Poloha: Japonsko sa nachádza vo východnej Ázii medzi 122-146stupňou východnej dĺžky a 23-45 stupňom severnej šírky. So severu ho obklopuje Ochotské more, z juhu a východu Tichý oceán, z juhozápadu Východočínske more a zo západu Japonské more. K Japonsku ešte patria ostrovy Nansei. Najväčšiu časť Japonska tvoria 4 ostrovy: Honšu, Kjušu, Šikoku a Hokkaido. Rozloha Japonska je 377 835 kilometrov štvorcových a z toho sú 66,5% orná pôda, 0,3% vodstvo a ostatné 19,1%.

Členenie: Japonsko je hornatá krajina s malými nížinami. Na severe Japonska sú pohoria vulkanického pôvodu. Medzi najznámejšie a najväčšie pohoria na ostrove patria: Japonské Alpy, Iawate, Kawageta, Shiragami Sanchi a Echigo Sammyaku. Podnebie Hokkaido a severná časť ostrova Honšu sú charakteristické krátkymi letami a dlhými zimami, ktoré sú spôsobené vetrami vanúcimi zo severozápadu Sibíru a studeným prúdom Ovashio. Južné a východné oblasti sú ovplyvnené teplým prúdom Kuroshio, to znamená, že Shikoku a Kjušu majú horúce a vlhké letá, takmer subtropické a zimy sú slabé s malo snehom. Japonsko leží v oblasti juhochodných monzúnov, ktoré ovplyvňujú množstvo zrážok a vlhkosť liet. Veľkým problémom Japonska sú tajfúny, ktoré prichádzajú od júna do októbra a spôsobujú nemalé škody.

Najznámejšia hora Japonska: Fudži

Vodstvo: Japonské rieky sú krátke, ale za to vodnaté. Najviac vody majú na jar, pri topení ľadov. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšu (367km). Ďalšie veľké rieky na ostrove Honšu sú: Tone, Ternyu-gawa a Mogami-gawa. Ishikari, Teshio-gawa, Tokachi sú rieky ostrova Hokkaido. Najdlhšia rieka ostrova Shikoku je Yoshino. Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Väčšina jazier v Japonsku sú horské jazerá. Najväčšie jazero je Biwa na ostrove Honšu (673štvorcových km).

Fauna a Flóra: Živočíchy charakteristické pre Japonska: Jazvec japonský, Veľmok vodný a Mečiar obyčajný. Rastliny charakteristické pre Japonsko: Kryptoméria japonská, Dub japonský a Cykas. Národné parky: Čuby-Sanko a Nikkó.

Obyvateľstvo: Japonsko má viac ako 125 miliónov obyvateľov, z ktorých je 99,2% Japoncov, asi 0,6% Kórejcov a 0,2% sú ostatný. Väčšina populácie žije no vysoko rozvinutom juhozápadnom pobreží ostrova Honšu. Asi 45% ľudí je koncentrovaných v troch oblastiach okolo Tokya, Osaky a Nagoye. Japonci používajú dve fonetické abecedy hiragana a katakana. Tretia abeceda používa rímske písmená a volá sa romaji.

Hlavné mesto Tokio

Ročný prírastok: 0,2-0,3 %
Hustota zaľudnenia : 336ľ/km štorcový
Stredná dĺžka života : 80 rokov ( muži -76 a ženy -83 )
Vekové zloženie:
do 14 rokov -17%
od 15 do 59 – 64 %
od 59 do U -19 %
Urbanizácia: 77,6 %
Gramotnosť:100%
Obyvateľov na 1 lekára :610
HDP na 1 obyvateľa: 29387 (jedna z najväčších hodnôt na svete)
Ich HDP je síce len 2/3 z HDP USA, ale až 2x HDP Nemecka.
V Japonsku sú rozšírené 3 náboženstvá: Šintoizmus 40% ,Budhizmus40%, Kresťanstvo 4 %, ostatný 16 %. Japonci majú veľa bohov, pričom k bohom sú prirovnaný aj cisári. V minulosti bol veľmi dôležitý Šintoizmus a usporiadania japonských hodnôt- Zákonník bojovníka(Code of Warrior- Budhido), ktorý uznával odvahu, lojálnosť, zdržanlivosť a hlavne zdvorilosť . Úradný jazyk je japonština.

