referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hugo
Streda, 1. apríla 2020
Geografia USA a Japonska
Dátum pridania: 08.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 561
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
1. USA

Prírodné podmienky

V strednej časti severoamerického kontinentu sa na ploche asi 9 mil. km štrvorcových sa rozkladajú Spojené Štáty Americké. Žije tu vyše 250 mil. obyvateľov. Súčasťou Spojených štátov je aj Aljaška na severozápade kontinentu, zasahujúc ďaleko za polárny kruh a Havajské súostrovie v Tichom oceáne, vzdialené vyše 3000 km na juhozápad od kalifornského pobrežia. Veľmocenské postavenie USA ako najmocnejšie kapitalistickej krajiny sveta sa neopiera iba o značnú rozlohu, prírodné zdroje a veľký počet obyvateľov, ale najmä o moderné, rozvinuté hospodárstvo, ktoré tvorí približne 30% priemyselnej výroby a 20% poľnohospodárskej výroby sveta. Ale veľké hospodárske a sociálne rozdiely sa prejavujú v USA asi najviac.
Veľkohorská sástava Kordillér v západnej časti krajiny siaha až k brehom Ticheho oceána. Východne od nižšieho pobrežného pásma sa dvíha Kaskádové pohorie a Sierra Nevada. Jej najvyššie vrchy presahujú 4000 m.n.m. Iba o málo vyššie sú vrcholy mohutných pásiem Skalnatých hôr, ktoré ležia najďalej vo vnútrozemí.

Horská oblasť na západe má má suché, vnútrozemské podnebie. Na juhu sa objavujú aj horúce púšte. Rieky stekajúce z Kordillér majú nevyrovnaný tok a veľký spád, takže sa hodia skôr na energetické ako plavebné využitie. Vodné elektrárne na riekach Columbii a Colorádo patria k najväčším na svete.

Apalačské pohorie má zväčša stredohorský ráz. Je významnou poľnohospodárskou oblasťou. Na západe klesá toto pohorie dio sústavy nnížin, ked sa nachádza aj rieka Mississippi, splavná takmer po celej dĺžke svojho pokojného toku. Mississippská nížina je veľmi úrodná oblasť. Smerom na západ sa terén dvíha a smerom ku skalnatým horám postupne ubúda zrážok. Prérijné plošiny sú významnou obilnicou. Priestor stredných rovín má nestále podnebie. Oceánsky vplyv sa už príliš neprejavuje.Vetry od Hudsonovho zálivu a vplyvmi Labrádorského prúdu zapričiňujú, že celkovo je podnebie v USA chladnejščie v tých istých zemepisných šírkach ako v Európe.

Vodná sústava Veľkých jazier má veľký dopravný a energetický význam. Medzi hladinami Hurónskeho, Horného, Erijského a Michigenského jazera je výškový rozdiel iba 9 m, čo je priaznivé pre plavbu. Iba Ontário leží o 100 m nižšie. Najväčšie vedné elektrárne sú v priestoroch Niagárskych vodopádov. Od decembra do Apríla jazerá zamŕzajú.
Väčšina územia USA leží v miernom podnebnom pásme s početnými miestnymi klimatickými rozdielmi. Juh siaha až do subtropického pásma. Na západe, v Kalifornii, sú suché letá a poľnohospodárske plodiny možno pestovať iba pomocou umelého zavlažovania. Na juhovýchode a pri pobreží Mexického zálivu a na Floride je vlhké subtropické podnebné pásmo s hojnými a v celku rovnomernými zrážkami vo všetkých ročných obdobiach. Arktické podnebie Aljašky zmierňuje teplý tichomorský prúd pri jej južnom pobreží.

Nerastné bohatstvo

Nerastné bohatstvo USA je veľmi veľké.,ale aj napriek tomu sa vyskytuje veľký nedostatok niektorých surovín
( rudy mangánu, niklu, cínu ). Pomerne veľké sú najmä zdroje palív, Fe rudy a chem. Surovín. Dochádza k narúšaniu životného prostredia. Pôvodný ráz krajiny sa uchováva v početných národných parkoch ( vyhľadávané turistické oblasti v USA ).

Obyvateľstvo

USA vznikli v roku 1776. Dnes je v únii federatívnych štátov asi 52 štátov. Na čele stojí prezident a predseda vlády v jednej osobe. Federálna vláda riadi celý štát. Každý štát má vlastné zákony a vlastnú vládu. V kongrese sú dve hlvné strany, republikáni a demokrati. Hlavným mestom je Washington ( 1 mil. ). Leží na území, ktoré nepatrí žiadnemu štáu, volá sa District of Columbia.

Územie USA sa tradične rozdeľuje na veľké hospodársko-geografické oblasti : Sever, Juh a Západ, ktoré sa od seba výrazne odlišujú. Na menšie jednotky ho rozdeľuje štatistická služba USA.
Severovýchod - Nové Anglicko, Srtedoatlantská oblasť, je jedna z najvyspelejších oblastí krajiny. Rozvinul sa tu ťažký priemysel, ktorý predstihol staršiu textilnú výrobu. Kultúrne a hospodárske centrum Nového Anglicka, je Boston. Mesto New York leží zväčša na ostrovoch pri ústí rieky Hudson. Spolu s okolitými mestami vytvára jedno z najväčších nakopení ľudí na svete ( 17 mil. ). V New Yorku sídli aj OSN. Podobne ako Boston, aj Philadelphia je významným kultúrnym strediskom severovýchodu.

