referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Utorok, 22. septembra 2020
Čína
Dátum pridania: 03.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kaitlin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 971
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Čína je štát rozprestierajúci sa vo východnej a strednej Ázii na pobreží Žltého, Východočínského a Juhočínského mora. Rozlohou najväčšia ázijská krajina je súčasne najľudnatejšou krajinou sveta (s viac ako 1,2 mld. obyvateľov). Zaberá takmer takú rozlohu ako Európa a má dvojnásobok počtu jej obyvateľov. Veľké rozdiely v podnebí, rastlinstve, hospodárskom živote aj charaktere osídlenia a obyvateľstva existujú medzi väčšou západnou (60% územia) a menšou východnou časťou Číny. Východná časť je oveľa rozvinutejšia, husto zaľudnená. Nachádza sa tam väčšina poľnohospodárskej pôdy a priemyslu. V povodí veľkých čínskych riek vznikla aj pôvodná čínska civilizácia a základ štátu. Z tohto územia sám šírila kultúra do okolitých krajín (Kórea, Japonsko). Sami Číňania preto volali svoj štát v minulosti Ríša Stredu.

Historické centrum Číny sa pôvodne rozkladalo v povodí Žltej rieky a neskôr sa rozšírilo do povodia Dlhej a Perlovej rieky. Toto územie zo všetkých strán ohraničujú púšte a pohoria, kde sídlili kočovné kmene. Tie postupne (už pred vyše 20 000 rokmi)prichádzali na vtedy močaristé a nebezpečné územia v povodí čínskych riek. Začali pestovať obilniny a od 3. tisícročia pred n. l. budovať rozsiahle protipovodňové a zavlažovacie systémy. V roku 1766 pred n. l. založil kmeň Šang v povodní Žltej rieky prvý čínsky štát. Súčastne s pozadím kovov sa začala rozvíjať metalurgia železa a medených zliatin. Vznikol základ dnešného Čínskeho písma. Územia štátu Šang zo všetkých strán obklopovali kočovné kmene, ktoré lákali bohaté poľnohospodárske oblasti ako cieľ ich prepadov. Pritom rýchlo odpozorovali celkový životný štýl usadeného obyvateľstva. Tak sa postupne čínska kultúra (civilizácia) šírila do okolitých štátov.

V tomto období vznikli základy dnešnej čínskej kultúry. Nastalo počínštenie obyvateľstva v povodí veľkých riek. Hranice poľnohospodárskej výroby sa nadviazalo na staršie tradicie. Jedným najdôležitejším predpokladom na vznik čínskej čínskej kultúry bol vznik ideografického písma (znakov písma). Schopnosť čítať a písať odlišovala Číňanov od barbarov a stala sa samozrejmým predpokladom na získanie práce v úrade. Začal sa formovať klasický čínsky svetonázor, ktorý sa vytvoril na predstave, že podstatou všetkého bytia je neustályproces premien vesmírnej energie cestou protikladov jin a jang. Tento svetonázor prvýkrát formuje v 6. stor. pred n. l. čínsky archivár neznámeho mena, nazývaný Starý majster (Lao-c'). jeho názory rozvinul Majster Kchung (Konfucius), základateľ konfucianizmu, ktorý bol vyše 2000 rokov prevladajúcim smerom v myslení. Zjednotilo sa písmo, miery, váhy zaviedla sa jednotná mena. Vybudovali sa mestá. Obranný systém, ktorý sa budoval proti kočovníkom už v predchadzajúcich obdobiach, koncom 3. stor. pred n. l. dobudovali do jedného celku ako hranicu medzi usadeným a kočovným obyvateľstvom.
Táto nová stavba, Veľký čínsky múr, ktorú ako jednu z mála vidieť aj z kozmu, tiahne sa v dĺžke vyše 6000 km od Žltého mora, severne.

Prvého októbra 1949 bola vyhlásená Čínska ľudová republika. Spočiatku komunisti prijali sovietsky model plánovaného hospodárstva. Po kritike Stalina v roku 1956 dochádza k roztržke. Vodca komunistov Mao Ce-tung postupne presadil svoje predstavy veľkého skoku a kultúrnej revolúcie. Jeho cieľom bolo umelo zrýchliť vývoj, napríklad výrobu ocele v malých vidieckych vysokých pleciach. Výsledkom bol chaos v ekonomike. Krajina sa dostala do obrovských ťažkostí. Počas kultúrnej revolúcie zahynulo okolo 18 mil. osôb. Desať rokov nefungovali vysoké školy, ekonomika bola úplne rozvrátená.