Štátne zriadenie je tu parlamentná monarchia na čele s cisárom (Aakihito Tsuju No Mija-od 1989). Predseda vlády je Joširo Muri . Parlament sa skladá so spodnej a vrchnej snemovne. Japonsko sa delí na 47 provincií, z ktorých každá je spravovaná guvernérom. Voliť Japonci môžu od 20 rokov. Mena je jen a ten obsahuje 100 senov. Sídla Tokio- hlavné mesto, 11,6 mil. obyvateľov. V roku 1964 tu boli konané olympijské hry. Nachádza sa tam Tokijská knižnica, ktorá obsahuje viac ako 6,3 milióna kníh.

Priemysel: Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40% potravín sa dováža. Pestuje sa ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, čaj, cukrová repa a zemiaky. Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Napriek tomu sa tam predsa len niečo ťaží : čierne uhlie, zlato, striebro, ortuť a farebné kovy a to len v malých množstvách.

Japonská ekonomika je závislá na dovoze ropy. Je paradoxné, že krajina, ktorá na vlastnej koži pocítila ničivosť atómovej bomby je za používanie atómových elektrární. Teraz elektrina vyrobená v atómových elektrárňach sa podieľa okolo 20% na celkovej výrobe Japonska. Hutnícky, strojársky a oceliarsky priemysel môžeme zaradiť do odvetví s vysokým poklesom zisku. Chemický priemysel je hrá veľmi významnú úlohu v Japonsku a jeho „vlajková loď´“ Nippon Oil sa radí medzi podniky s najväčším obratom v Japonsku. Vo výrobe zábavnej elektroniky vyniká Seba, Sony a Nintendo. Nemalé zisky má tiež firma Fuji alebo Sharp, je najväčším výrobcom LCD monitorov.

Doprava a spoje: Japonci majú veľmi dobre vybudovanú hromadnú dopravu. Veľa ľudí majú aj svoje vlastné autá. Vodiči jazdia po ľavej strane. Japonské letecké spoločnosti sú tiež na výbornej úrovni. Japonská doprava je najlepšia a najmodernejšia na celom svete. Japonsko pokrýva 26000-kilometrová sieť železníc. Najstarším vlakom je superexpres Hikari, ktorý premáva po trati Šinkansen medzi mestami Tokio a Fukuoka. Vzdialenosť 1176km prekoná za menej ako 6 hodín, čiže uháňa priemernou rýchlosťou 195km/h.

História: História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavili okolití svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n.
l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí.

Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militantné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas 2. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapitulovať. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení 2. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien.

Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote.

Zaujímavé mestá v Japonsku:

Kjótó- nádherné záhrady- meditačné, kamenné, prírodné, vždy krásne upravené, Cisársky palác z 10. storočia, Zlatý pavilón, tisíce chrámov, Botanická záhrada.
Jamaguči- Univerzita z r. 1949
Kawasaki- Budhistický chrám z 12. storočia
Hirošima- Reštaurovaný hrad z r. 1589, Mierový park- pamätník, mesto, na ktoré bola 6.8.1945 zhodená atómová bomba.
Nagasaki- pamätník- mesto, na ktoré bola 9.8.1945 zhodená atómová bomba.
Kobe- Mesto chrámov, veľká časť mesta bola zničená silným zemetrasením v r. 1995
Nagoja- Zámok zo 17. storočia
Osaka- Hrad zo 16. storočia

Zaujímavé veci o Japonsku:

Kimono- tradičný odev, ktorý sa do Japonska dostal pravdepodobne v 13. storočí z Číny
Kabuki- päťhodinové divadelné predstavenie
Nagano- Judanaka, horské kúpele, kde sa v zime kúpu opice
Bonsaj- miniatúrny stromček, ktorý sa takto prispôsobil ťažkým životným podmienkam
Jakuza- Japonská mafia, ktorá sa stará o „verejné blaho“. Prenikla všade a vláda by bez jej existencie zrejme padla. Zločinci vlastne držia zločinnosť v norme a zabezpečuje napríklad aj ochranu zahraničných návštev...
Čaj- Japonci majú na pitie čaju rituál. Mnohý Japonci si dokonca berú hodiny s učiteľom aby ich učil piť čaj. Každý pohyb ruky je predpísaný.
Školský rok v Japonsku zvyčajne trvá od apríla do marca a je rozdelený do trimestrov oddeľovaných prázdninami. Študenti navštevujú školu plných 5 dní v týždni a pol dňa v sobotu a robia dosť veľa domácich úloh. Takmer vo všetkých školách nosia uniformy.
Suši- Strava Japoncov sa skladá z rýb a ryže. Ryby sa často jedia surové, či len sčasti upravené. Ryžové Guľôčky obalené kúskom ryby či ráčika sa volajú suší.


Typická japonská záhrada