Blízky a Stredný Západ - Dnes už hospodársky najsilnejšia oblasť USA. Detroid- Generals Motors, Ford.Druhé najvýznamnejšie jadro USA je Chicago ( žívou dopravnou križovatkou všetkých druhov komunikácií ). V pobrežnom pásme ( Mexický záliv, severný Texas, Oklahoma ) sa dobíjajú ropa a plyn. Veľké lodenice - prístav Baltimor. Miami na Floride ako prvé kúpeľné mesto.
Juh - Najväčším mestom vlastného juhu je Huston, s veľkým vývozným prístavom ropy. Má rozvinutý Chemický priemysel.

Významnými strediskami na okraji Skalných hôr sa stali Denver a Salt Lake City na brehu Veľkého Soľného jazera. Los Angeles - 2. Najväčšie mesto USA ( 10 mil. ).
Prisťahovalci - 85%. 12% pripadá na černochov. Rozloženie obyvateľstva je nerovnomerné. Viac ako polovica žije na Severovýchode, slabá tretina na juhu. Severovýchodnej oblasti hustota dosahuje až 300 obyv. V oblasti Veľkých jazier miestami 100-200 obyv.

Hospodárstvo

USA je krajina s najväčším rozsahom hospodárstva a výroby na svete. Vyniká priemysel., ktorý 5 krát prevyšuje poľnohospodárstvo.

Priemysel

Sústredený je na severovýchode v oblasti Veľkých jazier. Základom je ropa a plyn, menej uhlie ( Apalačské
pohorie ). Časť uhlia sa vyváža do Kanady.

Pestuje sa tu aj bavlník a na severovýchode tráviny a krmoviny. Z obilnín je najviac rozšírená kukurica. Pšenica sa vyváža. Význam má aj pestovanie tabaku, olejnín a ovacia a zeleniny. Obilninový pás sa tiahne od Veľkých jazier.
Z Virgínie do Texasu - bavlna.

Hlavné poľnohospodárske odvetvie je živočíšna výroba, hlavne chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Doprava v krajine má dôležitý význam. Železnice prepravujú hlavne náklady. Naprieč celým územím vedie 5 daiľkových železníc. Podieľ automobilovej dopravy rýchlo vzrastá. V USA je asi 40% automobilov sveta. Riečna doprava je najmä na Mississippi a Ohio. Plavebná cesta porieke sv.Vavrinca s prieplavom Welland umožňuje lodiam vplávať z oceánu až do prístavov v jazerách. Najväčšie prístavy Duluth, Philadelphia, New York, Baltimore a Houston. Hlavným prístavom Tichomoria je San Francisco. Letecká doprava najmä na prepravu osôb. Tiež je tu potrubná doprava.

2. Japonsko

Prírodné pomery

Japonsko je najvyspelejší kapitalistický štát v Ázii. Je ostrovnou krajinou. Japonské ostrovy - Hokkaido, Honšu, Kjušu, Šikoku. Je tu doteraz viac ako 50 činných sopiek. Posvätná hor Fuji ( 3776m je sopka ). Taktiež sú tu časté tektonické nepokoje a obrovské vlny Tsunami. Rozľahlejšie nížiny sú len na pobreží. Podnebie je teplejšie ako na protiľahlých územiach Ázie. Zapričiňuje to teplý morský prúd Kuro-šio ( z juhu od Filipín a otepluje východné pobrežie ). Severná časť - studený prúd z Beringovho mora Oja-šio. Najbohatšie loviská rýb sú v miestach, kde sa stretávajú tieto dva morské prúdy.

Väčšina zrážok - letný monzún Tichého oceánu. Zrážok je v celej krajine dostatok a rieky sú bohaté na vodu ( výroba el. energie ). Teplé podnebie - bohaté rastlinstvo. Juh - palmy a bambus. Sever - zmiešané ihličnaté lesy mierného pásma. Lesy tvoria asi 60% krajiny.

Obyvateľstvo

Je tu národná jednota. Jeden japonský národ. Z prisťahovalcov sú tu číňania a kórejci.

Hospodárstvo

Najrýchlejšie sa rozvíja moderné strojárstvo, elektrotechnika a chemický a textilný priemysel. Takmer úplný nedostatok surovinový zdrojov. Dováža ropu, plyn, uhlie, Fe a Cu rudy, bavlnu a zčasti aj drevo. Hospodárstvo je sústredené na pobreží. Tokio, Honšú až po Kjušu veľká hustota obyvateľstva. Najväčšia je tokijské priemyselná oblasť. Na ostrove Kjušú sa ťaží čierne uhlie a je tam hutníctvo Fe, stavba lodí a chem. priem.

Poľnohospodárstvo svojím významom v národnom hospodárstve ustupuje priemyslu. Orná pôda iba 13%. Hlavnou plodinou je ryža. Ďalej jačmeň, kukurica, ovos, sója, fazuľa. Značný význam má aj živočíšna výroba ( chov hydiny, hovädzieho dobytka, ošípaných ). Rybolov ( lovia sa tu veľryby ).
Zahraničný obchod - dôležité postavenie. Japonské poľnohospodárstvo nestačí pokryť spotrebu vlastného obyvateľstva.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.