Hospdársky prehľad krajín sveta - Latinská Amerika a Afrika

1. Latinská Amerika

Prírodné podmienky

Južná a Srtedná Amerika spolu s Mexikom a Západoindickými ostrovmi sa súhrnne nazýva Latinská Amerika. Svoj názov dostala preto, že ju kolonizovali latinské ( románske ) národy, predovšetkým Španieli a Portugalci, ktorí jej dali jazyk a vtisli jednoliaty kultúrny ráz. Vo všetkých nezávislých krajinách Latinskej Ameriky sa používa španielčina, iba v Brazílii je úradným jazykom portugalčina a na Haiti francúština.

Kordilery pokračujú na juh od USA v dvoch pásmach. Obidve pásma sa spájajú, prestupujú pevninskou Strednou Amerikou a pod názvom Andy lemujú cel tichomorské pobrežie Južnej Ameriky. Väčšina územia Latinskej Ameriky leží v tropickom vlhkom pásme. Až v Laplatskej nížine nastupuje subtropické a v Patagónii mierne podnebné pásmo. S výnimkou suchých území vo východnej Brazílii a v južnej Argentíne je takmer všade dosť dažďov. Klimatickým predelom sú až Andy a záveterná časť stredných Ánd je takmer bez zrážok ( púšť Atacama ). Veľké výškové rozdiely utvárajú v horských oblastiach až štyri klimatické poschodia, dke sa s nadmorskou výškou rýchlo mení podnebie a vegetácia. Rozsiahlú Amazónsku nížinu, porastenú vlhkými pralesmi, kde prší takmer denne, odvodňuje rieka Amazón, na dolnom toku až 30 km široká. Množstvom vody aj plochou povodia je to najväčší veľtok na svete.

Rieka má nepatrný spád a je splavná od ústia až k peruánskym Andám. Väčšie námorné plavidlá pristávajú až v Manause, 1700 km od mora. Smerom na sever, v nížine rieky Orinoko, pralesy rednú a nastupujú savany. Aj na juhu na plošinách s dlhším obdobím sucha, šíria sa savany, ktoré v Laplatskej nížine prechádzajú do úrodných
stepí, pámp. Sústava rieky Paraná, ktorá spolu s riekou Uruguaj utvára spoločné ustie La Plata, má veľký dopravný význam. Podobne, ako pri Amazone aj tu je veľké energetické bohatstvo, zatiaľ málo využité. Teplé vetry od Atlantiku prinášajú veľa zrážok aj v Strednej Amerike, ale rýchle zmeny tlaku vzduchu a veľká členitosť terénu občas vyvolávajú ničivé smršte ( uragány ). Lesy pokrývajú celú Strednú Ameriku a pokračujú až do Mexika. Podnebné vplyvy Tichého oceánu sa v podstate obmedzujú iba na úzky pruh západného pobrežia.

Nerastné bohatstvo Latinskej Ameriky je rozsiahlé aj keď zďaleka nie je ešte poriadne preskúmané. Od čias Španielskej kolonizácie sa dosiaľ ťažia drahé kovy, anjmä striebro, a v Kolumbii aj platina. Svetový význam majú medenné rudy najme v severnonm Chile, ložiská cínových rúd v Bolívii a bauxitu na Jamajke a v Guayane. Zásoby železných rúd sa odhadujú na jednu pätinu svetových zdrojov, početné sú aj ložiská rúd vzácnych kovov. Nepatrné sú zásoby uhlia, ale nahrádzajú ich veľké zdroje ropy vo Venezuele, v Mexiku a na iných miestach pozdĺž Kordilérskych pásem. Latinská Amerika okrem uhlia má dostatok zdrojov a priaznivé podmienky pre všestranný hospodársky rozvoj. Ich využitie je však nepostačujúce, zväčša iba v záujme zahraničného kapitálu.Využívajú sa lacné pracovné sily a nerastné zdroje sa vyvážajú častokrát v surovom stave.

