Čína

Čína je štát rozprestierajúci sa vo východnej a strednej Ázii na pobreží Žltého, Východočínského a Juhočínského mora. Rozlohou najväčšia ázijská krajina je súčasne najľudnatejšou krajinou sveta (s viac ako 1,2 mld. obyvateľov). Zaberá takmer takú rozlohu ako Európa a má dvojnásobok počtu jej obyvateľov. Veľké rozdiely v podnebí, rastlinstve, hospodárskom živote aj charaktere osídlenia a obyvateľstva existujú medzi väčšou západnou (60% územia) a menšou východnou časťou Číny. Východná časť je oveľa rozvinutejšia, husto zaľudnená. Nachádza sa tam väčšina poľnohospodárskej pôdy a priemyslu. V povodí veľkých čínskych riek vznikla aj pôvodná čínska civilizácia a základ štátu. Z tohto územia sám šírila kultúra do okolitých krajín (Kórea, Japonsko). Sami Číňania preto volali svoj štát v minulosti Ríša Stredu.

Historické centrum Číny sa pôvodne rozkladalo v povodí Žltej rieky a neskôr sa rozšírilo do povodia Dlhej a Perlovej rieky. Toto územie zo všetkých strán ohraničujú púšte a pohoria, kde sídlili kočovné kmene. Tie postupne (už pred vyše 20 000 rokmi)prichádzali na vtedy močaristé a nebezpečné územia v povodí čínskych riek. Začali pestovať obilniny a od 3. tisícročia pred n. l. budovať rozsiahle protipovodňové a zavlažovacie systémy. V roku 1766 pred n. l. založil kmeň Šang v povodní Žltej rieky prvý čínsky štát. Súčastne s pozadím kovov sa začala rozvíjať metalurgia železa a medených zliatin. Vznikol základ dnešného Čínskeho písma. Územia štátu Šang zo všetkých strán obklopovali kočovné kmene, ktoré lákali bohaté poľnohospodárske oblasti ako cieľ ich prepadov. Pritom rýchlo odpozorovali celkový životný štýl usadeného obyvateľstva. Tak sa postupne čínska kultúra (civilizácia) šírila do okolitých štátov.

V tomto období vznikli základy dnešnej čínskej kultúry. Nastalo počínštenie obyvateľstva v povodí veľkých riek. Hranice poľnohospodárskej výroby sa nadviazalo na staršie tradicie. Jedným najdôležitejším predpokladom na vznik čínskej čínskej kultúry bol vznik ideografického písma (znakov písma). Schopnosť čítať a písať odlišovala Číňanov od barbarov a stala sa samozrejmým predpokladom na získanie práce v úrade. Začal sa formovať klasický čínsky svetonázor, ktorý sa vytvoril na predstave, že podstatou všetkého bytia je neustályproces premien vesmírnej energie cestou protikladov jin a jang. Tento svetonázor prvýkrát formuje v 6. stor. pred n. l. čínsky archivár neznámeho mena, nazývaný Starý majster (Lao-c'). jeho názory rozvinul Majster Kchung (Konfucius), základateľ konfucianizmu, ktorý bol vyše 2000 rokov prevladajúcim smerom v myslení. Zjednotilo sa písmo, miery, váhy zaviedla sa jednotná mena. Vybudovali sa mestá. Obranný systém, ktorý sa budoval proti kočovníkom už v predchadzajúcich obdobiach, koncom 3. stor. pred n. l. dobudovali do jedného celku ako hranicu medzi usadeným a kočovným obyvateľstvom.
Táto nová stavba, Veľký čínsky múr, ktorú ako jednu z mála vidieť aj z kozmu, tiahne sa v dĺžke vyše 6000 km od Žltého mora, severne.

Prvého októbra 1949 bola vyhlásená Čínska ľudová republika. Spočiatku komunisti prijali sovietsky model plánovaného hospodárstva. Po kritike Stalina v roku 1956 dochádza k roztržke. Vodca komunistov Mao Ce-tung postupne presadil svoje predstavy veľkého skoku a kultúrnej revolúcie. Jeho cieľom bolo umelo zrýchliť vývoj, napríklad výrobu ocele v malých vidieckych vysokých pleciach. Výsledkom bol chaos v ekonomike. Krajina sa dostala do obrovských ťažkostí. Počas kultúrnej revolúcie zahynulo okolo 18 mil. osôb. Desať rokov nefungovali vysoké školy, ekonomika bola úplne rozvrátená.

