oceánskymi vplyvmi a preto má už suché subtropické podnebie, s horúcimi letami a miernymi zimami ( Francúzska riviéra ). V týchto slnečných oblastiach sú hlavné francúzske vinorodé a ovocinárske kraje. Vodné toky sú hlavnými zdrojmi energie. Siena so svojími prítokmi, vodný stav najdlhšej rieky vo Francúzsku - Loiry v lete značne kolíše
( Tu je aj veľa krásnych renesančných zámkov a letných sídiel niekdajšej francúzskej šľachty ). Toky, ktoré sú napájané z topiacich sa ľadovcov, ako Rhôna so svojími alpskými prítokmi a zčasti aj Garonna, majú práve v lete najviac vody.

Obyvateľstvo

V mestách žije niečo nad dve tretiny obyvateľstva. Francúzsky národ sa utvoril stáročným vývojom po zmiešaní porímančených Keltov s Frankami, Burgbanďanmi, Normanmi a inými prisťahovalcami. Národnostne je jednotné, aj keď neveľká skupina obyvateľstva hovorí po flámsky, bretónsky, taliansky alebo alsaskou nemčinou. Dnes má Francúzsko veľa prisťahovalcov ako Alžírčania alebo Arabi. Z jej koloniálneho panstva zostala dnes len Nová Kaledónia a Francúzska Polynézia.

Hospodárstvo

Francúzsky priemysel nemá dostačujúcu energetickú základňu, takže uhlie, koks aj naftu treba dovážať. Dobýva sa prevažne čierne uhlie zo severofrancúzskej panvy pri belgických hraniciach. Menší rozsah majú náleziská v Lotrinsku. Významnejšia je ťažba zemných plynov z veľkých ťažobných polí pod západnými Pyrenejami. Hlavné surovinové zdroje Francúzska sú železné rudy sústredené v podstate v Lotrinsku. Popri náleziskách sa vystavala aj väčšina hutníckych závodov. Svetový význam majú ložiská bauxitu v južnom Francúzsku. Vyspelé strojárstvo
( výroba lodí, presných strojov a automobilov ). Väčší význam strojárstva - mestá Lille a Lyon. Letecký priemysel je v Bordeaux a Toulouse. Chemický priemysel, hlavne tradičná francúzska kozmetická a farmaceutická výroba je sústredená v Paríži, podobne ako časť textilného a odevného priemyslu, Paríž je svetovým mestom módy.
V rozsiahlom potravinárskom priemysle má svetový význam produkcia vína a liehovín. Priemyselnými strediskami sa stali aj hlavné atlantické prístavy a Marseille.

Poľnohospodárstvo

V stredných a severných častiach krajiny sa pestuje pšenica. V Parížskej panve - cukrová repa a chov dobytka na mlieko. Pestovanie hrozna + výroba vína - najlepšie na svete. Hlavná vinárska oblasť je pás územia od dolnej Rhôny až k Pyrenjám a ku Gironde pri Bordeaux a Burgunsko. Rybolov má večší význam len na lamanšskom a atlantickom pobreží.

Doprava

Hlavne sieť železníc a ciest je vybudovaná na vysokej úrovni ( TGW ). Zo splavných riek má význam Siena a novousplavená Mosela, spájajúca Lotrinsko s Porýním. Paríž je aj najväčší vnútrozemský prístav. Hlavným prístavom pre Srtedomorie je Marseille. V Le Haveri a v Rouene sa prekladá tovar pre Parížsko priemyselnú oblasť. Bordeaux je prístav najmä pre styk so západnou a strednou Afrikou a Latinskou Amerikou. Vyvážajú sa najmä autá, stroje, chemické výrobky, rudy, víno, a iné poľnohospodárske výrobky.

