Sabinov

Sabinov je mesto, ktoré vzniklo odvodením od pôvodného slovenského názvu v nárečovej podobe Sabinov.

Matematicko-geografická poloha Sabinova je daná súradnicami 49° 07´ 43´´severnej geogra- fickej šírky ako najsevernejšieho bodu ležiaceho na kóte 420,1 m n.m. v doline Čierneho potoka pri Hájnej hôrke a 49° 04´00´´ severnej geografickej šírky v najjužnejšom bode, ktorý leží na nive Torysy na styku s katastrom Ostrovan. Najzápadnejšie miesto je na kóte 539m n.m. v geomorfologickom celku Bachurne a má hodnotu 21°04´06´´východnej geografickej dĺžky a najvýchodnejšie miesto s hodnotou 21°08´12´´východnej geografickej dĺžky leží vo výške 360 m n.m. pri bezmennom potoku, ktorý oddeľuje jakuboviansky chotár od sabinovského. Stred mesta (farský Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa) leží v priesečníku rovnobežky 49°06´13´´severnej geografickej šírky a poludníka 21°05´53´´´východnej geografickej dĺžky. Najnižšie miesto chotára 295 m n.m. sa nachádza na nive Torysy v južnom výbežku katastra Orkucian. Najvyššie miesto 539 m n.m. leží vo výbežku Bachurne v hone Pod Stavencom v západnej časti katastra Sabinova.

Geologická stavba územia je málo pestrá.Tvoria ju dve vekovo odlišné skupiny hornín.Do prvej skupiny patria terciérne horniny(treťohorné).Druhu skupinu hornín reprezentujú kvartérne horniny (štvrtohorné).Prevažné horninové zloženie regiónu Sabinova je :pieskovec, ílovec, štrky, zlepenec.

NERASTNÉ BOHATSTVO

Z korytovej fácie rieky Torysy uvádza KRIŽÁNI formáciu kvartérnych zosypov zlata v asociácii s granátmi,zirkónom,rutilom,monazitom,lokálne aj ilmenitom.
Tehliarske suroviny sa vyskytujú v hutianskom súvrství podtatranskej skupiny paleogénnych sedimentov severovýchodne od intravilánu sídla na hone Za Begálkou a na hone Hôrky pri Orkucanoch. Voľné zásoby tehliarskych surovín na ložisku Sabinov sú 4 524 000 m3 .

POVRCHOVÉ CELKY

Spišsko-šarišské medzihorie je erózno-tektonická depresia obklopená pohoriami s georeliéfom prevažne stredohorského charakteru. Má pretiahnutý tvar v smere severozápad juhovýchod. Zo severovýchodu ho obklopuje Čergov a Ľubovnianska vrchovina, zo západu Pieniny a Spišská Magura, z juhozápadu Levočské vrchy, Bachureň a Šarišská vrchovina, z východu Košická kotlina. Georeliéf Šarišského podolia je pahorkatinový, s nízkymi plochými chrbtami a širokými úvalinovitými dolinami.

PODNEBIE

V Spišskom-šarišskom medzihorí prevláda oceanická klíma, ale výrazne sú tu i prvky kontinentálnej klímy. Zima je dlhá, jar nastupuje rýchle a letné teploty sú pomerne priaznivé (letný polrok má v priemere 15°C) a zrážky sú obyčajne krátkodobé a intenzívne. Ich prevažná časť pripadá na letný polrok, zima je pomerne suchá.

VODSTVO

Hydrologicky patrí región Sabinova do povodia Hornádu prostredníctvom Torysy a jej prítokov (Ginec, Krakovský potok, Drienický potok, potok Telek s Husím potokom a Jakuboviansky potok, z pravej strany potok Šalgov).
Najväčším a najvodnatejším tokom v katastri je Torysa. Pramení v Levočských vrchoch. Patrí v hierarchii vodných tokov do III. rádu. V okolí Sabinova sa jazerá nenachádzajú, najbližšia vodná nádrž sa nachádza medzi Sabinovom a obcou Jakubovany.
Šarišské podolie nie je bohaté na vývery minerálnych vôd. V chotári Sabinova na svahu Bachurne po pravej strane nad riečnou nivou Torysy vyviera jeden minerálny prameň, ktorý bol od roku 1958 využívaný v miestnych kúpeľoch (liečba reumatických a kožných chorôb), nazývaných Švabľuvka (Sabinovské kúpele). Pre malú výdatnosť prameňa kúpele zanikli.
Prevažujúce pôdne typy : fluvizeme, litozeme, hnedozeme, kombizeme, kultizeme
Prevažujúce pôdne druhy : hlinité, piesočnato – hlinité, ílovito – hlinité
Ich úrodnosť : Najúrodnejšie sú hnedozeme, fluvizeme, kombizeme, kultizeme
Ich využitie : Pôdy sa využívajú na pestovanie rôznych druhov zeleniny a rastlín, na vysádzanie stromov atď.