Po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 začala ďalšia etapa vo vývoji Číny. Jeho nástupcovia začali politiku modernizácie hospodárstva a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva. Najdôležitejšie boli zmeny v ekonomike. Vytvorili sa špeciálne ekonomické zóny (prvá Šen-čen už v 1979) s cieľom vo vyhraničených oblastiach zaviesť trhový mechanizmus na základe lacnej a zručnej čínskej pracovnej sily a domácich surovín. K tomu chceli získať zahraničný kapitál rôznymi zvýhodneniam, napríklad možnosť vyviesť celý zisk. Postupne prebieha privatizácia v poľnohospodárstve. Rozpustili komúny, v ktorých bol všetok majetok spoločný. Privatizujú sa služby obyvateľstvu a menšie podniky.

Zvláštne ekonomické zóny majú za cieľ pritiahnuť zahraničný kapitál a nové technológie, postupne zmodernizovať zastarané zariadenie v podnikoch a zvýšiť kvalitu výrobkov. Veľkú úlohu má aj zahraničný kapitál, najmä od zahraničných Číňanov. Najúspešnejšou ekonomickou zónou je Šen-čen na mieste malej rybárskej dedinky medzi Hongkongom a Kantonom v južnej Číne. Dnes má vyše 2 mil. obyvateľov a hodnota produkcie jeho podnikov dosahuje vyše 2,7 mld. dolárov ročne. Teraz je v Číne 14 zvláštnych ekonomických zón a 27 tzv. slobodných bezcolných prístavov. Žije v nich asi 140 mil. obyvateľov Číny. Platia tam trhové zákony, ľudí možno ľahko prepustiť, okrem vývozu ziskov sú podnikatelia prvé 3 roky oslobodení od daní. Všetky tieto oblasti sa nachádzajú na pobreží.

Postupne sa počíta s ďalším prehlbovaním reforiem. Pred privatizáciou a reformami sú veľké stratové podniky. V ostatných dvadsiatich rokoch nastal značný rozmach ekonomiky, ale aj vzostup životnej úrovne pri pobreží. Čína patrí k štátom s najrýchlejším rastom priemyslu na svete (10-15% ročne). V súčasnosti má druhú najsilnejšiu ekonomiku po USA. V ostatných rokoch rieši problémy území, ktoré boli počas kolonializmu a občianskych vojen oddelené od Číny. po návrate Hongkongu (1997) a na základe dohody s portugalskom Macaa (1999) sa snaží o vyriešenie vzťahov s Taiwanom, kam sa uchýlila po porážke vláda Koumintangu. Koná to na základe princípu jeden štát – dva ekonomické systémy.

Rozloha bývalej britskej kolónie Hongkong je nepatrná. Zaberá polostrov Kowloon a 230 ostrovčekov – z nich najväčší je Hongkong (s hlavným mestom bývalej kolónie Viktóriou).

Čína stojí v súčasnosti pred viacerými problémami. Treba zlepšiť dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí s pomalým tempom reforiem v politickej oblasti. Po hospodárskych reformách vzrástli rozdiely medzi mestom a vidiekom, vnútrozemím a pobrežnými oblasťami. Moderácia priemyslu prinesie prepúšťanie a nárast nezamestnanosti. Problémom je aj dodržiavanie ľudských práv v Tibete a iných oblastiach, kde žijú národnostné menšiny.V Číne žije 1 mld. ľudí, čo je približne 20% obyvateľov sveta. Samozrejme, toto veľké množstvo ľudí je etnicky aj kultúrne začne rozmanité. Väčšina Číňanov hovorí mandarínskou (pekinskou) čínštinou, rozšírený je aj kantonský dialekt. Vlastní Číňania (Chanovia) tvoria 93% obyvateľov. Existuje mnoho chánskych nárečí, ktoré sú len na určitom území. Všetky nárečia majú rovnaké písmo – hlavný zjednocovací prvok. V Číne sa oficiálne registruje 55 národnostných (menšinových) skupín. Oblastiam s väčším množstvom Nečíňanov pridelili status autonómnych a zaručili samosprávu. V praxi však všetko riadi komunistická strana a tieto územia osídľujú Číňania, miestne suroviny sa ťažia v prospech centrálnej vlády. Tak isto je tu spor o využitie pôdy medzi kočovnými Uigurmi, Mongolmi a Tibeťanmi v západnej a severnej Číne.

