Poloha stredného Slovenska je presne v strede celej Európy.Na strednom Slovensku sa nachádza najvyšší aj najsevernejší bod na Slovensku-najvyššie položeným bodom je Gerlachovský štít vo výške 2 655 m.n.m.A najsevernejšie položeným bodom je obec Oravská Polhora.Stredné slovensko susedí s troma štátmi:Poľsko,Maďarská republika a Česko.
Územie stredného Slovenska z Juhu ohraničuje rieka Ipeľ.Ďaľej hranica pokračuje vrchom Cérová Vrchovina.Za touto hranicou sa nachádza Maďarská republika.Z Východu stredné Slovensko ohraničuje východná časť Juhoslovenskej kotliny,ktorá sa tiahne celou južnou časťou stredného Slovenska.Ďaľej hranica pokračuje Rožňavskou kotlinou,Východnou časťou Slovenského Rudohoria,Volovskými vrchmi,Braniskom,Levočskými vrchmi, a končí Spišskou Magurou,ktorá svojím východným úpätím tvorí hranicu na východe stredného Slovenska a svojou západnou časťou na severe stredného Slovenska.Severnú časť ohraničuje z časti rieka Dunajec, a nasleduje Spišská Magura (západné úpätie kopca),Tatry,Skorušinské vrchy,Oravská priehrada,Oravské Beskydy,Kysucké Beskydy.Za týmito všetkými povrchovými útvarmi sa nachádza Poľská republika.Ďaľej sa nachádza Severo- Západná hranica stredného Slovenska za ktorou sa nachádza Česká republika.Túto hranicu tvoria Javorníky a Biele Karpaty.Západnú hranicu stredného slovenska tvorí Považské Podolie,Strážovské vrchy,Žiar,Vtáčnik,Štiavnické vrchy a Ipeľská pahorkatina.
Karpaty ktoré zasahujú na Slovensko sa delia na dve základné skupiny,ktoré sa potom neskôr rozdelia na ďaľšie.Základná skupina delenia Karpát je na Východné a Západné.Východné Karpaty však na územie stredného Slovenska nezasahujú.Ďaľšou skupinou na ktorú sa Karpaty delia je či sú vonkajšie alebo vnútorné.Vonkajšie sa delia na flyšové pohoria a medzihorské kotliny.Vnútorné sa delia na jadrové,sopečné, pohoria,Slovenské Rudohorie a medzihorské kotliny.
Geologická stavba flyšových pohorí (Vonkajšie Karpaty) je zložitá.Buduje ich flyš.Tvoria ho striedajúce sa vrstvy ílovcov a pieskovcov a niekde aj vápencu.Pieskovec je odolnejší voči zvetrávaniu a preto na miestach kde prevažuje sa vytvárajú vyššie vrchy a chrbty.Naopak tam kde prevažuje ílovec ktorý je menej odolný tak sa na tých miestach kde sa nachádza vytvoria znížené doliny a brázdy.Na strednom Slovensku sa z tohto typu Karpát nachádzajú:(zo Západu na Východ)Biele Karpaty,Javorníky, Kysucké Beskydy,Kysucká vrchovina,Oravské Beskydy,Oravská Magura,Skorušínske vrchy,Spišská Magura,Pieniny a Levočské vrchy.Tieto všetky pohoria na strednom Slovensku sa zaraďujú ako Západné,vonkajšie flyšové pohoria.
Jadrové pohoria (Vnútorné Karpaty) sú zložené z krištalických hornín (ruly,svory,žuly) a tie sú obalené usadeninami vápencov,dolomitov,bridlíc,pieskovcov a slieňov.Máme dva typy jadrových pohorí,to sú tie ktoré majú jadro vo vnútri a to je obalené usadeninami.Druhý typ sú tie pohoria kde sa jadro vyvrásnilo a usadené horniny sú po okrajoch pohoria.Na strednom Slovensku sa nachádzajú:Strážovské vrchy,Súlovské vrchy,Malá Fatra,Žiar,Veľká Fatra,Chočské vrchy,Tatry,Nízke Tatry a Branisko.Tieto všetky pohoria na strednom Slovensku sa zaraďujú do sústavy Západné,vnútorné,jadrové pohoria.