RASTLINSTVO

Pôvodnú rastlinnú pokrývku v chotári Sabinova tvorili lesné spoločenstvá: dubovohrabové lesy karpatské, dubové subxerotermofilné a borovicové xerofilné lesy, bukové kvetnaté lesy podhorské, lužné lesy podhorské a horské. V súčasnom období prevažuje v skladbe vegetácie v chotári Sabinova orná pôda s kultúrami.Zvláštnu kategóriu súčasnej vegetácie tvoria spoločenstvá nelesnej krovinnej a stromovej vegetácie,ktoré sprevádzajú v chotári jednotlivé potoky ,erózne ryhy a výmole a nachádzajú sa aj pozdĺž Torysy na jej brehoch.

ŽIVOČÍŠSTVO

V chotári Sabinova prevažujú spoločenstvá odlesnených území.Najrozšírenejším biotopom je tu biotop polí a lúk, za ním nasleduje biotop ľudského sídla a tak biotop pasienkov, ktorý má približne rovnakú rozlohu ako biotop lesných spoločenstiev.Najmenšiu plochu zaberá biotop krovín.
Prevažujúce druhy živočíchov

BIOTOP POLÍ A LÚK: hlodavce,rozšírený je tu zajac poľný,syseľ obyčajný,z vtákov škovránok poľný,jarabica poľná,prepelica poľná.Z hmyzu :svrček poľný,z červov dážďovka,žije tu veľa druhov chrobákov napr.bystruška medená a bystruška menivá.Z mravcov tu žije mravec obyčajný a mravec mačinový.
BIOTOP KROVÍN : z plazov tu žije zmija obyčajná, z vtákov napr. straka obyčajná, slávik obyčajný, jarabica poľná, hrdlička poľná, drozd čierny. Z cicavcov tu žijú napr. jež obyčajný, zajac poľný, králik divý.
BIOTOP LESOV : v lesnej pôde žijú bezstavovce rozličných živočíšnych skupín. V hornej vrstve napr. červy, slimáky, mravce, komáre, kliešte, muchy. Na stromoch žije veľké množstvo druhov hmyzu (motýle, vošky, kobylky) bežná je tu vysoká zver napr. jeleň obyčajný a čierna zver, sviňa divá.
BIOTOP TEČÚCICH VÔD : Charakteristickou rybou riek so štrkovitým dnom je mrena stredomorská, mrena obyčajná a jalec obyčajný.Z obojživelníkov –skokan zelený a z hadov užovka obyčajná a užovka škvrnitá.Z vtákov napr. rybárik obyčajný.Amfibickým životom pri potokoch a riekach žijú aj niektoré cicavce,napr. dulovnica väčšia a dulovnica menšia,krysa vodná.

BIOTOP ĽUDSKÝCH SÍDLISK-jednu skupinu biotopu tvoria zvieratá, ktoré hľadajú prameň obživy u človeka a v jeho hospodárstve.Patria tu napr. hrdlička záhradná, drozd čierny vrabec domový,myš domová a potkan obyčajný.
Druhú skupinu tvoria druhy, ktorési vyhľadávajú domy a hospodárske budovy ako hniezdiská a potravu si hľadajú inde,napr. bocian biely, žltochvost domový, lastovička obyčajná.Tretiu skupinu tvoria druhy ,ktoré sa vyskytujú v budovách,alebo v ich okolí ,ale vyskytujú sa aj v iných biotopoch,napr.užovka obyčajná,jež obyčajný,stehlík konôpkar, sýkorka veľká.
Významné chránené oblasti v okolí Sabinova nie sú známe.