Obyvateľstvo

Na ploche 24 miliónov km štvorcových žije v Latinskej Amerike takmer 360 miliónov obyvateľov. Po troch storočiach krutej španielskej a portugalskej nadvlády sa pôvodné indiánske kmene udržali iba v horách a vnútrozemských pralesoch. A predsa sú Indiáni oveľa početnejší ako v Severnej Amerike. Spolu s miešancami ( MESTICI ), tvoria väčšinu obyvateľov. Výraznou zložkou obyvateľstva sú černosi a ich miešanci s belochmi ( MULATI ). Asi tretina boyvateľov sú belosi. Hustota zaľudnenia je aj dnes veľmi nerovnomerná. Viac osídlené sú zväčša kraje pri pobreží a nížiny pozdĺž dolného toku rieky Paraná. Najviac zaľudnené sú stredoamerické ostrovy.

V tropických oblastiach starej indiánskej kultúry, ako v Mexiku, Kolumbii alebo v Ekuádore, je väčšina obyvateľov sústredená na náhorných plošinách. Rozsiahlé priestory pralesov, suchých stepí a pohorí sú takmer ľudoprázdne. Tvoria zhruba polovicu celého kontinentu. V súčasnosti má Latinská Amerika vysoké prirodzené prírastky obyvateľstva ročne. Prevažná časť obyvateľstva Latinskej Ameriky sa živí poľnohospodárstvom. Starou vládnucou vrstvou sú statkári. Podiel mestského obyvateľstva, ktoré pracuje prevažne v doprave, obchode a ostatných službách, menej už v priemysle, dosahuje spravidla 60 %. V Chile, Argentíne, Uruguaji a Venezuele už presahuje 80%. Rýchlym rastom počtu obyvateľstva prudko rastú aj veľkomestá. Je tu už vyše 10 miest s minimálnym počtom obyvateľov 1 milión.

1. Buenos Aires.........10 mil. 
2. Rio de Janeiro..........5 mil.
3. Lima.....................4 mil.
4. Montevideo...........1,3 mil.
5. Habana................1,9 mil.
6. Sao Paolo..............10 mil.
7. Santiago de Chile......4 mil.
8. Caracas..................3 mil.
9. Mexico.................12 mil.
10. Bogota............ ......3 mil.

Napriek veľkému prírodnému bohatstvu je hmotná aj kultúrna úroveň obyvateľov Latinskej Ameriky zatiaľ nízka. Asi dve pätiny obyvateľstva trpia podľa rozličných odhadov podvýživou, 55% nevie čítať a písať.

Hospodárstvo

Poľnohospodárska výroba je hlavný hospodársky úsek vo väčšine krajín Latinskej Ameriky. Prevláda plantážna výroba určená na vývoz. V argentínskych pampách, v brazílskych a uruguajských stepiach sa urodí veľa pšenice, kukurice a chovajú sa miliónové stáda hovädzieho dobytka a oviec, v juhozápadnej brazílii sa pestuje kakaovník. Njväčší producent kávy je Brazília. Ďalej sa tu pestuje cukrová trstina, tropické ovocie, banány. V exporte mäsa, koží a ovčej vlny vyniká predovšetkým laplatská oblasť. Potraviny sa musia dovážať. Základnou zložkou výživy obyvateľstva skoro v všade v Latinskej Amerike je kukurica. Rozšírený je aj rybolov hlavne na peruánskom pobreží. Z priemyselných odvetví sa zatiaľ rozvíja najmä ťažba z bohatých surovinových zdroojov. Rýchlo vzrástla ťažba ropy a s ňou aj naftové odbory v chemickom odvetví, najmä vo Venezuele. Najviac medi sa ťaží v Chile, cínu v Bolívii a bauxitu v Guajane a na Jamajke. Železná ruda - Venezuela, Brazília. Mexiko viniká v dobývaní striebornej rudy. Nedostatočne rozvinutá energetika. V laplatskej oblasti sa nachádza mäsový a garbiarenský priemysel. Na Kube je veľká výroba cukru. Textil - Brazília a Argentína. Strojárenstvo je na začiatku rozvoja. Priemyselné oblasti sú Sao Paolo, Buenos Aires, Bogoty, v Kolumbii a mesto Mexiko.

Doprava
Je slabo rozvinutá. Dôraz na námornú dopravu. Najväčší obrat dosahujú naftové prístavy pri karibskom pobreží, ďalej Santos a Buenos Aires. Panamský prieplav, doterajšia americká strategická základňa. Reična doprava na Amazone, Paraná, Orinoko. Železničná sieť je hustejšia iba v Laplatskej oblasti a v juhovýchodnej Brazílii. Naprieč Južnej Ameriky prechádzajú dve transandinské dráhy. Dokonalejšia železničná sieť je na Kube. Tiež je tu aj letecká doprava.