Najzložitejšiu stavbu má Slovenské Rudohorie (Vnútorné Karpaty) ,ktorého súčasťou sú krasové územia (vápence,dolomity) Slovenský kras,Slovenský raj,Muránska planina.V Slovenskom rudoohorí sa vyskytujú rudy železa a medi.Na strednom Slovensku sa z tejto sústavy Karpát nachádza :Slovenský raj,Volovské vrchy,Stolické vrchy,Veporské vrchy,Muránska planina.Tieto pohoria ktoré sa nachádzajú na strednom Slovensku zaraďujeme do sústavy Karpát ako Západné,vnútorné,Slovenské Rudohorie.
Sopečné pohoria (Vnútorné Karpaty) vznikli na južnom okraji Karpát.Pretože sa tam robili hlboké zlomy.Pozdĺž ktorých prúdili roztavené horniny ktoré neskôr vychladli a stvrdli.Tieto sopečné pohoria sa skladajú zo sopečných hornín (andezity,ryolity,bazalty a tufy).V sopečných horninách najmä v Kremnických a Štiavnických vrchoch sa vytvorili žilné ložiská farebných a vzácnych kovov.Tento typ Karpát na strednom Slovensku:Vtáčnik,Štiavnické vrchy,Kremnické vrchy,Krupinská planina,Javorie,Poľana,Cérova vrchovina.Tieto pohoria náchadzajúce sa na strednom Slovensku sa zaraďujú do sústavy Západné,vnútorné,sopečné.
Kotliny a nížiny vzniklai keď sa kryhy ,na ktoré sa Karpaty rozlámali ,dvíhali a poklesávali.Poklesnuté kryhy zalialo more, a na jeho dnes sa usádzali morské usadeniny.Keď more postupne ustúpilo,tak na nížinách vznikli rieky,a tie ukladali usadeniny :štrky a íly.Počas doby ľadovej boli kopce holé.Tak ich vietor postupne obrusoval a drobné častice piesku a prachu ukladal v závetrí na nížinách alebo kotlinách.Na Juhoslovenskú kotlinu(Podunajskú,Východoslovenskú nížinu,Košickú kotlinu) navial vietor prachové častice vo forme sprašových pokrovov .Na sprašiach sa vyvinuli úrodné pôdy černozeme a hnedozeme.Stavba Juhoslovenskej kotliny vyzerá asi tak že úplne naspodku sú morské usadeniny,nad nimi riečne usadeniny.Nad tým spraš na ktorom sa vyvinuli úrodné pôdy.Podobne vyzerá aj Podtatranská kotlina,Žilinská kotlina,Turčianská kotlina,Hornádska kotlina,Žiarská kotlina,Zvolenská kotlina,Horehronské Podolie a Juhoslovenská kotlina.Všetky tieto kotliny sa nachádzajú na strednom Slovensku a patria do sústavy Karpát ako Západné,vnútorné,medzihorské kotliny.Do sústavy Západné,vonkajšie,medzihorské kotliny ktoré sa nachádzajú na strednom Slovensku patria:časť Považského podolia a Oravská kotlina.
Stredné Slovensko( aj celé Slovensko) sa nachádza v severnom miernom pásme.Z toho vyplýva že sú chrakteristické štyri ročné obdobia(Jar,Leto,Jeseň,Zima).Na podnebie vplýva poloha v oblasti s prechodnými vplyvmi kontinentálneho a oceánskeho podnebia.Vzduch ktorý prichádza z Ázie,spôsobuje sucho,v lete zrážky a v zime silné mrazy.Oceánsky vzduch prináša zrážky a zmierňuje teploty,v zime odmäk a vlete ochladenie.Najdlhší slnečný svit je počas roku v Podunajskej rovine a vo Vysokých Tatrách.(Lomnický Štít 2000 hodín ročne).
Kotliny a nížiny sú často v hmle.Dno kotliny vyplní ťažší chladnejši vzduch a na vrcholy a stráne okolitých pohorí vystúpi teplejší vzduch aje tam slnečno.Tento jav sa zvykne nazývať teplotná inverzia. Z oblakov,ktoré slnko zakrývajú padne najviac zrážok.Najviac zrážok padne ročne v Tarách(Lomnický Štít okolo 2000 mm ročne).V Tatrách padá väčšina zrážok vo forme snehu.Priemerná ročná teplota tam na vrcholoch je -3 stupne celzia.V Januári klesá priemerne na -10 a v júli vystúpi priemerne na iba 4 stupne celzia.Slovensko sa nachádza v oblasti s prevládajúcim západným až severozápadným prúdením vetra.Najviac vlahy dostávajú severozápadné stráne Tatier,Beskýd,Malej Fatry,Oravská kotlina...naopak oblasti ktoré sú v závetrí:Popradská kotlina,Levočské vrchy,Hornádska kotlina....