OBYVATEĽSTVO A BÝVANIE

Pri ostatnom sčítaní ľudu,domov a bytov v r.1991 mal Sabinov 10 657 obyvateľov,k 31.12.1998 to bolo 12 057 obyvateľov.V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia majú v Sabinove prevahu ženy.Z celkového počtu 12 057 obyvateľov je 6092,t.j.50,5%žien,mužov je 5965 t. j.49.5 %.
V národnostnej štruktúre obyvateľstva Sabinova dominovali v r. 1991 Slováci ktorí tvorili 94,8 % obyvateľov mesta.Najvýznamnejšou minoritnou národnostnou skupinou v Sabinove boli Rómovia, ktorých sa v r.1991 prihlásilo 360, čím ich podiel dosiahol 3,4% obyvateľov mesta (skutočný podiel sa odhaduje na 10% ).Národnostný obraz dotvárali príslušníci ukrajinskej,rusínskej,a českej národnosti.Minimálne zastúpenie mali príslušníci moravskej a maďarskej národnosti.
V religióznej štruktúre obyvateľstva Sabinova v r. 1991 mali najvyššie zastúpenie rímskokatolíci, ktorí tvorili 67,5 % obyvateľov mesta (Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa).Gréckokatolíkov bolo 8,6 %, evanjelikov 4,9 %, pravoslávnych 1,3 % (Chrám Záštity-Pokrov Presvätej Bohorodičky),a iných 0,4 %.Bez vyznania bolo 3,2 % obyvateľov mesta a k nezisteným sa zaradilo 14,1 %Sabinovčanov.

Veľmi dôležitou mestotvornou funkciou je priemysel. V odvetvovej štruktúre sabinovského priemyslu je zastúpený strojársky a kovospracujúci , drevospracujúci ,odevný priemysel a potravinársky priemysel.
Strojársky priemysel-Závody ťažkého strojárstva a. s.,Sabinov.Počet pracovníkov-r. 1970-332., r.1990-826., r.1998-369., Výrobný program podniku sa v priebehu jeho vývoja menil.V súčasnosti vyrába najmä prevodové zariadenia ,špecifické druhy píl,tvárniace stroje,cestné a stavebné stroje.Okrem Slovenska, produkciu firma exportuje do zahraničia-USA, Nemecka, Českej republiky, Veľkej Británie, Írska, Holandska, Poľska, Maďarska, Egypta atď. Menším reprezentantom kovospracujúceho priemyslu v Sabinove je IMOVA, s.r.o., Sabinov. V 90-tich rokoch podnik zanikol.
Drevospracujúci priemysel – SANAS,s.r.o., Sabinov. Výrobný program podniku je zameraný na výrobu nábytku. Počet zamestnancov r. 1990 – 645 osôb; v r. 1995 – 248 osôb; v r. 1998 – 310 osôb. Väčšina produkcie sa exportuje do Česka, Nemecka, Švajčiarska, Ruska, Ukrajiny.
Odevný priemysel – TEDAS, združenie fyzických osôb, Sabinov. Výrobný sortiment – dámska konfekcia. Hlavnými dodávateľmi látok a zároveň odberateľmi produktov sú podnikateľské subjekty vo Francúzsku a Nemecku.
Potravinársky priemysel – SABINA Sabinov. Závod spracovával ovocie a zeleninu a vyrábal ovocné šťavy a džúsy. V r. 1996 – 182 osôb zamestnaných. V r. 1998 likvidácia priemyselného subjektu. MLYN, s.r.o., Sabinov. Mlyn zamestnáva 20 osôb. Produktom firmy sú štyri typy balení pšeničnej múky. Produkty do zahraničia neexportuje. MILK AGRO, s.r.o., Prešov. Výroba produktov podniku je sústredená v Sabinove. Firma spracováva surové kravské mlieko. Odbytiskom výrobkov – SLOVENSKO. Export – sušené mlieko (exportuje sa 80%). Počet zamestnancov v r. 1998 – 113 stálych zamestnancov. Použitý druh dopravy pri dochádzke do zamestnania – SAD, ŽSR, Osobná automobilová doprava.