Oblasti Latinskej Ameriky

1. Stredoamerická oblasť ( Mexiko, Panama, štáty na Antilách)
2. Karibská oblasť ( Kolumbia, Venezuela, Guayana, Francúzska Guajana, Surinam )
3. Brazília
4. Laplatská oblasť ( Uruguaj, Paraguaj, Argentína )
5. Ándske štáty ( Chile, Ekuádor, Peru )

SPOJENÉ ŠTÁTY MEXICKÉ

má 85 mil. obyvateľov. Rozloha je 2 mil. km štvorcové. Hlavné mesto je Sudat de Mexico ( 20 mil. obyvateľov z toho 10% sú belosi a dve tretiny sú miešanci. Zvyšok tvoria Indiaáni - Mayovia. 50% obyvateľstva žije v mestách, ktoré sú vysoko nad morom ) Najvyspelejšia krajina Latinskej Amreiky. Je to rozvojový štát. Má dva poloostrovy ( California, Yucatanský poloostrov ).

Povrch

Sierra Madre, Mexická plošina.

Nerastné suroviny

Ropa - Mexický záliv
Fe, Pb, Zn, Hg, Antimon a hlavne striebro.
Najdôležitejšie je poľnohospodárstvo rastlinná výroba prevyšuje živočíšnu výrobu. Je tu len 10% ornej pôdy. Hlavná plodina je tu kukurica, pšenica, cukrová trstina, bavlník, tabak. Chov oviec, kôz, hovädzieho dobytka, rybolov.

Cestovný ruch

Pyramídy Mayov, Acapulco, indiánske mestá, Mayska civilizácia.

Priemysel

Chemický priemysel ( petrochémia - Veracrúz, Tampico )
Hutníctvo ( Monterey )
Textilný priemysel ( bavlna - Guadalchár )

VENEZUELA

Rozloha 913 000 km štvorcových. Má 19 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Caracas ( 3 milióny obyvateľov ). Je to najvyspelejšia krajina karibských štátov. Pohoria sú tu Andy, Guayanská vysočina. Orinocká nížina, tropické lesy, pobrežie. Podnebie je tu tropicke vlhké, ekvatoriálne podnebie smerom na Brazíliu. Dve tretiny sú miešanci, Indiáni, černosi, 10% belochov.

Nerastné suroviny

Ropa, zemný plyn ( Marakaibský záliv ), Fe - Orinoko, Au, Asfalt. Majú aj farebné kovy, ale málo. Ťažobný priemysel. Hutnícky priemysel je v oblasti stredného toku Orinoka, Guayana. Ďalej sa tu nachádza textilný a potravinársky priemysel.

Poľnohospodárstvo
6% obrábanej pôdy - plantáže. Hlavné plodiny sú tu : kukurica, bavlník, ryža, cukrová trstina, tabak, koreniny, káva, kakao, citrusy ( mango ).

BRAZÍLIA
Rozloha je 8,5 mil. km štvorcových. Má 150 mil obyvateľov. Hlavné mesto je Brasilia ( 1 mil. obyv. ). Je tu Amazónska nížina, Laplatska nížina a z časti aj Orinocká nížina. Brazílska vysočina, okraje vysočiny tvorí krajina
( Campy - stepnatosavanaté oblasti ). Podnebie je teplé, pri La Plate subtropické, Amazónia je ekvatoriálne podnebie. Nachádzajú sa tu tropické vlhké vysočiny.

Poľnohospodárstvo

3% obrábanej pôdy. Je tu veľa lesov. Káva ( JV oblasť, prístav Santos ) - 50% svetovej produkcie. Hlavnými plodinami sú tu : kakao, cukrová trstina, citrusové plody, maniok, banány, kukurica, ryža, zemiaky-bataty, ananásy, bavlník, tabak, kaučukovník. Chov hovädzieho dobytku, lov exotickej zvery a vtáctva a na pobreží rybolov.

Nerastné suroviny
Fe - Belo Horizonte, Mn, Sn, bauxit, drahé kamene oblasť okolia Belo Horizonte. Ni, Cr, Urán, Zn, Au, diamanty, fosfáty - Brazílska vysočina. Nachádza sa tu aj ťažba tropického dreva - Amazónia.