Počasie je na Slovensku veľmi premenlivé.Spôsobuje to najmä striedanie vplyvu suchého kontinentálneho a vlhkého oceánskeho vzduchu.Keď prevládne vplyv pevninských vzdušných más,na naše územie sa prevažne dostáva tlaková výš.V prípade že je Slovensko pod vplyvom oceánskeho vzduchu ,prevláda tlaková níž.
Hoci rozloha Slovenska nie je veľká,podnebie jeho rôznych oblastí sa líši.Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým rozličná nadmorská výška a charakter oblasti.Slovensko sa delí na tri oblasti:teplú,mierne teplú a chladnú.Teplá oblasť sa na strednom Slovensku nachádza na Juhoslovenskej nížine.Priemerná ročná teplota sa tam pohybuje okolo 8-10 stupňov celzia.Množstvo zrážok ktoré padne na teplú oblasť,je 550--750 mm ročne.Roprestiera sa v nej naše najúrodnejšie územie(v teplej oblasti).
V mierne teplej oblasti sa na strednom Slovensku nachádzajú úbočia Nízkych Tatier,Veľkej Fatry,a aj dná Oravskej a Hornádskej kotliny.Mierne teplá oblasť sa rozprestiera do nadmorskej výšky 800 m.n.m.Priemerná ročná teplota tam je 4-8 stupňov celzia a množstvo zrážok za rok sa pohybuje okolo 800 až 1 200 mm.
Na strednom Slovensku sa nachádzajú aj miesta kde je chladná oblasť.Sú to miesta položené vyššie ako 800 m.n.m. a to sú Vysoké Tatry,Nízke Tary,Malá a Veľká Fatra.Priemerné ročné teploty sú blízke 0 stupnom celzia.V chladnej oblasti padne ročne 1300 až 2000 mm zrážok ročne.
Vodstvo je na strednom Slovensku veľmi rozsiahle.Na strednom Slovensku sa nachádzajú dve rieky ktoré patria do úmoria Baltského mora.Sú to rieky Dunajec a Poprad.Ostatné rieky patria do úmoria Čierneho mora,a všetky sú prítokmi Dunaja.(na území Slovenska alebo Maďarska)Slovensko je však skôr krajina kde mnohé rieky pramenia.Najdlhšia slovenská rieka vzniká sútokom Čierneho Váhu(pramení vo Vysokých Tatrách) a Bieleho (pramení v Nízkych Tatrách).Do Váhu sa ešte na území stredného Slovenska vlievajú rieky Orava,Kysuca,Turiec.Ďaľšie rieky na území stredného Slovenska sú Ipeľ a Hron.Obe sa vlievajú do Dunaja na juhu na hraniciach s Maďarskou republikou.Hornád sa spája spolu s Hnilcom vo Vodnej Nádrži Ružín(VN Ružín je už na Východnom Slovensku).Rieka Rimava sa na Východe republiky spája s Bodvou a vytvárajú sútok(Slaná).V Nízkych Tatrách pod vrchom Kráľová Hoľa (1948 m.n.m) je pramenisko štyroch riek: Hron ,Hnilec ,Hornád, Čierny Váh.
Jazerá.Jazerá sú zniženiny na zemskom povrchu vyplnené vodou.Najviac našich jazier vzniklo roztopením ľadovcov v Tatrách.Tieto jazerá sa volajú plesá.Najväčšie je Hincovo pleso s rozľohou 20ha a hĺbkou 53 metrov.Ďaľšie známe plesá sú napríklad Štrbské pleso,Poradské pleso...
V stredoveku ľudia vybudovali vodné nádrže,ktoré slúžili predovšetkým banskej činnosti.V Štiavnických vrchoch sa nazývajú tajchy.Známe sú hlavne Richňavské jazerá,Počúvadlo.Využívajú sa hlavne na oddych a rekreáciu.Najviac rozšírené sú priehradné vodné nádrže.Najviac ich je na Váhu,na strednom Slovensku sa nachádzajú na Váhu nádrže Liptovská Mara,Vodné Dielo Žilina , Nosice a VN Hričov.Na strednom Slovensku sa ešte nachádzajú Oravská priehrada( na rieke Orava),Palcmanská Maša(na rieke Hnilec). Najväčšie podzemné zásoby vody sú na Západnom Slovensku v riečnych usadeninách Dunaja.