POĽNOHOSPODÁRSTVO : Vrámci poľnohospodárskej výroby sa sabinovský región špecializoval na ovocinárstvo. V 90. rokoch 20. st. ho reprezentujú štyri významnejšie podniky –1.Škol majetok Strednej Poľnohospodárskej školy v Sabinove – zameranie – rastlinná výroba (produkcia – pšenice, jačmeňa, zemiakov, a pod.)
-živočíšna výroba – chov hovädzieho dobytka a ošípaných.
2. OVO – MONT, s.r.o., Sabinov – zameranie :
-rastlinná výroba : dominuje produkcia drobného ovocia (jahody, ríbezle, maliny, slivky)
3. Poľnohospodárske družstvo – Sabinov – Orkucany. Zameranie : rastlinná výroba (jačmeň, pšenica, zemiaky, ovocie); živočíšna výroba (chov hovädzieho dobytka)
4. Súkromný podnikateľ Juraj Okoš z Orkucian – produkcia obilnín a zemiakov (20 ha pôdy obhospodaruje).

Lesné hospodárstvo v Sabinove zastupuje LESNA SPRAVA , ktorá patrí do š. p.Lesy.
Odhad zalesnenosti územia-1 140 ha.Prevladajúca drevina- smrek 20%, ostatné-buk 15%, jedľa 12%, smrekovec 10%, javor 5%, dub 5%, ostatné 33%.
Využitie lesa-ťažba dreva- v r. 1995 ťažba činila 2110 m3dreva
-rekreačné účely

VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Po vojne bolo v kritickom stave zásobovanie Sabinova pitnou vodou a odvádzanie odpadov. Prvá etapa prác na vybudovaní kanalizácie začala v r. 1946. Riešenie tejto situácie sa ponúkalo v pripojení na skupinový vodovod Slavkov - Prešov, v tom čase vo výstavbe. V auguste 1949 bol vodovod slávnostne otvorený. Práce na rozširovaní kanalizácie pokračovali v rokoch 1949 – 1951 a v r. 1954 ešte neboli ukončené. K dispozícii boli len tri hydranty, Sabinovčania museli i naďalej využívať závadnú vodu z povrchových studní (epidémie črevných ochorení). Bola ohrozená i požiarna bezpečnosť mesta, najbližší vodný zdroj Torysa bol od centra vzdialený 1- 1,5 km. V októbri 1957 – vypracovaný nový projekt – hospodársko – technické zásady nového územného plánu Sabinova a Orkucian. Prvá čistička odpadových vôd vybudovaná v r. 1958, technicky a kapacitne nevyhovovala už koncom 60. rokov. Nasledovala rekonštrukcia v r. 1988 odovzdaná do skúšobnej prevádzky. Najväčšia ekologická havária – 30. jún 1985. Znovunapojenie na kanalizačný zberač – december 1989. Povodeň na najbližšej rieke – živelná katastrofa máj 1946 (Torysa).

Stav životného prostredia : Nestretol som sa so záznamami o zdrojoch znečistenia.

DOPRAVA
Spojenie Sabinova s okolitými obcami a krajským centrom zabezpečuje SAD Prešov. Sabinov má priame spojenie prostredníctvom diaľkových autobusových liniek s Prešovom, Košicami, St. Ľubovňou, Levočou, Zvolenom atď. Dopravné ťahy – dopravná funkcia Sabinova leží na dôležitej štátnej ceste 1/68 z Prešova do St. Ľubovne a ďalej cez Mníšek nad Popradom do Poľska.
MHD – začiatkom 90. rokov zabezpečovalo SAD Lipany na troch linkách, v r.1995 na jednej linke a ďalšiu linku objednávkovým spôsobom zabezpečil mestský úrad.
Významné postavenie má Sabinov aj v železničnej doprave. Leží na žel. trati 447 Kysak – Prešov – Sabinov – Plaveč – Muszyna, ktorá má veľký medzinárodný význam v tranzitnej doprave z Poľska do Maďarska.