Priemysel

Hutnícky - Sao Paolo, Belo Horizonte. Strojársky ( Výroba áut. Tie jazdia na lieh ). Chemický priemysel - Sao Paolo, Rio. Textilný priemysel - pobrežie tam, kde je aj bavlna. Drevospracujúci priemysel - Manaus ( môžu sem doplávať aj veľké námorné lode ).
Hlavné oblasti priemyslu sú : Juh - stredisko Porto Alegre ( chov a potravinárstvo )
Juhovýchod - Rio - priemysel, káva, nerastné suroviny
Sao Paolo - Žije tu najviac ľudí.
Severovýchod - Recife ( poľnohospodárstvo )

ARGENTÍNA

Rozloha je 2,7 mil. km štvorcových. Má 33 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Buenos Aires ( 10 mil. obyvateľov ). Oficiálny jazyk je tu Španielčina. Má 5 oblastí.

1. Pampa - tvoria ju pampy - prérie
2. Medziriečne - rieky Paraná, Uruguay
3. Granchaco - suchšia tropickejšia krajina.
4. Horská oblasť - Andy, Aconkagua, činné sopky
5. Patagónia - Ohňová Zem

2. Afrika

Prírodné podmienky

Afrika má rozlohu 30,3 mil km štvorcových a žije v nej okolo 650-700 mil. obyvateľov. Malá vertikálna aj horizontálna členitosť a neprístupnosť vnútrozemia. Najväčšia časť kontinentu sa rozprestiera medzi oboma obratníkmi. Podnebie celého kontinentu je veľmi teplé. Vnútrozemie je zväčša oddelené od morí a oceánov horským pásmom, alebo horskými stupňami a preto má vnútrozemie skôr kontinetálny ráz. Z toho vyplývajú veľké teplotné rozdiely medzi horúcim dňom a chladnou nocou. Iba v oblasti rovníka je podnebie vlhké a dni aj noci teplé. Pôvodnou vegetáciou je tropický prales. Nachádzajú sa tu plantáže. V subtropických oblastiach je sucho. Túto schopnosť podnebia ešte zvyšujú studené morské prúdy pri západnom pobreží Afriky. Na najsuchších miestach prší sotva raz za rok. Rieka Níl pramení v dvoch prameňoch. Prameň je Biely a Modrý Níl. Vlieva sa do mora Nílskou deltou. Oblasť Nílu a jeho delty patrí medzi najhustejšie obývané oblasti sveta. Na Níle je najväčšia priehrada
Sadd-El-Áli a Asuánska priehrada, ktorá slúži na zavlažovanie bavlníkových polí. Ďalšia významná rieka je rieka Níger. Jej početné ramená vytvárajú vnútornú deltu. Toto územie sa starostlivo obrába a pestuje sa na ňom ryža. Rieka Kongo, ktorá s prítokmi predstavuje najväčšie hydroenergetické zásoby sveta, vytvára vo svojom toku vodopády a prahy. Tiež energeticky významná je rieka Zambezi. Viktórinine vodopády rovnako ako veľká nová priehrada Kariba, sú mohutným energetickým zdrojom Zambie a Rodézie.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Afriky sa skladá z mnohých národov, kmeňov a jazykových skupín rozličného pôvodu. Hranice štátov sú málokde totožné s etnickými hranicami. V severnej Afrike, v pásme saharských púští a na Somálskom poloostrove prevládli Semitsko-Hamitské národy. Tvoria dnes asi tretinu afrického obyvateľstva. Pôvodné obyvateľstvo severnej Afriky tvorili berberské kmene. Hlavným zamestnaním obyvateľstva týchto krajín je poľnohospodárstvo, remeslá a rybolov. Obyvateľstvo na juh od Sahary patrí k čiernému plemenu. Možno ho rozdeliť na dve základné skupiny. Na sudánske národy a národy Bantu. Sudánci žijú prevažne v západnej Afrike ( vyššie postavy a bledšia pleť ) a Národy Bantu sú tmavšie a rozšírené sú v oblastiach strednej a južnej Afriky. Zvyšky najstaršieho obyvateľstva sa zachovali iba v pralesoch Konga a Kamerunu. Sú to trpaslíci, Pygmejovia 130 - 140 cm vysokí. Taktiež k nim patria aj Krováci a Hotentoti žijúci v južnej Afrike. Od obyvateľstva ostatnej Afriky sa odlišujú Malgaši a Madagaskarci, ktorí sú malajského pôvodu. Prisťahovalci európskeho pôvodu netvoria viac ako 3% afrického obyvateľstva. Polovica z nich žije v Juhoafrickej republike. Najhustejšie je zaľudnené údolie Nílu, kde žije 600-1000 obyvateľov na jeden km štvorcový. Husto zaľudnené sú aj malé plochy oáz. Všade inde je ľudnatosť oveľa nižšia. V celku je hustota obyvateľstva Afriky veľmi nízka, len 15 obyvateľov na jeden km štvorcový. Asi štyri pätiny obyvateľstva Afriky sa zaoberá poľnohospodárstvom. Mestského obyvateľstva je menej ako 20%.

