Hospodárska geografia - Japonsko

JAPONSKO (Nippon = krajina Slnka)

- 127 mil. obyvateľov
- 370 tis. km2

Japonsko tvoria 4 hlavné ostrovy, na ktoré pripadá 95 % rozlohy Japonska: Honšú, Kjúšú, Šikokú, Hokkaidó. K nim sa radí 1000 km dlhé súostrovie Rjúšú, v ktorom je najväčší ostrov Okinava. V oceánii patrí Japonsku súsostrovie Ogasawara. Ostrovy Honšú a Kjúšú spája 13 km dlhý železničný tunel Kaumon. Najbližším susedom je Rusko, ktoré je ostrovmom Sachalin oddelené od Hokkaidó 43 km širokým La Pérousovým prieplavom. Od Kórey – Kórejským prieplavom (140km), v ktorom leží súostrovie Cušima.

Prírodné podmienky: ostrovy sú prevažne hornaté (72%), sú to najvyššie časti vulkanických pohorí vystupujúce z mora. Sú tu 2 horské pásma:
-prvé ide od Kamčatky po Tchaj – wan
-druhé je pokračovaním čínskeho Kchunlunu a pretína prvé pásmo kolmo na ostrove Honšú. Táto povrchová zóna sa volá Fossa magna (Veľký príklop)

Najvyššie pohorie na Hokkaidó: Tokači = 2290 m
Najvyšší bod: Fudžistan = 3776 m
Pohoria Mikuni, Hida, Akajši, Fudži Hokone majú spoločný názov = Japonské Alpy.
V Japonsku je 250 sopiek, z toho 30 činných. Sú tu časté zemetrasenia (900 – 2000) a morské vysoké vlny 50 m (tsunami).
Podnebie je monzúnové, na severe mierne, na juhu subtropické. Morský prúd na severe je huritský, na juhu japonský. Zrážok za rok je 1000 – 2500.
Najväčšie rieky = Šinano, Tone, Išaraky = výroba elektrickej energie
Najväčšie jazerá = Biwa, Kasumiguara
Najhlbšie jazero = Šikotsuko
Nerastné bohatstvo – chýbajú základné suroviny
čierne uhlie = Kjúšú (Fukuoka), Hokkaidó (Jubari)
ropa = Honšú (málo)
Elektrická energia sa vyrába z uránu, vodnej a geometrálnej energie.
Ťažba: S, Au, Ag, solí, Zn, Cr, prírodné fosfáty, pyrit, menej Pb, Sn, Hg

Obyvateľstvo – v národnostnej štruktúre prevládajú Japonci (99%), zvyšok sú Kórejci, Číňania, Ainovia. Prvými obyvateľmi boli Ainovia; kaukazskí obyvatelia (20 000). Terajší prišli zo SV Ázie (najmä Mongoli) – mali rovnakých predkov ako Kórejci. Od Číňanov prevzali vojenskú silu, kultúru, písmo. Najsilnejší vodcovia sa stali imperátormi podľa čínskeho vzoru. V 12. st. najsilnejším klanom bol Minamoto (vodca šogunov). V r. 1300 = samuraji pochádzajúci z aristokratických kruhov.

Dnes má 11 % Japoncov 65 a viac rokov.
Priemerná dĺžka života = muži 71 r., ženy 76 r.
Demografický profil:
-znížil sa prirodzený rast populácie, znížila sa úmrtnosť
-vyšší podiel ľudí žijúcich v mestských aglomeráciách, vyššia životná úroveň

Hustota obyvateľstva je v urbanistických centrách najväčšia na svete. Viac než 55 % obyvateľstva žije v 100 tisícových mestách. V r. 1980 malo Japonsko 11 miest s viac než 1 mil. obyv., 10 miest s 0,5 mil. => 21 miest tvorilo 42 % populácie a 1/4 celkového obyvateľstva.

Hospodárstvo:
r. 1889 cisár vydal v Meiji ústavu
1950 – 1995 vysoký prírastok HDP
nezamestnansoť 4, 4%
1960 – 1973 = obdobie vysokej prosperity = spracovateľský, ťažký a chemický priemysel
1973 – 1977 = obdobie recesie
1977 – 1994 = obdobie adaptácie
Japonská ekonomika sa orientuje na vnútorný trh.