K podzemným vodám patria aj minerálne,krasové,termálne vody. Najznámejšie minerálne vody na strednom Slovensku sú Slatina,Korytnica,Fatra,Kláštorná,Budiš,Rajec.Najznámejšie kúpele na strednom Slovensku sú Dudince,Rajecké Teplice,Turčianske Teplice,Brusno...
Pôda.Pôda je všade iná,vždy jej vlastnosti ovplyvňuje veľa elementov.Vznikli pôsobením slnka,vody,vzduchu,organizmov a človeka.Podľa zrnitostného zloženia sa rozlišujú pôdne druhy a podľa vzniku a vlastnosti jednotlivých vrstiev pôdy sa určujú pôdne typy.
Pôdne druhy nachádzajúce sa na strednom Slovensku:Juhoslovenská kotlina,Hornádska kotlina,tam sa nachádzajú hlinité pôdy.Tie obsahujú veľa prachových častíc,a preto sa nachádzaju väčšinou na sprašiach.Preto sú aj najúrodnejšie.Podtatranská kotlina a Pohronské Podolie-ílovite pôdy.Tie sa nachádzajú v podhorských častiach nížin a kotlín.Za sucha tvrdnú a pukajú,nasiaknuté vodou sú mazľavé.Vysoké Tatry,Nízke Tatry,Veľká Fatra,Malá Fatra- Skalitnatá pôdy.Skalitnaté pôdy sú v horských oblastiach,kde je mnoho kameňa.Väčšinou na nich rastú lesy.Pôdnych typov je šesť.Najbližšie pri riekach sú Fluvizeme-teda nivné pôdy.
Nachádzajú sa na nivách riek a sú ovplyvňované podzemnou a záplavovou vodou.Tieto poôdne typy sa nachádzajú pri väčších riekach napríklad:Hron,Ipeľ,Hornád,Hnilec,Váh...
Čiernice,černozeme a hnedozeme tieto pôdne typy sa nachádzajú ďaľej od riek a sú najúrodnejšie.To je napríklad Juhoslovenská kotlina.Všetky tieto pôdne typy sa nachádzajú na nížinách.Kambizeme môžeme nájsť hlavne pod ihličnatými lesmi na stráňach rôznych kopcov.A vo vyšších výškach ako tie čo sú v nížinách.
Na všetkých miestach kde sa nachádza vápenec môžeme nájsť pôdny typ s názvom rendzina.
Na miestach kde rastie kosodrevina sa nachádza podzol(napríklad Vysoké Tatry,Malá a Veľká Fatra,Nízke Tatry).Podzol sa dá nájsť aj vo vyššie položených ihličnatých lesoch.
Slovensko sa nachádza v pásme zmiešaných lesov.Vegetačné stupne sa menia so stúpajúcou nadmorskou výškou.Tak sa vytvárajú tkz. Vegetačné stupne.Na nížinách a podoliach do 550 m.n.m. sa nachádza stupeň dubových lesov.Hlavnou drevinou tam je dub a hrab.Tento stupeň je dnes už takmer celý odlesnený a premenený na polia.Tento stupeň sa na strednom Slovensku nachádza na Podtatranskej kotline,,Juhoslovenskej kotline,Oravskej kotline,Hornádskej kotline.V tomto pásme nájdeme oblasť stepného živočístva a to zajace, jarabice,hraboše.Od 550 do 1100 m.n.m. sa nachádza stupeň bukových lesov,kde je hlavnou drevinou buk,javor a jedľa.Tento stupeň sa na strednom slovensku dá nájsť na úbočiach pohorí najmä Malej a Velˇkej Fatry,Nízkych Tatier,Vysokých Tatier,Skorušínskych vrchov,Oravských Beskýd,Kysuckých Beskýd.V tomto pásme sa nachádzajú živočíchy typu diviaky,srnčia zver,jastraby,ďatle...Stupeň smrekových lesov sa nachádza od 1 100 m.n.m. do 1600 m.n.m.,to je vlastne horná hranica lesa,kde je hlavnou drevinou smrek.To je najmä na Malej a Veľkej Fatre,v Nízkych a Vysokých Tatrách.V tomto pásme sa zo živočíchov nachádzajú najmä líšky,jelene,vlky.....