Hospodárstvo

Doposiaľ nie je preskúmané bohatstvo nerastných surovín Afriky. Má anjväčšie zásoby vodnej energie na svete. Má 14 mld. Ton zásoby ropy, z toho vyše 90% pripadá na arabské krajiny ( Líbia, Alžírsko a čiastočne aj Egypt ). Tieto krajiny zaberajú asi dve tretiny podielu súčasnej ťažby ropy v Afrike. Zemný plyn ( Alžírsko, Líbia ). Ropa a zemný plyn sa exportujú do krajín západnej Európy. Väčšie zdroje čierneho uhlia sú iba v JAR a v Rodézii. Mimoriadne bohatá je Afrika na zlato, diamanty a uránové rudy ( JAR, Zair, Ghaná ). Meď a cobalt v Zaire a v Zambii. Patria medzi najbohatšie na svete. Bauxit - Ghaná. Význam majú aj ložiská fosfátov v atlaských krajinách, predovšetkým v Maroku, v Tunise a v Alžírsku.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárska výroba je ešte stále hlavným hospodárskym odvetvím afrických krajín. Polovicu svetovej produkcie palmového oleja dodáva Guineyské pobrežie. Najväčší svetový producent a vývozca kakových bôbov je Ghaná, ktorá spoločne s Nigériou a Pobrežím Slonoviny produkuje dve tretiny svetovej úrody kakaa. Západná afrika je tretí najväčší vývozca arašidov na svete. Pestuje sa tu aj ryža ( na vývoz iba v Madagaskare ). Východná Afrika je hlavná svetová oblasť sisalu, z ktorého sa vyrábajú neobyčajne pevné vlákna.
Rovníková Afrika pestuje banány, ananásy a kaučuk. Na východoafrických ostrovoch, najmä an Zanzibare, sa pestuje vanilka, klinčeky a čierne korenie. V rodézii - tabak. Južná Afrika významný svetový producent kukurice. Atlaské krajiny sú prvé v produkcii korku.

Živočíšna výroba

Stavy dobytka sú veľmi početné. Rozšírený je chov oviec, kôz a tiav. Tak isto aj chov Hydiny. Význam má aj lov zvery a rybolov. Morský rybolov je rozvinutý iba v Maroku, v Angole a v JAR.

Priemysel

Výroba je tu zo všetkých svetadielov najmenej rozvinutá. Hlavné odvetvie je ťažba rúd a nerastných surovín, najmä ropy a plynu. V severnej Afrike a v JAR je priemysel rozvinutejší. Najrozvinutejšie odvetvie vo všetkých afrických krajinách je potravinárstvo a textilný priemysel. Najvyspelejší priemysel z celej Afriky má JAR. V Kapskom Meste, Port Elisabethe, East Londone a v Durbane sú aj automobilové závody.

Doprava

Železníc je v Afrike málo. Jediná železnica vedie naprieč Afriky a to z Angoly cez Shabu až do Mozambiku. Od tridsiatych rokoch sa rozvíjal automobilizmus. Neskôr sa mohutne rozvinula letecká doprava. Námorné loďstvo africjých krajín má pomerne malú tonáž. Okrem Liberie pod vlajkou ktorej plávajú lode iných krajín, nemá ani jeden africký štát významnejšie loďstvo. Významné prístavy sú v Egypte ( Alexandria ), Port Said a Suez pri Suezskom prieplave, Kapské Mesto v južnej Afrike, Dakar v západnej Afrike a Dár-al-Bajdá ( Casablanca ), Alžír a Tunis v severnej Afrike. Veľký význam majú prístavy pre export ropy v severnej Afrike a v Nigérii.

