Austrálsky zväz

(vznik: 1991) je najmenší svetadiel, obmývaný vodami Tichého a Indického oceána, leží na južnej pologuli; má kontinentálnu povahu (pre malú horizontálnu členitosť).

Geologická stavba Austrálie je jednoduchá:
– charakterizujú ju 3 povrchové celky:
Západoaustrálska plošina,
Stredná zníženina,
Východoaustrálska Cordillera.

Podnebie je obratníkom Kozorožca rozdelené na severné územie (tropické = 2/5) a južné (subtropické = 3/5). Väčšou riekou je Murray (JV Austrália) s prítokmi Murrumbidge, Lachlan, Darling.

Surovinovo-energetické zdroje sú bohaté. Prvým minerálom, ktorý sa ťažil, bolo zlato – spočiatku v N. J. Walese, neskôr v Západnej Austrálii (Coolgardie, Kanowna). Striebro: v N. J. Walese a na Tasmánii. Bane v Broken Hill. Uránová ruda – J Austrália (1944), neskôr v Rum Jungle, Qeensland pri Mount Isa. Zásoba uhlia je veľká – čierne 213 mld t, hnedé 40 mld. t – ložiská: Nový Južný Wales, Queensland. Antimón: N. J. Wales, Záp. Austr; cín: Tasmánia, Queensland; olovo: N. J. Wales, Queensland; zinok: N. J. Wales, Tasmánia. Austrália je významným svetovým producentombauxitu (za rok: 35 mil. t). V štátoch N. J. Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália je sústredené takmer 90 % z celkového počtu obyvateľstva. Rozvoj priemyslu v 2. pol. 19. st. – ťažobný (banícky) priemysel. Na bohatom zaľudnenom JV vznikali prvé továrne (čistenie vlny,mlyny, potrav. priem., spotreb. priem.). Najstaršie spracujúce priemyselné odbory: spracovanie ropy, chem. priem. papiernický, priemysel, sklársky, priemysel, priemysel stav.hmôt, drevársky, farmaceutický.

Hutnícky priemysel: New Castle, Port Kembla – výroba liatiny a ocele (Broken Hill Propietary). Strojársky priemysel: automobil. priemysel – výroba a montáž automobilov (hlavné podniky sú spojené kapitálovo s veľkými západoeur. a amer. firmami); elektrotechn. priemysel: výroba elektromotorov a elektrotechnických zariadení; centrum: Viktória. Textilný priemysel: bavlnársky: výroba bavlnenej: priadze, kordov do pneumatík, tkaniny, prikrývky, ručníky; vlnársky: výr. vlnených vláken, česanej priadze,vlnenej priadze. Potravinársky priemysel: v poľnohosp. je veľká časť pôdy v rukách veľkých farmárov. Živočíšna výroba: chov oviec pre vlnu (najvačšia ovčiarska oblasť, predný vývozca vlny): N.J. Wales, Queensland, Viktória, stáda v Tasmánii dodávajú najjemnejšiu vlnu; chov hov. dobytka: Queensland, N.J. Wales. Rastlinná výroba: 2. miesto; 1. miesto: produkcia pšenice, ostatné: jačmeň, ovos, kukurica, sorghum, ovocie. Lov rýb v okolitých moriach. Doprava: vzdušná linka Z - V 4000 km, S – J: 3200 km. Hlavnú úlohu hrá cestná a železničná doprava. Najdôležitejšia trať: Brisbane-Sydney-Melbourne-Adelaide – Port Augusta do Perthu a z Brisbaine do Cairnsu. Flotila moderných osobných lodí je z prístavu Fremantle (Záp. Aust) cez Adelaidu, Melbourne do severných prístavov. Zahraničný obchod umožňuje vývoz prim. poľnohosp. produktov a uhlia a dovoz investičných zariadení, strojov, dopr. prostriedkov a palív. Vyváža sa čierne uhlie, pšenica, vlna, železná ruda, koncentráty, neželezné kovy a mäso.

Celková rozloha ostrovov Oceánie ležiacich v Tichom oceáne je 1 262 000 km2, z čoho len samotná Nová Guinea zaberá 771 900 km2. Oceániu tvoria tri veľké skupiny ostrovov. Melanézia získala svoje pomenovanie podľa svojich obyvateľov s tmavou pokožkou (melano znamená čierny, tmavý). Veľká skupina ostrovov (rozlohou najväčšia) obopína Austráliu od východu v polkruhovom oblúku: Nová Guinea, Bismarckovo súostrovie, Šalamúnove ostrovy, Nová Kaledónia, Nový Zéland. Na Novej Guinei sa vypína aj najvyšší bod Oceánie Puncak Jaya (5 030 m). Mikronéziu tvorí množstvo malých a plochých koralových ostrovov: Karolíny, Marshallove ostrovy, Gilbertove ostrovy, Phoenixské ostrovy.

Polynéziu tvoria ostrovy rôzneho pôvodu a stavby, nachádzajú sa tu nízke, belavé koralové ostrovy (Tuamotu), ostrovy sopečného pôvodu budované tmyvými čadičmi (Samoa, Tahiti) a ostrovy tvorené sopečnými a usadenými horninami (Fidži).