OBCHOD A SLUŽBY
Sabinov je významným obslužným a maloobchodným strediskom, ktoré obsluhuje okolité zázemie.Rozvinutá je sieť maloobchodných zariadení, v r. 1997 na území mesta celkové 96.V meste bolo 14 prevádzkárni výrobných služieb (napr. oprava hodín,oprava obuvi, autoservis atd ). 20 prevádzkarní nevýrobných služieb ( kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, cestovná kancelária ). 15 stravovacích zariadení a 2 ubytovacie zariadenia(Penzión Gaštan,SOU poľnohospodárske ) .
Organizácia Verejnoprospešné služby, s.r.o.,Sabinov – prevádzka športového areálu ,mestského kúpaliska , čistenie mesta, odvozy komunálneho odpadu atď. ) .
Spoločnosť RABA s.r.o., Sabinov – ponúka sviečky, parafínové výrobky a termosky ( spolupracuje s Poľskom a Českou republikou ) .

BYTOVÉ HOSPODÁRSTVO
Intravilán Sabinova celkove zaberá 351,85 hektárov t.j. 14,8% rozlohy administratívneho územia mesta.V Sabinove sa stretávame s areálmi nízkopodlažnej obytnej zástavby rodinných domov s prídomovými záhradami,ako aj s areálmi vysokej obytnej zástavby s dominanciou obytných blokov.

ŠKOLSTVO A ZDRAVOTNÍCTVO
V meste sú 3 základné školy-ZŠ- ul. Komenského, ZŠ-Ul. 17. novembra, ZŠ- sv. Jána Krstiteľa na ul. 9. mája.
Stredné školy – Stredná poľnohospodárska škola.Zameranie školy- tri študijné odbory a to – ekonomika poľnohospodárstva a výživy, chovateľstvo, pestovateľstvo.
-Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Sabinove-podobné zameranie.
-Gymnázium na ulici Komenského.
Špeciálnymi školskými zariadeniami v Sabinove sú – autoškola,základnaá umelecká škola,a špeciálna osobitná škola.
Vysoké školy v Sabinove nie sú.
Nosným zdravotníckym zariadením v meste je Poliklinika Sabinov na Ul. SNP. Existuje od r. 1958. K zdravotníckym zariadeniam sa zaraďuje 9 neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré tvoria zväčša ambulancie praktických a detských lekárov a stomatologické ambulancie. Potrebám občanov slúžia štyri lekárne. K ďalším zdravotníckym zariadeniam patria Centrum poradensko – psychologických služieb na Ul. 17. novembra a Psychologická a psychoterapeutická poradňa na Ružovej ulici.

TELOVÝCHOVNÉ A ŠPORTOVÉ ZARIADENIA
Pre rekreáciu a šport slúži obyvateľom Sabinova niekoľko zariadení. Najvýznamnejším zariadením je futbalový štadión FO Strojsan Sabinov s kapacitou hľadiska 3 000 divákov, z toho 1 000 miest je na sedenie. Vznikol v r. 1950. V športovom areáli je aj mestské kúpalisko, umelá ľadová plocha, tenisové kurty a kolkáreň.
SOU poľnohospodárske vlastní športové zariadenia ako školské ihrisko s atletickou dráhou, telocvičňu a bazén. K populárnym športom v mesta patrí futbal – futbalisti MFK ZTS Sabinov (zabezpečuje činnosť štyroch mládežníckych družstiev).
Ďalšie športové činnosti – Klub karate, basketbalový oddiel ,oddiel atletiky, ľadový hokej,klub sabinovských turistov ( v r. 1996 si Sabinovčania pripomenuli 75. výročie organizovaného športu v meste ) .
Najvýznamnejšie úspechy- V r. 1990 – dorastenci kolkárskeho klubu sa stali majstrami Slovenska a vicemajstrami ČSFR. V r. 1996 učiteľ Mgr. Ondrej Zubrický – majstrovstvá Európy učiteľov – bol dvojnásobným európskym šampiónom (vyhral beh na 1 500 i 5 000m)
Atletický klub na ZŠ Komenského – majstri Slovenska trojčlenných družstiev v cezpoľnom behu. Klub karate - stali sa viacnásobnými slovenskými dorasteneckými šampiónmi.