3. SRN ( Nemecko )

Prírodné podmienky

Severonemeckú nížinu, pri plytkom pobreží miestami močaristú, pokrývajú prevažne štrky a piesky ľadovcového pôvodu. Poľnohospodársky najcennejšie je suchšie černozemné pásmo na juhu nížiny, ktoré sa pripája k stredonemeckým vrchovinám. Strednú časť územia zaberá oblasť Stredonemeckej vysočiny. Najcennejšie sú nížiny pri strednom toku Rýna na juhozápade. Južnú časť krajiny tvoria plošiny lemované na svojich okrajoch podhorím Álp, ďalej Schwarzwaldom a Šumavou. Podnebie je na severozápade krajiny výrazne prímorského rázu. Zrážok je tam dostatok, a tie ubúdajú smerom k juhovýchodu. Smerom do vnútrozemia stúpajú rozdiely medzi teplotami leta a zimy a podnebie je kontinentálnejšie. Najteplejšie sú kotliny pri Rýne. Dôležitý význam majú rieky Rýn, Dunaj, Odra, Labe. Dunaj dostáva ráz alpských riek, lebo jeho pravé prítoky sú napájané ľadovcami. Takže najviac vody má v lete. Plavba na Dunaji sa začína už od Ulmu. V lievikovitých ústiach Labe a Vezery sú najväčšie nemecké námorné prístavy. Labe, Odra a Rýn sú spojené stredonemeckým prieplavom.

Obyvateľstvo

Nemecko je federatívny štát, má 16 krajín ( Hamburg - mesto ). Hlavným mestom je Berlín. Žijú tu Nemci, Kurdi, Česi, Slováci, . . . je to vyspelý kapitalistický štát. Najviac je zaľudnené Porúhrie, Porýnie a iné priemyselné oblasti. Najväčším mestom je prístav Hamburg. Hoci je národnostne obyvateľstvo dosť jednotné, medzi Nemcami sú veľké kultúrne a jazykové rozdiely.

Hospodárstvo

Väčšina čierneho uhlia sa dobýva v Porúhri, ostatná časť v Sársku pri francúzskych hraniciach. Hnedé uhlie sa ťaží najmä v povrchových veľkolomoch západne od Kolína nad Rýnom. V Porúhri sú aj tepelné elektrárne. Produkcia ropy a plynu z ložísk v Dolnom Sasku ani zďaleka nepokryje spotrebu. Stefiská naftového priemyslu sú aj v Ingolštadte na Dunaji. Taktiež sa musí dovážať aj železná ruda. Pri porúhrskych hutách a baniach sa sústreďuje aj veľká časť strojárskej výroby. Najväčšie strediská kovopriemyslu sú v Dortmunde, Düseldorfe a Essene. Historické obchodné mesto Kolín nad Rýnom má významné postavenie ako dopravné a kultúrne centrum. Mesto Sttutgard je jadrom významnej oblasti kovo a elektrotechnickej výroby. Nové strojárstvo má aj starobylý Norimberg a hlavné mesto a kultúrne sttredisko Bavorska, Mníchov. Najrozsiahlejšie závody automobiliek má Volkswagen v meste Wolsburg pri Braunschweigu. Stavba lodí je sústredená do prístavov Hamburg a Brémy. Chemický priemysel je hlavne okolo Porúhria. Textilný priemysel sa rozkladá v oblastiach ťažkého priemyslu v Porýni a Porúhri.
Hlavnými plodinami je raž a zemiaky. Pšenica a cukrová repa sa pestuje v kotlinách stredného Nemecka a na sprašných pôdach černozemného pásma na juhu Severonemeckej nížiny. V stredných a južných častiach krajiny sa pestuje chmeľ a ovocie. Dostatok lúk a pasienkov v Alpských predhorách sa využíva na chov hovädzieho dobytka. Rybolov je rozšírený na pobreží.

Doprava

Nemecko má rozvinuté všetky druhy dopravy. Veľmi živá je riečna doprava na Rýne a na sústave rúhrskych a severonemeckých prieplavov. Na križovatke týchto sústav leží Duisburg.