Nový Zéland, Austrália a oceánia

Nový Zéland

Rozkladá sa na dvoch ostrovoch, Severnom a Južnom, ktoré oddeľuje Cookov prieliv. Z priľahlých väčších ostrovov patria k N.Z. na juhu Stewartov o, na východe Chathamské o a menšie, väčšinou neobývané ostrovy Bounty, Protinožcov, Aucklandské, Campellove a Kermatecove. Dĺžka oboch hl. ostrovov spolu je 1850 km, a šírka nepresahuje 350 km,
Povrch je hornatý. Južným o. sa ťahajú Južné Alpy s najvyšším vrchom štátu Mount Cook (3764 m). Pohorie je veľmi zaľudnené, má veľa vodopádov a jazier – Ta Anau 360 km2. Na severnom ostrove sa prejavuje silná sopečná činnosť. Najmohutnejšie sopky sa vyskytujú v strede o. medzi nimi i najvyššia sopka Ruapehu (2797 m).
Rieky sú krátke, prudké a možno ich dobre využiť ako zdroj energie. Najdlhšie z nich sú Waikato na s. o. a Clutha na juž. o. Podnebie je ovplyvnené oceánskou polohou, je mierne, s dostatkom vodných zrážok. Vďaka podnebiu je takmer tretina územia pokrytá lesmi.

Na N.Z. nežijú nijaké pôvodné cicavce, plazov a obojživelníkov sa vyskytuje málo druhov.
Výskyt rastlinstva a živočíšstva ovplyvnila dlhoročná izolovanosť ostrovov, takže sa tu vyskytuje veľa endemitov, teda druhov, ktoré inde nežijú.

N.Z. je vyspelý poľnohospodársko- priemyselný štát s významnou živočíšnou výrobou. Produktivita novozélandskej poľnohospodárskej výroby patrí k najvyšším na svete. Nerastné bohatstvo ešte nie je naplno využité, ťažia sa tu predovšetkým železná ruda, fosfáty, zlato, striebro, uhlie, nikel a ortuť. Väčšina výrobkov potravinárskeho priemyslu sa vyváža.
Pôvodných obyvateľov – Maurov je necelých 10%.

Austrália a oceánia

Tisíce ostrovov a súostrovov roztrúsených vo vodách Tichého oceánu vytvára ostrovné celky Mikronézia, Malanézia a Polynézia.
Obyvatelia tichomorských ostrovov sa živia tradičným rybolovom a pestovaním tropických plodín, najmä palmy kokosovej.
V posledných rokoch sa dôležitým zdrojom príjmov pre ostrovanov stávajú turisti, ktorých sem priťahuje tropická príroda.