Stupeň kosodreviny môžeme nájsť na vrcholoch Malej a Veľkej Fatry,v Nízkych a Vysokých Tatrách,tento stupeň je od 1600-1800 m.n.m.Stupeň alpínskych lúk je nad 1800 m.n.m a nájdeme ho vo Vysokých a Nízkych Tatrách.V týchto dvoch horských stupňoch sa nachádzajú kamzíky a svište.Lužné lesy nie sú ovplyvňované nadmorskou výškou ale stavom podzemnej vody.Na strednom Slovensku sa nenachádzajú súvislejšie porasty.Dôležitou súčasťou ochrany prírody sú najmä Národné Parky.Na Slovensku je 9 národných parkov z toho je 7 na území stedného Slovenska.Sú to Nárdoné Parky:Tatranský NP,NP Nízke Tatry,
NP Pieniny,NP Muránska Planina,NP Slovenský Raj,NP Malá Fatra,a najmladší je NP Veľká Fatra.
Slovensko má 5,4 milióna obyvateľov.Stredné Slovensko je najmenej zaľudnené.Na stednom Slovensku patria medzi najviac zaludnené časti Juhoslovenská kotlina,Podtatranská kotlina,Žilinská kotlina,Turčianska kotlina a Považie.Národnostnemu zloženiu najviac prevládajú slováci,inak tomu neni ani na Strede Slovenska.Najväčšou národnostnou menšinou na Slovensku sú Maďarský spoluobčania.Na strednom Slovensku ich je najviac na Juhoslovenskej kotline.
Na strednom Slovensku patria medzi najväčšie sídla Poprad,Banská Bystrica,Martin,Žilina, Zvolen,Púchov,Ružomberok,Zvolen,Liptovský Mikuláš,Dubnica nad Váhom,Lučenec, Rožňava,Spišská Nová Ves...tie najstaršie mestá vznikli na obchodných križovatkách, a niektoré vznikli pri náleziskách tzv.Banské mestá(Kremnica,Banská Štiavnica).Vo všetkých väčších mestách sa sústreďuje priemyselná výroba,úrady,školy,zdravotnícke a kultúrne zariadenia.Mesta v ktorých najviac na strednom Slovensku prevažuje Priemyselná výroba sú napríklad Svit,Dubnica,Martin.V niektorých mestách prevláda jediná činnosť,kúpelné a rekreačné mestá.to sú napríklad Dudince,Trenčianske Teplice,Rajecké Teplice,Brusno...Vo väčšine vidieckeho osídlenia prevláda poľnohospodárska výroba.Iný typ osídlenia sú tzv.roztratené sídla( na samotke)ktoré v majú svoje názvy.V Bielych Karpatoch a okolia Oravy sa volajú raľe.V okolí Kysúc,Detvy a Slovenského Rudohoria to sú lazy a v okolí Novej Bane štále.Na strednom Slovensku sa priemysel najviac sústreďuje na Považie.V Dubnici a Martine je ťažké strojárstvo.V oblastí ložísk v Považskej Bystrici,Žiline,Kysuckom novom Meste.Výrobne sa na strednom Slovensku nachádzajú v Žiline tam je automobilový priemsel,Porad- výroba vagónou-Tatravagónka Poprad a výroba práčiek Whirpool.V Liptovskom hrádku sa nachádzajú elektrotecnické závody.
Z hútnickych závodu je najznámejší závod v Podbrezovej.Hútnictvo farebných kovov sa uchytilo v Žiari nad Hronom a výroba medi v Krompachoch.Z Chemického priemyslu je najznámejšia výroba chemických vlákien vo Svite.Výroba liekov je v Slovenskej Lubči kde je biotika.Na Považí je aj výroba pneumatík Matador v meste Púchov.
Z ťažobného priemyslu je najznámejšia ťažba železnej rudy a magnezitu v Slovenskom Rudohorí,Jelšave,Cinobani a Lovinobani a ťažba Vápenca v krasových pohoriach.
