Rieky

Riečna sieť a povodie. Časť vody, prichádzajúca vo forme zrážok na súš, sa podieľa na vzniku povrchových tokov - potokov a riek, ktoré spolu tvoria riečnu sieť. V riečnej sieti rozlišujeme hlavný tok a jeho prítoky. Riečna sieť je časťou hydrografickej siete, do ktorej patria i jazerá, umelé vodné nádrže a močiare.

Prameň - je to miesto vzniku rieky. Môže ním byť ( podzemná voda, ľadovec, jazero, močiar ).
Ústie - je to miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera alebo mora.
Dĺžka rieky - je to vzdialenosť od ústia rieky až po prameň rieky. Určuje sa v kilometroch.
Spád - je to výškový rozdiel v metroch dvoch ľubovoľných bodov na rieke.
Sklon - je to pomer spádu k dĺžke daného úseku rieky. Jeho hodnoty sa udávajú v promile.
Hustota - vyjadruje sa ako pomer dĺžky povrchových tokov k ploche povodia. Udáva sa v kilometroch krát kilometroch na druhú.
Povodie - je to územie, y ktorého hlavný tok spolu s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu.
Rozvodie - je to hranica medzi povodiami.

Riečna sieť jednotlivých povodí má rôzny tvar ( stromovitý, vejárovitý, perovitý, pravouhlý a iné ).

Vodný stav a prietok. Výška vodnej hladiny v rieke nad nulou merného zariadenia - vodomernej látky, je vodný stav. Jeho hodnoty sa udávajú v cm. Množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu, je prietok. Udáva sa v metroch kubických za sekundu. Vyráta sa vynásobením priemernej rýchlosti vody a plochou vodou vyplneného profilu koryta.

Q = v.S

Vodné stavy a prietoky sa merajú na vodomerných staniciach. Významnou charakteristikou povrchového odtoku, je špecifický odtok. Je to množstvo vody v litroch, ktoré odtečie z povodia za sekundu. Vyráta sa vydelením prietoku plochou povodia. Udáva sa v litroch za sekundu krát kilometer na mínus druhú, alebo v metroch kubických za sekundu krát kilometer na mínus druhú.

Režim odtoku niektorých riek

Zair - rovníkový režim, vyrovnaný vodný stav, veľké množstvo vody.
Mekong - monzúnový režim odtoku - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov.
Ob - snehovodažďový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh. Na hornom toku sa tvorí povodňová vlna koncom apríla a začiatkom mája. Na strednom a dolnom toku koncom mája a v júni. Keďže ľady na hornom toku odchádzajú skôr, na dolnom toku sa  robia mohutné ľadové bariery, ktoré zapríčiňujú povodne.
Temža - dažďovooceánsky režim západoeurópskych riek - viac zrážok padne v zimnom období, preto sú najväčšie stavy západoeurópskych riek koncom zimy.
Dunaj - vysokohorský snehovodažďový režim - rieka priberá prítoky z horského prostredia, kde dlho leží sneh a sú aj ľadovce. Maximálny prietok má v mesiacoch apríl, máj v čase topenia snehu, minimum v zimných mesiacoch.
Rhône - ľadovcový režim odtoku. Hlavným zdrojom rieky sú ľadovce, topiaci sa sneh a menej zrážky. Maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu.

Režim odtoku a klasifikácia riek. Zmeny zásob vody v povodí rieky počas roka sa nazýva režim odtoku. Na tento režim vplýva najmä :

• podnebie : množstvo a druh zrážok, teplota vzduchu, výpar.
• geologické podložie : priepustnosť alebo nepriepustnosť hornín.
• reliéf : členitosť, nadmorská výška.
• druh a typ pôd, vegetácia : najmä les.

Rieky sa môžu triediť na rôzne typy, podľa režimu odtoku, ako aj podľa zdroja zásobovania ( napr. dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda ).

V režime odtoku sa prejavuje geografická zákonitosť horizontálnej a výškovej zonálnosti. Zákonitosť horizontálnej zonálnosti sa prejavuje v tom, že od rovníka smerom k pólom pribúda na zásobovaní riek podiel snehu a zmenšuje sa podiel dažďových zrážok. Toky naších vysokých pohorí majú najväčší odtok v máji, resp. v júni, toky stredohorí v apríli, miestne toky nížin v marci, alebo vo februári.

Jazerá a umelé vodné nádrže

Jazero je prírodná zníženina na zemskom povrchu, čiastočne alebo úplne
vyplnená vodou. Podľa pôvodu sa rozlišujú jazerá tektonické, ktoré vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov, vulkanické - sopečné, vytvorené v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo zahradením územia utuhnutou lávou, glaciálne - ľadovcové, vzniknuté eróznou alebo akumulačnou činnosťou ľadovcov. Mnohé jazerá vznikli zahradením zosunmi a skalnými zrúteniami.
Umelé vodné nádrže vznikli pod vplyvom človeka. Slúžia na ( výrobu elektrickej energie, turistiku a rekreáciu, dopravu taktiež aj ako zásobáreň pitnej vody a využívajú sa na reguláciu odtoku riek a aj k zavlažovaniu.

Ľadovce

Vo vysokých zemepisných šírkach a vysokých nadmorských výškach padajú zrážky väčšinou vo forme snehu, ktorý sa tu postupne mení na ľad a ľadovec. Dolná hranica takýchto oblastí sa nazýva snehová čiara. Pribúdanie snehu tu prevyšuje jeho úbytok. Ľadovce sa rozdeľujú na dva základné typy: pevninové a horské. Najväčšie patria k pevninovým a nazývajú sa aj ľadovcové štíty. Horské ľadovce sú podstatne menšie a majú rôzny tvar, podľa ktorého sa aj triedia. Ľadovce sa podieľali a ešte stále podieľajú na pretváraní zemského povrchu. Vznikli charakteristické tvary ľadovcového reliéfu.

Podzemné vody

Voda, ktorá sa nachádza a pohybuje v pevných horninách a sypkých uloženinách sa nazýva podzemná voda. Väčšinou vzniká vsakovaním ( infiltráciou ) zrážkovej vody do zemskej kôry, menej kondenzáciou vodných pár v horninách. Priestory, v ktorých sa vyskytuje podzemná voda, sa nazývajú póry a pukliny. Úroveň, po ktorú sú póry a pukliny vyplnené úplne a súvislé vodou, sa nazýva hladina podzemnej vody. Podzemná voda nachádzajúca sa v puklinách je puklinová voda a v póroch zase pórová voda.Voda, ktorá svojou činnosťou vytvára zvláštne podmienky na výskyt a pohyb podzemnej vody sa nazýva krasová podzemná voda. Keď sú priepustné vrstvy naklonené, alebo korytovité prehnuté, hladina podzemnej vody je v nich pod hydrostatickým tlakom. Takáto podzemná voda sa nazýva podzemná voda s napätou hladinou - artézska podzemná voda.

Miesto, kde podzemná voda vyviera na zemský povrch, sa nazýva prameň a množstvo vody v litroch za sekundu je výdatnosť prameňa. Vody, ktoré obsahujú stanovené množstvo minerálnych látok, sú minerálne vody. Podzemné vody sú najvýznamnejším zdrojom zásobovania pitnou vodou. Najviac ich je v riečnych uloženinách.