Hustota zaľudnenia je rozdielna. Na pobreží a pri ústí veľkých riek aj vyše 1 000 obyvateľov na km2, v púštiach a pohoriach 1-2 obyvateľov na km2. V minulosti mala Čína veľký prirodzený prírastok, v súčasnosti po opatreniach vlády okolo 1,2%. Vláda podporuje model jednodetnej rodiny prídavkami, prideľovaním bytov a pod. Číňania uprednostňujú synov ako pokračovateľov rodu. V krajine žije väčší počet mužov ako žien o vyše 70 mil., čo je vo svete výnimka. V mestách žije len asi štvrtina obyvateľov. Čína je stále prevažne poľnohospodárskou krajinou, aj keď mestá stále rastú. Šanghaj, Peking, Kanton, Hongkong patria svetovým veľkomestám. Mestá sú preľudnené s nedostatkom bytov. Často 2-3 generácie jednej rodiny bývajú v 1–2-izbovom byte, pričom o kúpeľňu a kuchyňu sa delia s ďalšími rodinami.
Veľká časť obyvateľov Číny vyznáva budhizmus, taoizmus a učenie Konfúcia. V Sin-ťiangu prevláda islam, na juhu sú malé skupiny kresťanov. V zahraničí žije približne 55 mil. Číňanov.

Čínske obyvateľstvo neustále „starne“. V súčasnosti tvoria starí ľudia asi 10% obyvateľov, ale v roku 2025 ich bude 20%.

Čína je poľnohospdársko-priemyselný štát s veľkými zásobami nerastov. Ťaží sa ropa, čierne a hnedé uhlie, zemný plyn, železná a iné rudy. Rýchly rast ekonomiky si však vyžaduje veľa surovín a energie, čo spôsobuje ich vyčerpávanie.

Veľká časť obyvateľov ešte stále pracuje v poľnohospodárstve. Vzhľadom na prírodné podmienky tvorí orná pôda asi desatinu, lúky a pasienky tretinu a lesy 13 % rozlohy. Ostatné je neúrodná pôda (hory, púšte). Pestujú sa hlavne obilniny, z nich najmä ryža (188mil. ton),pšenica, zemiaky, bataty (sladké zemiaky), sója, cukrová repa, čajovník. Čína má najvyššie stavy ošípaných (360 mil kusov). Ďalej sa chová hovädzí dobytok, ovce, kone, hydina a priadka morušová na výrobu hodvábu. Rastlinná výroba sa sústreďuje na nížinách pozdĺž riek na východe krajiny, spolu s chovom ošípaných.

Priemysel sa koncentruje najmä na pobreží a pozdĺž Žltej a Dlhej rieky. Najdôležitejšími odvetviami priemyslu sú hutníctvo, ťažobný priemysel, energetika, strojárstvo, elektrotechnika a potravinársky priemysel. Väčšina závodov sa sústreďuje v južnom Mandžusku, v okolí Pekingu, Šanghaja, na strednom toku Dlhej rieky, v oblasti Kantonu – Hongkong. Čína zaberá popredné mesto vo výrobe energie, železa, ocele, farebných kovov, cementu a v poslednom období aj elektroniky či CD nosičov.

Dopravná sieť je slabo rozvinutá. Chýbajú moderné diaľnice a rýchle železnice. Železnice spájajú všetky najdôležitejšie ekonomické centrá. Ich najhustejšia sieť vznikla pri pobreží. Najväčšie letiská sú v Pekingu, Šanghaji, Kantone a Hongkongu. Vzhľadom na ochranu vlastného trhu, kvalitu a nízku cenu výrobkov má Čína len s USA prebytok 30mid. USD ročne vo vzájomnom obchode. Vyváža najmä výrobky textilného priemyslu, elektroniku, chemické výrobky a suroviny. Dováža stroje, zariadenia, nové technológie a potraviny. Čína obchoduje hlavne s Japonskom, USA, krajinami juhovýchodnej Ázie a Európskej únie.

Úradný jazyk: čínština
Hlavné mesto: Peking
Najväčšie mesto: Šanghaj
Hlava štátu: Chu Ťin-tchao (Hu Jintao) (prezident)
Predseda vlády: Wen Ťia-pao (Wen Jiabao)

Rozloha:

- Celková 9 596 960 km²
- Súš 9 328 245 km²
- Voda 268 715 km²
- % vody 2,8 %

Susedia: Afganistan, Bhután, India, Kazachstan, Kirgizsko, Laos, Mongolsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Tadžikistan, Vietnam.