Stavebný priemysel sa uchytil len ako cementárne v Banskej Bystrici a výroba ohňovzdrných materiálov v Jelšave,Lovinobani a Ľubeníku.Z potravinárskeho priemyslu za zmienku stojí cukrovar a mäsokombinát v Rimavskej Sobote.Textilnému priemyslu sa darí v Žiline (spracovanie vlny),Ružomberku(výroba bavlny),Púchov,Banská Bystrica(výroba odevov).
Drevospracujúcemu priemyslu sa najviac darí na strednom Slovensku.Najväčšia píla je vo Zvolene na listnaté stromy(bučina) a na ihličnaté v Banskej Bystrici(smrečina),ďalšia je v Žarnovici.Výroba nábytku je v Lučenci a Spišskej Novej Vsi.Výrobe celuózy a papiera sa darí v Žiline,Ružomberku,Harmanci.Na strednom Slovensku je aj sklársky priemysel ktorý, nájdeme v Poltári.
Na strednom Slovensku sú veľmi dobré podmienky pre poľnohospodárstvo.Z rastlinnej výroby na strednom Slovensku najviac vyniká pestovanie raže,ovsa a zemiakov v chladnejších oblastiach na Podtatranskej,Turčianskej,Žilinskej a Hornádskej kotline.Na Juhoslovenskej kotline ktorá je v tejto oblasti najteplejšia sa pestujú plodiny ktoré potrebujú
viacej teploty a to Pšenica a Kukurica.Z technických plodín sa na strede pestuje tabak na Juhoslovenskej kotline.V okolí miest sa pestuje ovocie a zelenina.Zo živočíšnej výroby najviac prevažuje chov oviec, najmä v pohoriach Nízkych Tatier,Malej a Veľkej Fatry, Oravských Beskydách,Oravskej a Spišskej Magury a Slovenského Rudohoria.V pohorí Spišskej Magury sa po orkáne v roku 2003,sa chov ešte viac rozšíril,pretrože kopec bol pred týmto orkánom ešte zalesnený,no po orkáne sa kopec zmenil na „holú hoľú“,kde je teraz viac miesta na chov oviec.
Stredné Slovensko je zo všetkých častí najviac zalesnené.Najviac zalesnenými časťami na celom Slovensku vôbec sú lesné plochy v Nízkych Tatrách,Malej a Veľkej Fatre,Slovenskom Rudohorí a v Oravských a Kysuckých Beskydách.Ťažba dreva sa využíva na výrobu papiera,celuózy,nábytku,zápaliek,chemikálií atď.Najviac prevažujú listnaté lesy ktoré sú aj menej poškodené.Najviac poškodenými stromami sú jedľe,smreky, a duby.V najlepšom stave sú hraby a buky.Zlý zdravotný stav lesov je na Orave a Spiši.Za toto znečistenie však hlavne môžu továrne na juhozápade čiech v okolí Ostravy a z tradiaľ sem vietor donáša výpary z priemyselných častí.V niektorých častiach stredného Slovenska za znečistenie pôdy môžu nepostačujúce kanalizačné siete v niektorých obciach.
Cestná doprava je vo väčšine častí stredného Slovenska v horšiom stave,keďže po zime sú cesty popukané a cestári nestíhajú.Sieť ciest je dostačujúca ,no kvalitnej doprave chýbajú najkvalitnejšie cesty a to dialnice.Na strednom Slovensku je iba jedna diaľnica a to na trase Ružomberok - Poprad.Z Bratislavy ide ešte jedna diaľnica no tá je zatiaľ hotová len po Považskú Bystricu, a rozostavaný úsek medzi Bytčou a Žilinou patrí medzi najhoršie.Do roku 2011 by mala mať dialnica svoj koniec až v Košiciach no zatiaľ musíme byť spokojný že máme aspoň niečo.Na strednom Slovensku sa nachádzajú okrem diaľnic aj im veľmi podobné cesty a to sú rýchlostné komunikácie.Tie však nespĺňajú niektoré parametre diaľnice a tak nie sú zaradené do kategórie diaľnicTieto úseky sa na strednom Slovensku nachádzajú na trasách: Hronský Beňadik- Žarnovica ktorá sa nekončí ale napája sa na Žiar nad Hronom – Banská Bystrica.do každého mesta vedie cesta z pevným povrchom.
