Chorvátska republika

Chorvátska republika
Vznikla po rozpade bývalej Juhoslávie roku 1991. Jej územie nieje presne vymedzené, lebo obyvatelia srbskej národnosti si vytvorili na jej území samostatnú republiku Srbská krajina, ktorú Chorvátsko neuznáva. Územie Chorvátska v pôvodných hraniciach má rozlohu okolo 56 000km štvorcových a žije tam 4.7 mil. obyvateľov. Hustota zaľudnenia je 84 obyv/km štvorcový. Hlavné mesto Chorvátska je Záhreb. Má 770 000 obyvateľov. Poloha republiky je z dopravného hľadiska veľmi výhodná. Obyvateľstvo tvoria predovšetkým Chorváti, Srbi a Taliani a Rómovia. Prirodzený prírastok je v jednotlivých oblastiach rôzny. Jeho priemer je 5%. V mestách žije 45% obyvateľov. Jeho ekonomika ťažila najmä z tranzitnej dopravy a cestovného ruchu. Veľké pobrežné prístavy (Rijeka, Bakar, Omišalj, Split) využívajú aj vnútrozemské štáty Európy. Patria k nemu 2/3 jadranského mora a množstvo veľkých a malých ostrovov. Oblasť Jadranu je charakterizovaná teplým, suchým letom a daždivou zimou. Pre Jadranské more je typický vysoký obsah solí a vinikajúca priezračnosť vody. Významné centrá turistického ruch sú napr.: Rovinj, Crikvenica, Umag, Podgora, Južná Dalmácia.. Významným ostrovom pre turistický ruch je ostrov Krk. S pevninou je spojený Krckým mostom a letiskom Rijeka. Veľmi známi je domáci ovčí syr, údená šunka „pršut“, jahňacie mäso, ktorým sa hodili aj na veľkolepých hodoch rímskeho imperátora Neróna. Veľmi známa je pohostinnosť hostiteľov. V dobre chránenej prírodnej zátoke Puntarska draga je umiestnený najväčší a najstarší jachtový prístav na Chorvátskom Jadrane-„Punat“. Kvôli zvláštnostiam reliéfu sa často nazýva aj ostrovom kontrastov: krajiny hustých lesov, kopce a rodné doliny sa striedajú oblasťami krasu, ktoré ovplyvňujú zaujímavými krásnymi tvarmi. Pobrežie je výnimočne členité, s prekrásnymi piesočnatými a kamennými plážami. V Crikvenici v roku 1412 Frankopánske kniežatá stavajú kláštor pri stredovekej kaplnke a darujú ho rádu Pavlínov. Kláštor sa stal strediskom kultúry a vzdelania. Rýchlo sa tu rozvila obec i prístav a po starej a po starej kaplnke dostala meno Crikvenica. Oblasť Plitvických jazier bola roku 1949 vyhlásená za národný park. Na nížinatom severe Chorvátska má veľké sústredenie priemysel. Samostatná nížina je poľnohospodársky intenzívne využívaná. V hospodárskej štruktúre má vedúce postavenie priemysel. Prevažuje strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel. Priemyselná výroba sa sústreďuje do dvoch oblastí.

Prvá je stredochorvátska oblasť s hospodárskymi centrami Záhreb, Osijek, Sisak, Karlovac a Viraždín. Druhá je prímorská oblasť s prístavmi Rijeka a Split s priemyslom typickým pre prístavné komplexy. Na ostrove Krk sa nachádza ropný terminál Omišalj prístupný aj pre najväčšie tankery. Začína tam ropovod Adria. V poľnohospodárstve mierne prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice a kukurice. Vo veľkom sa pestuje ovocie a vinič. Významná je a j produkcia tabaku. Produkujú sa aj olivy, citrusy a figy. Chorvátsko vyváža strojárske a potravinárske výrobky, hliník a liečivá. Dováža suroviny, stroje a zariadenia, dopravné prostriedky. .