KULTÚRNE INŠTITÚCIE
Najdôležitejším zariadením je Mestské kultúrne stredisko v Sabinove (má dve sály s kapacitou 364 sedadiel). Významnú funkciu v kultúrnom živote mesta plní kino Torysa, mestská ľudová knižnica. Kultúrnu funkciu plní aj Mestské múzeum v Sabinove – usporadúvajú sa tu vlastivedné a prírodovedné expozície, výstavy diel výtvarného umenia. V meste sú viaceré súbory a kultúrne telesá : folklórne súbory Sabinovčan a Sabiník, malá dychová hudba Sabinka, kolektívy moderného scénického tanca Sabdeance a Cadence Dance, detský divadelný súbor Smiešok atď.
Informácie o kultúrnych podujatiach v meste pravidelne prináša Kultúrny mesačník Sabinov (už 22 rokov).
Pravidelné kultúrne podujatia : Sabinovský autorský a recitátorsky máj (SARM), festival katolíckych speváckych zborov a skupín Aleluja. Tradičným podujatím je Sabinovský jarmok.

KULTÚRNO HISTORICKÉ PAMIATKY
V r. 1993 bola na rodnom dome na Námestí slobody č. 43 odhalená pamätná doska a reliéf, venovaná vynikajúcemu surrealistickému maliarovi Tivadarovi Kosztka – Csontvárymu. Autorom reliéfu je akademický sochár Ján Nagy.
Medzi kultúrno historické pamiatky v Sabinove patria aj : gotický Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa z prelomu 13. a 14. storočia, pôvodne gotický a neskôr zbarokizovaný kostolík Nepoškvrneného Počatia Panny Márie zo 14 storočia, Kostol Očisťovania Panny Márie v Orkucanoch, kaplnka Trpiaceho Spasiteľa, kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie. Gréckokatolícky Chrám Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Sabinove bol v r. 1999 povýšený na diecézne pútnické miesto. Historické jadro Sabinova bolo vyhláškou Okresného úradu v Prešove č. 2/93 vyhlásené za pamiatkovú zónu.Zachované sú časti bášt a časť hradobného múru.Kultúrnou pamiatkou je aj budova evanjelického lýcea a neskôr piaristického gymnázia v strede Námestia slobody.Predmetom pamiatkárskej ochrany je 30 meštianskych domov,ktoré obklopujú Námestie slobody.Na mestskom cintoríne-cenné hrobky významných osobností(napr. Bohuš Nosák-Nezábudov).Pre návštevníkov mesta je zaujímavý aj fakt,že sa tu natáčal slovenský film Obchod na korze-ocenený Zlatým Oscarom.

CESTOVNÝ RUCH
Organizácie cestovného ruchu- súkromné zariadenia.

MOŽNOSTI NA UBYTOVANIE
- hotel Torysa v Sabinove
- hotel Javorná, Lysanka(nachádzajú sa na Drienici).V zime možnosť lyžovania s vlekmi v lete-športová turistika(škola v prírode),krytý bazén v blízkosti týchto hotelov.
MOŽNOSTI NA STRAVOVANIE
- hotel Javorná, Lysanka
-v Sabinove- reštaurácia Grand, v MSKS atď.

ZNÁME OSOBNOSTI MESTA
Medzi známe osobnosti Sabinova patria: - Samuel Czuker- bol lekárom(z cholerovej epidémie vydal odbornú medicínsku prácu- vyšla v Pešti roku 1832)
-Teodor Kosztka- Csontváry- bol maliarom(absolvoval aj farmáciu a čiastočne právo).Najväčšiu zbierku jeho diel vlastní galéria v Pecsi v Maďarsku. Patrí k najvýznamnejším sabinovským rodákom.
-Prídavok Anton – (Narodil sa v Kežmarku, do Sabinova sa presťahoval s rodinou počas prvej svetovej vojny) aktívna činnosť v divadelnom ochotníckom súbore. V r. 1938 – 1945 bol riaditeľom pobočky Slovenského rozhlasu v Prešove. Bol autorom románov a básnických zbierok.
-Ján Borodáč – prešovský rodák, v r. 1922 začal učiť v meštianskej škole v Sabinove. Spolu s manželkou Oľgou Orszaghovou-Borodáčovou – organizovali ochotnícky divadelný súbor Palárik. Divadelníctvu sa venoval až do svojej smrti.
-Ernest Stenhura – maliar. Podstatná časť jeho tvorby je uložená v Mestskom múzeu v Sabinove.
-Jolana Cirbusová – venovala sa literatúre a umeniu, zomrela v r. 1940 v Sabinove, kde je pochovaná na miestnom cintoríne.
-Andrej Cirbus (brat J. Cirbusovej) – venoval sa maliarskej tvorbe.