Železničná doprava je dôležitá na prepravu nákladov a osôb.Hlavné železničné spojenia na strednom Slovensku a aj na celom Slovensku vedú dolinami riek Váh,Hron,Hornád.Z najznámejšej železničnej trasy ktorá vedie z Bratislavy cez Sever až do Čiernej nad Tisou sa na strednom Slovensku nachádzajú tieto uzly:Žilina,Vrútky,Poprad a Margecany.Medzi známe železničné uzly na strednom Slovensku patrí aj Zvolen.Známa je aj trasa ktorá vedie z Nových zámkov smerom na Lučenec,Zvolen a Košice.Na strednom Slovensku je jediným okresným mestom ktoré nemá železničné spojenie mesto Námestovo.
Na strednom Slovensku sa nemôže využívať lodná doprava pretože rieky ktoré tam sú na to nemajú potenciál.JZaujímavé sú však výletné plavby po Dunajci na pltiach a najnovšie už aj na Hrone.
Letecká doprava,ktorá je najrýchlejšiou ale zároveň aj najmenej ekologickou.Aj tá má na strednom Slovensku svoje „centrá“.Nie sú to letiská medzinárodného charakteru ale slúžia na miestne účely.Tieto malé letiská sa nachádzajú v Žiline,Sliači a Porad-Tatry.I keď na poslednom menovanom sa začali začiatkom roka 2007 prevádzkovať lety do Českej republiky,čiže toto letisko sa dá radiť už aj do medzinárodného charakteru.Ďaľšie malé letiská sú ešte v Ružomberku a Lučenci.
Na Juhu stredného Slovenska sa v mestečku Šahy,sa na ropovod Družba z Ruska napája ropovod Adria z chorvátskeho ostrova Krk.Plyn je dodávaný plynovodom Bratsvo z Ruska.
Súbory kultúrnych pamiatok v mestách ktoré sú najcennejšie,vyhlásili za mestské pamiatkové rezervácie.Na Slovensku ich je 18.Na strednom Slovensku sa nachádzajú : Žilina,Banská Bystrica,Banská Štiavnica,Kremnica,Levoča,Kežmarok,Spišská Kapitula,Spišská Sobota, Štiavnické Bane.(Najväčšia mestská pamiatková rezervácia na Slovensku je historické centrum mesta Košice).Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na strednom Slovensku sú najznámejšie:Čičmany,Špania Dolina,Ždiar,Vlkolínec...Najcennejšie komplexy kultúrnych pamiatok Slovenska zaradili do svetového kultúrneho dedičstva Unesco,sú to :1.Spišský hrad s okolitými pamiatakimi, s dedinou Spišská Kapitla. 2.Mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia na banskú činnosť.3.Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec.4.Mestska pamiatková rezervácia Bardejov.Keď vstúpite na hrad,cítite ten dotyk histórie.Na strednom Slovensku sa zo známejších hradov nachádzajú:Sitno,Strečno a Pustý hrad.Všetko to však sú zrúcaniny.Zo známejších zámkov na strednom Slovensku nájdeme Oravský Podzámok a Svätý Anton.
Horské strediská sú navštevované v lete a aj v zime.V lete sa tam dá turistikovať a v zime sa strediská využívajú na lyžovanie.Na strednom Slovensku máme týchto stredísk najviac.Je to napríklad Veľká Rača v Kysuckých Beskydách,Vrátna dolina a Martinské hole v pohorí Malej Fatry,Malinné a donovaly vo Veľkej Fatre,Demänovská dolina a Tále v Nízkych Tatrách.Strediská Štrbské Pleso,Starý Smokovec,Ttaranská Lomnica patria do Vysokých Tatier.Známe sú ešte Plejsy vo Volovských vrchoch a Mlynky v Slovenskom Raji.
Na rekreáciu sa využívajú aj vodné plochy na športové aktivity a stanovačky.Najznámejšie sú Váh,Hornád,Dunajec a všetky vodné nádrže.Na trávenie voľného času a oddychu v prírode sa využívajú aj jaskyne.na strede Slovenska môžete navštíviť Dobšinskú ľadovú v Slovenskom raji a Demänovskú ľadovú jaskyňu v Nízkych Tatrách.Ostatné jaskyne na strede Slovenska sú chalabdové a to sú:Demänovská jaskyňa slobody v Nízkch Tatrách,Ochtinská Aragonitova jaskyňa v slovenskom Rudohorí ,Harmaneckú jaskyňu v kremnických vrchoch,Važeckú jaskyňu v Podtatranskej kotl