Po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 začala ďalšia etapa vo vývoji Číny. Jeho nástupcovia začali politiku modernizácie hospodárstva a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva. Najdôležitejšie boli zmeny v ekonomike. Vytvorili sa špeciálne ekonomické zóny (prvá Šen-čen už v 1979) s cieľom vo vyhraničených oblastiach zaviesť trhový mechanizmus na základe lacnej a zručnej čínskej pracovnej sily a domácich surovín. K tomu chceli získať zahraničný kapitál rôznymi zvýhodneniam, napríklad možnosť vyviesť celý zisk. Postupne prebieha privatizácia v poľnohospodárstve. Rozpustili komúny, v ktorých bol všetok majetok spoločný. Privatizujú sa služby obyvateľstvu a menšie podniky.

Zvláštne ekonomické zóny majú za cieľ pritiahnuť zahraničný kapitál a nové technológie, postupne zmodernizovať zastarané zariadenie v podnikoch a zvýšiť kvalitu výrobkov. Veľkú úlohu má aj zahraničný kapitál, najmä od zahraničných Číňanov. Najúspešnejšou ekonomickou zónou je Šen-čen na mieste malej rybárskej dedinky medzi Hongkongom a Kantonom v južnej Číne. Dnes má vyše 2 mil. obyvateľov a hodnota produkcie jeho podnikov dosahuje vyše 2,7 mld. dolárov ročne. Teraz je v Číne 14 zvláštnych ekonomických zón a 27 tzv. slobodných bezcolných prístavov. Žije v nich asi 140 mil. obyvateľov Číny. Platia tam trhové zákony, ľudí možno ľahko prepustiť, okrem vývozu ziskov sú podnikatelia prvé 3 roky oslobodení od daní. Všetky tieto oblasti sa nachádzajú na pobreží.

Postupne sa počíta s ďalším prehlbovaním reforiem. Pred privatizáciou a reformami sú veľké stratové podniky. V ostatných dvadsiatich rokoch nastal značný rozmach ekonomiky, ale aj vzostup životnej úrovne pri pobreží. Čína patrí k štátom s najrýchlejším rastom priemyslu na svete (10-15% ročne). V súčasnosti má druhú najsilnejšiu ekonomiku po USA. V ostatných rokoch rieši problémy území, ktoré boli počas kolonializmu a občianskych vojen oddelené od Číny. po návrate Hongkongu (1997) a na základe dohody s portugalskom Macaa (1999) sa snaží o vyriešenie vzťahov s Taiwanom, kam sa uchýlila po porážke vláda Koumintangu. Koná to na základe princípu jeden štát – dva ekonomické systémy.

Rozloha bývalej britskej kolónie Hongkong je nepatrná. Zaberá polostrov Kowloon a 230 ostrovčekov – z nich najväčší je Hongkong (s hlavným mestom bývalej kolónie Viktóriou).

Čína stojí v súčasnosti pred viacerými problémami. Treba zlepšiť dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí s pomalým tempom reforiem v politickej oblasti. Po hospodárskych reformách vzrástli rozdiely medzi mestom a vidiekom, vnútrozemím a pobrežnými oblasťami. Moderácia priemyslu prinesie prepúšťanie a nárast nezamestnanosti. Problémom je aj dodržiavanie ľudských práv v Tibete a iných oblastiach, kde žijú národnostné menšiny.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [2]
Podobné referáty
Čína SOŠ 2.9776 275 slov
Čína SOŠ 2.9942 3016 slov
Čína SOŠ 2.9505 234 slov
Čína SOŠ 2.9732 2528 slov
Čína SOŠ 2.9443 1117 slov
Čína SOŠ 2.9535 2670 slov
Čína SOŠ 2.9483 474 slov
Čína SOŠ 2.9674 13157 slov
Čína SOŠ 2.9656 6140 slov
Čína SOŠ 2.9685 1703 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.