Oblasti Afriky

1. Severná - Egypt. Lýbia, Tunisko, Alžírsko, Maroko
2. Západná - Senegal, Guines, Sierra Leone, . . .
3. Stredná - Ghaná, Libéria, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Kongo, Zair, Stredoafrická republika, Kamerun, . . .
4. Východná - Sudán, Etiopia, Keňa, Somálsko, Rwanda, Uganda, Tanzánia, . . .
5. Južná - Angola, Zambia, Rodézia, Mozambik, JAR, Namíbia, Malgašská republika, . . .

EGYPT

Rozloha je 1 000 000 km štvorcových.Má 53 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Káhira ( 10 mil. obyvateľov ). Väčšina obyvateľov žije v delte Nílu, je tu najvyššia hustota osídlenia 600 - 1000 ľudí na 1 km štvorcový. Nachádza sa tu Saharská púšť. Z nerastného bohatstva má ropu, zemný plyn, fosfáty, Mn, Fe. Priemysel má druhoradý význam ( ťažobný, potravinársky, textilný ). Väčšina obyvateľstva sú poľnohospodári ( felahovia - roľníci ). Asuaánska priehrada je na umelé zavlažovanie. Pestuje sa tu obilie, ryža, zemiaky, bavlník, tabak, datle, arašidy, banány, citrusy. Veľké zisky sú zo Suézskeho prieplavu, z cestovného ruchu ( Gíza, Luxor ), Káhiry a z Alexandrie, čo sú známe historické mestá.

GHANA
Rozloha 238 000 km štvorcových. Má 15 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Akka ( 1 mil. obyvateľov ). Povrch, sú to tropické pralesy. Je to už trochu vyspelejší štát. Tažia sa tu diamanty, Mn, bauxit, - naj. Ložiská na svete. Z rastlín je tu kakao a cenné tropické rastliny.

NIGÉRIA
Rozloha 924 000 km švorcových. Má 110 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Lagos. Najľudnatejšia krajina Afriky. Je to bývalá britská kolónia. Ťaží sa tu ropa, plyn, cín, meď. Z rastlín sa tu pestuje proso, bataty, maniok, citrusy, banány. Priemysel je tu hutnícky, potravinársky, textilný. Tiež je tu aj ťažba tropického dreva.

ZAIR
Rozloha je 2,3 mil. km štvorcových. Má 35 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Kinsahasa ( 2 mil. obyvateľov ). Ťažia sa tu diamanty, meď, kobalt, chróm, cín, Mg, Au, urán ( veľké množstvo ). Sú tu tropické pralesy a tam, kde sú vyrúbané sa nachádzajú trpické plantáže ( citrusy, káva, banány ).

Etiopia
Rozloha 1 220 000 km štvorcových. Má 51 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Adiss Abeba ( 3 mil. obyvateľov ). Ľudia žijú v nadmorských výškach 1800 m.n.m. Je tu chov hovädzieho dobytka, ovce, kozy, . . . Pestuje sa tu obilie, proso, bataty, ovocie, káva ( na vývoz ). Sú tu malé náleziská Au, soli, farebných kovov. Dochádza k hladomoru.

JAR
Je to vyspelý kapitalistický štát. Jeho rozloha je 122 000 km štvorcových. Má 35 mil. obyvateľov. Hlavné mesto je Pretória ( kedysi Johanesburg ). Jedna desatina obyvateľov sú belosi, znepriateľené kmene černochov. Ťaží sa tu čierne uhlie, všetky farebné kovy, svetové náleziská Au, diamantov, soli a uránu.
Priemysel ( hutníctvo, chémia, strojárstvo ).
Prístavy ( Kapské Mesto, Durban, Port Elizabeth )
Svetové firmi tu majú svoje pobočky. Pestuje sa tu pšenica, jačmeň, kukurica. Je tu farmársky spôsob poľnohospodárstva. Cestovný ruch - subtropické pásmo, safari.

V Tanzánii a v Keni sú veľké Národné parky.