Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na západnom hrebeni Považského Inovca medzi Hrádockou a Lúčanskou dolinou. Nadmorskou výškou 564 m.n.m je to jeden z najvyššie položených hradov na Slovensku, a je z neho výborný výhľad na mestá Piešťany a Nové Mesto nad Váhom.
Tematínsky hrad vznikol pravdepodobne okolo polovice 13. storočia, hoci je písomne doložený až v roku 1270. Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečovalochranu hraníc Uhorska
Stredoveký hrad tvorila štvorboká veža a palác, obklopené hradným múrom. V druhej polovici 16. storočia zosilnili jeho opevnenie úpravou a zdokonalením predhradia, ktoré bolo oddelené od horného hradu úzkym priechodom. Vstupnú bránu do predhradia zabezpečovali dve bašty a hradná priekopa. V 17. storočí opravili a rozšírili obývacie priestory horného hradu, takže celý objekt predstavoval pred svojim zánikom kompaktnú a aj na bývanie pohodlnú pevnosť.
V 13. a 14. storočí bol kráľovským majetkom. V druhej polovici 14. storočia, keď hrad stratil svoj pôvodný význam, prešiel do súkromných rúk. V roku 1368 ho kráľ Ľudovít I. daroval svojmu čašníkovi Mikulášovi a jeho bratom za zásluhy v neapolskom ťažení. V tomto období patrilo k hradu i 11 obcí, vrátane Piešťan. V polovici 15. storočia sa hrad dostal do vlastníctva Ujlakyovcov, ktorí mali obrovské majetky v Bosne. Neskôr sa stal majetkom Thurzovcov. V roku 1595 nariadil kráľ prešetrenie sťažností, že Thurzovci obsadili hrad násilím, no po dlhých prieťahoch prisúdil vlastníctvo hradu Stanislavovi Thurzovi. Keďže v roku 1638 vymrel rod Thurzovcov bez potomkov, kráľ Ferdinand III. vystavil darovaciu listinu pre Jána Rottala a Zuzanu Šándorfyovú.
Koncom 17. storočia sa majiteľom hradu stal Mikuláš Bercsény, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka Rákoczyho. Bercsény však zistil, že mu hrad neposkytuje dostatočnú bezpečnosť. Preto dal vybudovať Brunovský kaštiel. Po vypuknutí Rákoczyho povstania obsadili Tematín nemecké vojská, no Rákoczyho vojská ho bez ťažkostí dobyli naspäť. Po porážke Rákoczyho vojsk v roku 1710 sa Bercsény utiahol na hrad. Chcel si zobrať najcennejšie veci a ujsť do cudziny. Na druhý deň však začali cisárske vojská obliehať hrad a o tri dni ho dobyli. Bercsénymu sa však podarilo utiecť v prestrojení cez hory do Poľska a odtiaľ do Francúzska, kde sa uchýlil k Rákoczyho podporovateľovi Ľudovítovi XIV. Po dobytí bol hrad veľmi spustošený. Už ho neobnovili a postupne sa začal rozpadávať.
